Tím vedcov z Univerzity v Newcastle objavil v Mariánskej priekope v hĺbke až 6 900 metrov doteraz neznámy druh kôrovca. Mal však v tele stopy ľudskej civilizácie - plasty. O objave publikovali článok v renomovanom vedeckom časopise Zootaxa.
Kôrovca vedci nazvali
Eurythenes plasticus s cieľom poukázať na problém plastového odpadu v prírode. Výskum podporila aj organizácia WWF, ktorá upozorňuje na problematiku plastového znečistenia.
Tím morských biológov a biologičiek z Univerzity v Newcastle vo Veľkej Británii sa venuje výskumu najhlbších miest planéty. Nový druh kôrovca objavili v Mariánskej priekope v oblasti medzi Japonskom a Filipínami. „
Keď pomenúvame novoobjavený druh, pozeráme sa na to, čo je preň charakteristické. Tohto kôrovca sme nazvali Eurythenes plasticus, pretože jednou z najšokujúcejších vecí, ktorá sa s ním spája je, že súčasťou jeho tela sú plasty. Chceme poukázať na to, aký vplyv má človek na druhy, ktoré stále iba spoznávame. A podporiť požiadavku na rýchle kroky k zastaveniu znečisťovania oceánom plastovým odpadom,“ hovorí morský biológ Alan Jamieson, ktorý tím vedcov vedie.
https://youtu.be/KxNXEJU7P3g
Nezodpovedné nakladanie s plastom
Výsledky výskumu potvrdili, že v tele živočícha boli zvyšky polyetyléntereftalátu, známeho pod označením PET. Tento typ plastu sa používa na výrobu fliaš, nádob na jedlo či textilných vlákien. „
Novo objavený druh Eurythenes plasticus nám ukazuje, ako ďaleko siahajú dôsledky nášho nezodpovedného nakladania s plastovým odpadom. Na najodľahlejších miestach planéty, v najhlbších miestach oceánu žijú živočíchy, ktorých telá obsahujú plasty skôr, ako sme ich vôbec spoznali. Plasty sú vo vode, ktorú pijeme, vo vzduchu, ktorý dýchame a v jedle, ktoré jeme. A teraz vidíme, že sú i v živočíchoch, ktoré žijú ďaleko od ľudskej civilizácie,“ hovorí Heike Vesper, ktorá má na starosti program ochrany morí a oceánov vo WWF Nemecko.
Bola spustená petícia
WWF minulý rok spustila celosvetovú petíciu za globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov týmto odpadom, ktorú podpísalo už viac ako 1,6 milióna ľudí. Zároveň
zverejnila veľkú štúdiu o plastoch, podľa ktorej ich spotreba stále rastie. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Až 40 percent z tohto množstva bolo určených len na jedno použitie a malo životný cyklus kratší ako jeden rok.
„
Štúdia WWF uvádza, že v prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, veľká časť z tohto množstva skončí práve v moriach a oceánoch. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie prírody, morí a oceánov plastmi nestačia lokálne aktivity. Krajiny musia spojiť sily a prijať medzinárodnú dohodu,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. A dodáva, že nie každý jedinec
E. plasticus dnes obsahuje plasty. „
Ak sa nám podarí vyriešiť problém znečisťovania morí plastovým odpadom, tak meno, ktoré tento živočích dostal, zostane pre ľudstvo len výstrahou."
Redakciu informovala Andrea Settey Hajduchova, WWF, Slovakia.
