Diskusnými fórami sa v tejto chvíli lavínovito šíria výsledky prieskumu, podľa ktorého by slovenskí učitelia vo veľkej miere odporúčali žiakom a študentom ako zdroje informácií niečo, čo hlavné médiá nazývajú konšpiračné weby.
Dovoľte k tomu pár poznámok. V prvom rade by som si nebol na sto percent istý, do akej miery respondenti vedeli, aké médiá odporúčajú. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že ak človeku poviete Hlavné správy, predstaví si často niečo ako večerné správy na niektorej TV stanici. Podobne niekto odporúča aktuality.sk, lebo to znie dôveryhodne a štandardne, pritom možno ani nepozná obsah (aktuality.sk SÚ značne štandardné médium, ale to neznamená, že to je ten dôvod, prečo ich ako dôveryhodné spomínali najčastejšie). Jednoducho, zvlášť pri prieskumoch, ktoré majú za sebou nejakú špecifickú agendu (napríklad dramaticky upozorňovať na nejaký problém alebo "problém") treba byť vždy opatrný, lebo organizátori nemajú veľkú motiváciu overovať si kvalitu metodiky. Čiže, môžem sa mýliť a možno agentúra mala v prieskume nejaké kontrolné mechanizmy, ale skôr si myslím, že nejaká časť respondentov nevedela, čo naozaj odporúča. To len na okraj.
Druhá, dôležitejšia, poznámka: typická reakcia niektorých kruhov býva, že ak si obyvateľstvo čítava takéto weby a periodiká, svedčí to o nejakom zrútení spoločnosti a podobne. Súhlasím, že takéto médiá používajú praktiky, ktoré sú nešťastné, od uverejňovania úplne neoverených správ až po vykrádanie iných informačných zdrojov. Na druhej strane ich popularita je spôsobená proste aj tým, do akej miery sú "štandardné médiá" ideologicky zaslepené a manipulatívne. Preto roky zdôrazňujem, že Slovensko potrebuje kvalitné verejnoprávne médiá (televíziu, rozhlas, tlačovú agentúru a všetky tri so silným webovým obsahom, to je niečo, v čom katastrofálne najmä RTVS zaostáva), s vyrovnaným spravodajstvom. Zároveň potrebujeme diskusiu o kvalite súkromných médií, s komplexným poukázaním na to, ako vlastne fungujú.
Tretia poznámka: stará známa téma "kritického myslenia", ktorej sa chytili určité kruhy a médiá. Ironicky hovorievam, že v ich poňatí je definícia kritického myslenia takáto: "Kritické myslenie znamená vybrať si ten správny politický tábor a potom poukazovať na logické chyby v argumentácii protivníkov. A nadávať na Rusko." Jednoducho, ak ste celú tému kritického myslenia spustili z nejakých konkrétnych politických dôvodov, už hneď tu na začiatku ste všetko pokazili. Učiť ľudí, vrátane detí, o ktorých je v tomto kontexte primárne reč, myslieť, znamená vštepovať im úctu k faktom, učiť ich kontinuálnej sebareflexii, ale aj zvedavosti, rozvíjať ich pozorovacie schopnosti a schopnosť klásť analytické otázky. O tom by sme sa mali pri školstve baviť. A zabudnúť na všelijaké idiotské príručky "kritického myslenia" (mám vcelku rád Denník N, s nejakými výnimkami, ale to, čo pred časom vydali a distribuovali na školy je neuveriteľný paškvil). A ešte niečo. Čím viac budete ideologické vojny tlačiť z jednej strany, tým viac bude nejaká časť obyvateľstva podráždene reagovať a vyhľadávať si iné fóra či informačné zdroje.
Téma je to zložitá, sám v tejto chvíli intenzívne pripravujem pre školy aktivity, ktoré majú posilňovať u mladých ľudí schopnosti analytického myslenia, a rozhodne to nie je niečo, čo vybavíte jedným alebo dvoma pamfletmi. Takisto, mimochodom, budem na jeseň prezentovať relatívne veľa informácií o tom, ako vlastne školy a učitelia fungujú z hľadiska ich motivácií, postojov a podobne, lebo to skúmať potrebujeme, ale komplexne, nie tak, že sa vypichne jeden mediálne ľúbivý aspekt.
Toľko aspoň pár poznámok. Bohužiaľ, školstvo je príliš často prepolitizovanou témou a tento prieskum, aj keď ho možno autori mysleli dobre, to ešte zintenzívni. Školy potrebujú predovšetkým jasné vedenie, to v tejto chvíli nemajú a vďaka chaotickému politickému vývoju k nemu ani nesmerujeme.
