Zaviazaním sa nepredlžovať rokovania pritlačilo Spojené kráľovstvo k múru samé seba, vytvárajúc domáce politické prekážky tam, kde by bola potrebná flexibilita.
V ďalšom kole rokovaní s Európskou úniou (EÚ) čelí Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (UK) známym nástrahám. Napriek oslobodeniu od obmedzení a bez patovej situácie v parlamente, existuje riziko, že britská vláda zopakuje priveľa chýb z rokovaní o rozvodovej dohode. Píše to v komentári
Chatham House.
Či už obávaný alebo vytúžený, deň brexitu nakoniec prišiel. Pre všetky strany je pozitívne, že tento proces je dosiaľ riadený a usporiadaný. Na írskom ostrove sú zaplatené dlhy, zaručené práva a zatiaľ stále neviditeľné hranice. Ale v zložitej novej fáze rokovaní o asociačnej dohode, keď sa Spojené kráľovstvo a EÚ snažia vytvoriť rámec na ďalšie fungovanie svojich vzťahov po roku 2020, Británia riskuje, že zopakuje mnohé zo svojich chýb z rokovaní o dohode o vystúpení.
Po prvé, vláda prostredníctvom rokovacieho harmonogramu obmedzila svoj vlastný manévrovací priestor. Neúspech počiatočnej dohody o vystúpení a následná turbulentná politika, znížila plánovaný 21-mesačný prechod na 11 mesiacov. Aj keď bola takmer polovica pôvodného rokovacieho času stratená, 31. december 2020 zostáva v platnosti a skutočne bol zapísaný do britského práva ako dátum, kedy dohoda o prechodnom období končí.
Zaviazaním sa nepredlžovať rokovania pritlačilo Spojené kráľovstvo k múru samé seba, vytvárajúc domáce politické prekážky tam, kde by bola potrebná flexibilita. Známa tvár Michaela Barniera, ktorý sa ukázal ako skúsený vyjednávač pri vedení rokovaní zo strany EÚ, bude späť vo fáze dva, kedy povie Británii, že hodiny tikajú. Zámerom nového harmonogramu je ujasniť si myšlienky, ale s väčšou pravdepodobnosťou to obmedzí ambície.
Vláda zatĺka dôsledky brexitu
Za druhé, táto vláda pokračovala podľa vzoru svojho predchodcu v tom, že nevyvíjala žiadne úsilie na riadenie očakávaní verejnosti o dôsledkoch brexitu. Je naivné sledovať posledné roky britskej politiky a očakávať vzplanutie triezvosti a zdravého úsudku. Pevne ukotvené pozície na oboch stranách ponúkli len málo politického priestoru alebo volebných stimulov pre realistický prístup.
Počas prechodného obdobia v roku 2020, Británia stratí politické práva vyplývajúce z členstva v EÚ, ponechá si však výhody a povinnosti. Väčšina občanov a podnikov by ťažko vedela povedať, v čom je rozdiel. Ale zúčtovanie je neodvratné. Až nastane okamih, keď sa účinky tejto spomalenej politickej revolúcie – najmä v tvrdej podobe predstavenej Borisom Johnsonom – stanú skutočnými, keď výmenné obchody a kompromisy, predovšetkým v podnikaní a ekonomike, začnú pôsobiť. Verejnosť si zaslúži istý realistický pohľad na cenu nezávislosti.
Málo času na prispôsobenie sa
Po tretie, existuje riziko, že vláda zostane nedostatočne pripravená. Zatiaľ čo jej hlavné ciele sú jasné – prinajmenšom pokiaľ ide o to, čo nechce – britská vláda bude potrebovať dôkladné, realistické a zrozumiteľné návrhy o tom, čo chce v každej oblasti rokovaní.
Zásadné je pripraviť postup, podľa ktorého bude robiť politické kompromisy medzi požiadavkami rôznych sektorov a tým, čo je podstatné. Vláda sa tiež musí pripraviť na ich implementáciu v každej oblasti. Toto by bola obrovská výzva dokonca aj keby už konečný cieľ bol známy, čo nie je.
Po štvrté, pretrvávajúca neistota v tomto procese znamená, že podnikateľom a štátnym zamestnancom bude opäť ponechané len málo času na to, aby sa prispôsobili na to, čo ich čaká v januári 2021 a čaká ich toho dosť.
„Prechod“ bol vždy zavádzajúci výraz, pretože evokuje jasnosť cieľa, do ktorého sa vzťahy medzi Britániou a úniou pretransformujú. Vládne červené čiary pre tieto budúce vzťahy to načrtli: mimo jednotného trhu a jurisdikcie Európskeho súdneho dvora, s ukončenou nezávislou obchodnou politikou i voľným pohybom.
Podniky a štátni zamestnanci však budú pravdepodobne vedieť až veľmi neskoro, či bude základom budúceho obchodu s EÚ dohoda o voľnom obchode, ktorá by mala byť prerokovaná a implementovaná do konca tohto roku, alebo žiadna obchodná dohoda nebude. Posledná možnosť je realistickou vyhliadkou.
Ďalšie predĺženie?
V priebehu rokovaní o vystúpení, predĺženie (predĺženie lehoty podľa článku 50, pozn. red.) bolo nielen flexibilné, ale tiež vyžadovalo rozhodnutia na poslednú chvíľu. V tejto fáze môžu byť rokovania predĺžené už len raz a toto rozhodnutie musí byť prijaté šesť mesiacov pred konečným termínom. Je ťažké pochopiť okolnosti, za ktorých Boris Johnson súhlasil s porušením politického sľubu a verejného vyhlásenia, keď má stále ďalších 6 mesiacov na dosiahnutie želaného výsledku.
Spojené kráľovstvo je plne v súlade s právom EÚ a tento spoločný východiskový bod sa často uvádza ako predpoklad, že rokovania budú jednoduché. Ale nové rozhovory skôr vytvoria obchodné prekážky, ako ich odstránia. Obchodné dohody sú často politicky náročné, pretože prinášajú víťazov a porazených. Rokovania o brexite, prinajmenšom čo sa týka obchodu medzi UK a EÚ, vo všeobecnosti vytvoria rôzne úrovne porazených na oboch stranách Lamanšského prielivu.
Politicky krehká dohoda
To znamená zložitú politiku, náročné rokovania a ťažké kompromisy, čo je ďalší dôvod očakávať nepeknú politiku a zmieriť sa s tým, že neúspech je dosť dobre možný výsledok. Zatiaľ nevieme, ako brexit zmení Britániu z dlhodobého hľadiska a či to väčšina vôbec bude vnímať ako politické bláznovstvo alebo oslobodenie, výber alebo nevyhnutnosť.
Ak jej politicky krehká zhoda vydrží tlak nadchádzajúcich rokov, UK môže ešte nájsť nové stabilné miesto na okraji EÚ a, po ukončení obdobia na prispôsobenie v oblasti ekonomiky, sa môže chopiť mnohých naliehavých domácich výziev, ktoré zostali v celej tej na seba všetko strhávajúcej brexitovej ságe zanedbané.
Ale čokoľvek sa stane v tejto nasledujúcej kapitole, EÚ viac nemôže byť ospravedlnením národných problémov. S prevzatím kontroly sa Británii vráti i jej vlastná zodpovednosť. V budúcnosti tu už nebude nikto iný, komu by mohli pripísať uznanie alebo vinu.
