Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Štát poskytuje rodinám s deťmi viacero finančných príspevkov – od pravidelných 60 eur na dieťa cez zvýšenú podporu pre prvákov až po stovky eur pri narodení dieťaťa. Pozrite sa, kto má na jednotlivé dávky nárok, koľko môže získať a ktoré podmienky musí splniť.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Prichádzajú horšie časy! Spevák skupiny Elán zaujíma množstvo ľudí, no voči médiám nie je príliš prístupný. Tentokrát ale urobil výnimku a prezradil množstvo vecí aj zo svojho rodinného života.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
6. 11. 2026
Návrh na garantovanie metodiky zberu a vyhodnocovania dát pri predvolebných prieskumoch by mohol pozitívne ovplyvniť kvalitu verejných informácií. Podnet predsedu SNS Andreja Danka si preto zaslúži pozornosť a širšiu polemiku.
Práve prieskumy preferencií politických strán hrajú v niektorých prípadoch kľúčovú úlohu. Ide najmä o prípady, kedy sa strany pohybujú okolo 5-percentnej hranice, ktorá je potrebná na vstup do parlamentu. Podľa ostatného prieskumu agentúry Focus sa napríklad v „zóne ohrozenia“ pohybujú pri 95-percentom intervale spoľahlivosti až štyri strany: Most-Híd, Za ľudí, OĽaNO a Hnutie Sme rodina.
[caption id="attachment_67097" align="aligncenter" width="1200"] Zdroj: Focus, prieskum verejnej mienky formou osobného dopytovania v dňoch 13.8. – 19.8.2019[/caption]
Veľa voličov sa totiž rozhoduje podľa toho, či má strana reálnu šancu na vstup do parlamentu, alebo by ich hlas „prepadol“. A práve pri stranách, ktoré sa ocitali na hranici zvoliteľnosti v minulosti existovalo najviac podozrení, že si nejaké to percento „dokúpili“, aby sa ich voliči cítili istejšie. Nakoniec aj Ján Baránek z agentúry Polis priznal, že politici si ich u neho chceli prieskumy „kúpiť“.
Ako rozumný sa javí aj návrh, aby bolo jasné, kto je zadávateľ prieskumu a aby sa dalo aj v účtovníctve dohľadať v budúcnosti, kto ho platil. Dalo by sa tak totiž ľahko odčítať, či vo výsledkoch „nevyskočila“ práve strana, ktorá si ho objednala. Definovať takúto povinnosť v zákone je však problematické. Tu prichádza na rad dlhodobá spoľahlivosť prieskumnej agentúry, je členstvo v medzinárodných organizáciách a preukázateľná metodika.
Je totiž pravda, že mnohé agentúry ožijú alebo sa objavia len v období tesne pred voľbami a medzitým nezverejnia ani predpoveď počasia. Aj z pohľadu na tržby týchto firiem je jasné, že fungujú len na zákazku niekoho, kto si chce pred voľbami „prilepšiť“. Je preto otázkou, prečo niektoré médiá zadávajú „exkluzívne“ prieskumy práve u týchto netransparentných firiem. Často im totiž ide len o spomenutie svojho média pri citovaní zdroja. Je však možné, že niekedy kryjú naozajstného zadávateľa, čo je ešte horšie.
Bežný konzument správ však takéto nuansy nevníma. Zaujíma ho len číslo, ktoré sa objaví pri jeho favoritovi a prípadne ešte vývoj preferencií. Ľudia často ani nevedia, že zadávateľom býva aj politická strana, ktorá prieskum nechá zverejniť, len ak vo výsledku vyšla dobre. Alebo ak si u nejakej neserióznej agentúry prieskum naozaj zaplatila a vyšla z neho nad očakávania dobre.
Aktuálny návrh Andreja Danka má však aj spornú časť a tou je predĺženie moratória na zverejňovanie výsledkov prieskumov na 30 dní pred voľbami, čo je predĺženie o dva týždne. Značné množstvo ľudí sa totiž rozhoduje tesne pred voľbami a pomôcka v podobe relevantného prieskumu im môže len pomôcť. Z tohto pohľadu by sa pýtalo skôr skrátenie a nie predĺženie lehoty na zverejňovanie prieskumov. Existuje totiž aj určitý mobilizačný efekt, fungujúci napríklad pri spomínanej 5-percentnej hranici. Alebo sa nerozhodnutý volič môže spamätať a ísť voliť napríklad „proti“ niekomu, ak sa mu napríklad zdá, že fašisti majú v parlamente až príliš veľkú možnú podporu.
Bohužiaľ už predĺženie moratória vyzerá ako takmer hotová vec a toto pravidlo by sa malo zmeniť tak, že zasiahne už nadchádzajúce parlamentné voľby. Podľa šéfa SNS by mala zmena prejsť prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu k aktuálnej novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Ak návrh prejde, voliči budú špekulovať o dva týždne dlhšie. A možno sa nevyhneme ani zverejňovaniu interných prieskumov strán v iných ako slovenských médiách, čo im môže ubrať na dôveryhodnosti. A to cieľom predkladateľa asi nebolo.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
