Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Možno nájde vyšetrovateľ s prokurátorom, ktorí nájdu odvahu.

Čo ak sa jedného dňa digitálne peniaze stretnú s AI, ktorú už nedokážeme zastaviť?

WHO upozorňuje na choroby aj extrémy
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!
Politický komentátor Michal Zoldy vojnychtivým politikom a novinárom ponúka víziu, ako by vyzeral svet v prípade jadrového konfliktu.


Komentáre
31. 10. 2025
Uplynulo už 15 rokov od prírodnej katastrofy vo Vysokých Tatrách.
Presne pred pätnástimi rokmi sa územím Slovenska prehnala mimoriadne silná veterná smršť. 19. novembra 2004 zasiahla Vysoké Tatry a vyžiadala si dva ľudské životy. V našich veľhorách vtedy zničila lesný porast na rozlohe 12.600 hektárov (ha).
Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 h. Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.
Veternú smršť spôsobila tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy. Za ňou začal zo severu prúdiť studený vzduch. Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobil mimoriadne silný padavý vietor (bóra). Ten sa následne skĺzol stráňami Tatier a nišil všetko, čo mu stálo v ceste. Pojem bóra zaviedol Dr. Josef Mrkos v roku 1925 a odvtedy je súčasťou tatranskej lesníckej a klimatologickej terminológie.
Priemerné rýchlosti vetra dosahovali na Skalnatom Plese 90 km/h. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h. Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.
Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12.600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry a poškodili elektrické vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená.
V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.