Slovensko

"Threema Mariana K. potvrdila, čo sme predtým iba tušili", myslí si Hrabko

Autor: tasr
Publikované: 28. 12. 2019 13:42
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Už v lete 2019 sa v médiách začali objavovať informácie z mobilnej aplikácie Threema podnikateľa Mariana K., obvineného zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti, ale aj z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. "Vnímal som to ako potvrdenie toho, čo sme dovtedy potvrdené nemali. Ale všetci vieme, aká je situácia v krajine. Teraz začalo vychádzať najavo to, čo sme dovtedy mohli iba tušiť," reagoval v Tablet TV pri hodnotení udalostí druhého polroka 2019 publicista Juraj Hrabko na medializované informácie o úzkych vzťahoch podnikateľa s niektorými sudcami či prokurátormi.

Zverejnená konverzácia vyvolala podozrenia, že sa podnikateľ Marian K. snažil ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, a dokonca súdne procesy.

Vláda preto pripravila legislatívne zmeny, ktoré okrem iného umožňujú jednoduchšie pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora. Hrabko však s nimi spokojný nie je. "Nemyslím si, že by išlo o systémový krok. Bolo to schválené iba preto, lebo sľúbili niečo také pripraviť. Jediné pozitívum je, že hlasovanie Súdnej rady bude verejné. Ale mne osobne to nestačí," povedal. "Ale ľady v sudcovských záležitostiach sa pohli. Máme sudcov, ktorí prerušili výkon funkcie, alebo sa dokonca vzdali talára," poznamenal Hrabko. Rast koalície Progresívne Slovensko-Spolu z prvého polroka 2019 sa podľa Hrabka v druhom polroku zmenil na stagnáciu. Okrem vzniku konkurenčnej strany Andreja Kisku Za ľudí to podľa neho spôsobil aj komunikačný lapsus Michala Trubana pri komentovaní svojich skúseností s drogami. Ťažkou personálnou krízou prešiel poslanecký klub OĽaNO aj SaS a predsedníctvo Strany maďarskej komunity znemožnilo realizáciu už dohodnutej zmluvy s Mostom-Híd. Podľa Hrabka tým zásadne klesli šance na to, že bude mať maďarská menšina v parlamente zastúpenie v podobe politickej strany. Smer-SD aj SNS dokázali dospieť k vytvoreniu kandidátok konsenzuálne, čo však podľa Hrabka neznamená, že nevidieť rozpory medzi politikou Petra Pellegriniho a Roberta Fica. Stratifikácia nemocníc v parlamente neuspela a ministerka Andrea Kalavská napokon odstúpila zo svojej funkcie. "Nebol na to vhodný čas. Keby s tým prišla pred rokom alebo dvomi, bolo by to úplne iné. Smer si myslí, že by mu to vo volebnej kampani ublížilo, lebo opozičné strany by kričali, že - aj keď to dnes Smer netvrdí - budú sa rušiť nemocnice. A do takéhoto politického rizika ísť nechceli," reagoval Hrabko. Ústavný súd pozastavil predbežným opatrením predvolebné 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. "To, že Ústavný súd rozhodol, hodnotím veľmi pozitívne. Podľa mňa videl rozpor s listinou základných práv, a teda aj ústavou," myslí si Hrabko. "História nám ukazuje, že prieskumy sa agentúram nie vždy podarili. Že ukazovali úplne iné čísla, ako potom ukázali voľby. Ale agentúry sa vždy bránia tým, že prieskum vypovedá o situácii v tom čase, keď sa respondentov pýtajú, a časom sa ich preferencie môžu meniť. A ľudia často menia názor až pri volebnej urne," povedal. "Samozrejme, aj falošné výsledky boli, budú a možno budú aj pred týmito voľbami. Je príliš veľa špekulantov na to, aby si nechali ujsť takúto príležitosť. Ale tomu sa nedá zabrániť. Jedine história a dobrá povesť agentúry, jej udržateľnosť na trhu je akou-takou zárukou," dodal Hrabko. "Možno by toto rozhodnutie Ústavného súdu mohlo viesť k tomu, že by sa tak, ako máme povedzme notársku alebo advokátsku komoru, založila nejaká stavovská organizácia aj na prieskumy. Kde by existovali pravidlá a aj kontrolné mechanizmy. Ale to už bude mať na starosti nový parlament," uzavrel.