Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Len v piatok bolo doručené obhajcom Mariána Kočnera uznesenie Generálneho prokurátora, ktorým zrušil uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu. Táto sťažnosť bola odôvodnená oprávnene skutočnosťou, že vyšetrovateľ odmietol obhajcom a obvinenému nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a oboznámiť sa s dôkazmi. Čiže sa obvinený nemohol vyjadriť k dôkazom a k tvrdeniam, na základe ktorých mu bolo vznesené obvinenie a teda nemohol ani ako obvinený k nim odpovedať. Možno tomu niekto nerozumel, aj keď je to pomerne jasné, ale Lipšic považoval za potrebné okamžite sa vysmiať všetkým, keď ich klasifikoval ako právnych dementov - link na zdrojktorí si zamenili uznesenie so zrušením obvinenia.

Tisíce podnikateľov a ďalších subjektov na Slovensku čaká dôležitý termín.

Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...

Judáš, templári a číslo 13! Prečo sa ľudia tak boja piatku trinásteho?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.


12. 11. 2026
Lipšic sa ihneď vyjadril médiám a opäť vyniesol informácie z vyšetrovania
„Na priebeh vyšetrovania, jeho rýchlosť a platnosť vykonaných dôkazov to nemá absolútne žiaden vplyv, pretože uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné pred platnosťou," povedal. “
Podľa neho by v priebehu budúceho týždňa mal Úrad špeciálnej prokuratúry o priebehu vyšetrovania vraždy informovať „a stále je plán, že by malo byť vyšetrovanie v krátkej dobe ukončené.“
Pre Lipšica je príznačné, že kvôli svojej mediálnej sláve hladko vynáša informácie z vyšetrovania, že na základe nich fabuluje rôzne závery a tým vlastne aj rodine obetí prináša zbytočné komplikácie. Vynášanie informácii je samo o sebe dôvodom, prečo sa vyšetrovateľ snaží brániť prístupu obvineného ku spisu.
Prístup k vyšetrovaciemu spisu a k dôkazom je ústavné a procesné právo obvineného a každého účastníka.
Prokurátor ako zástupca štátu je zo zákona povinný zachovávať všetky práva obvineného. Zo zákona vymedzených dôvodov môže odmietnuť prístup k častiam spisu, pokiaľ sú splnené dôvody ( štátne tajomstvo, utajované tajomstvo, atd.). Pokiaľ obvinený nevie na základe akých dôkazov je obvinený, nemôže podať kvalifikovanú žiadosť. Nebolo pochýb, že generálny prokurátor rozhodnutie neumožniť prístup obvinenému k spisu jednoducho zruší.
Právne nezmysly z dielne JUDr. Lipšica
Lipšic tvrdí, že na tom nezáleží, lebo obvinenie je vykonateľné a rozhodnutie generálneho prokurátora neovplyvní platnosť vykonaných dôkazov.
To, že sťažnosť proti uzneseniu nebola urobená zákonným spôsobom by znamenala, že sa ruší právoplatnosť uznesenia o sťažnosti. Na základe neprávoplatného uznesenia o obvinení vyšetrovateľ nemôže pokračovať vo veci procesnými úkonmi voči obvinenému, prípadne ak vykonal tieto úkony bez právoplatnosti uznesenia, tak vykonané procesné úkony sú neplatné. Vyšetrovateľ bude musieť znovu rozhodnúť o sťažnosti, ktorú má obvinený možnosť podať v súlade so zákonom a po oboznámení sa s dôkazmi bude môcť navrhnúť kontrolu týchto dôkazov, opakované vykonanie dokazovania, konfrontácie alebo predložiť iné dôkazy proti už predloženým dôkazom.
Lišpic podsúva prokuratúre a verejnosti právne anomálie
Právny laik a občan samozrejme nepozná procesné trestné právo a často nerozlišuje ani medzi inštitútmi obvineného a obžalovaného, nepozná aký je význam opravných prostriedkov (sťažností) a aké majú rozhodnutia o nich význam na práva obvineného. Prokurátor však ustanovenia trestného zákona ako aj poriadku pozná. Nepochybne ustanovenia trestného poriadku na profesionálnej úrovni pozná aj samotný Lipšic a plne si uvedomuje, že jeho vyjadrenia sú zavádzajúce a neobjektívne.
Kolegovia advokáti žasnú nad podsúvaním poloprávd verejnosti Lipšicom.
Ak by sa do podobnej situácie dostal ktokoľvek iný, aj laik by vedel, že ak nie je oboznámený s obvinením spolu s odôvodnením na základe akých dôkazov sa tak deje, logicky si uvedomí, že je iba šikanovaný a poškodzovaný na svojich právach. Zvolí si obhajcu, ktorý sa v záujme zachovania jeho práv snaží najskôr nastaviť právny stav zodpovedajúci ústave, jeho ľudským a procesným právam. Štandardne podá sťažnosť a generálny prokurátor odstráni nezákonný stav zrušením uznesení dozorujúceho prokurátora, ktorými boli porušené práva obvineného, respektíve viedli vyšetrovanie nezákonným spôsobom.
Lipšic na to verejne vyhlási, že o nič nejde, veď všetky uznesenia sú aj tak platné. Lipšic musí predsa vedieť, že nie sú a pravdepodobne vedome zavádza.
Všetko znovu od začiatku
Ak obhajca podal v zákonnej trojdňovej lehote sťažnosť proti obvineniu a to bez vyjadrenia sa k dôkazom, ku ktorým vlastne nemal povolený prístup, tak zamietnutie tejto sťažnosti proti vznesenému obvineniu bolo nezákonné. Keďže samotný proces obvinenia má výrazné rysy nezákonného postupu. Vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia by tak orgány činné v trestnom konaní museli anulovať. Vo vyšetrovacom procese by potom boli povinní zrušiť všetky vyšetrovacie úkony, ktoré vychádzajú z predpokladu, že obvinenie Kočnera je právoplatné. V podstate rovnaké tvrdenia by sa mali vzťahovať aj na úkony k ostatným obvineným, pretože na týchto úkonoch mal byť prítomný aj obhajca Mariána Kočnera a dokonca aj sám Marián Kočner.
Keď Lipšic presviedča verejnosť, že v krátkej dobe budú predstavené závery vyšetrovania, opäť tak pravdepodobne iba zavádza. Po podaní sťažnosti doplnenej na základe oboznámenia sa so spisom aj o dôvody, ktoré boli predtým zamlčané, bude pravdepodobne opätovne rozhodované o tejto sťažnosti.
Dozorujúci prokurátor už raz porušil zákon, čo konštatuje generálna prokuratúra, preto pravdepodobne nebude nezávislým orgánom, na objektívne posúdenie sťažnosti. Pravdepodobne bude trvať na obvinení, čo asi povedie k napadnutiu jeho rozhodnutia a znovu preskúmaniu jeho postupu.
Samozrejme, každý jeho úkon po zamietnutí sťažnosti proti obvineniu je napadnuteľný, pretože samotné obvinenie bolo zákonne spochybnené. Vykonateľnosť rozhodnutia bude teda asi iba v procesnej rovine. Pre absenciu právoplatnosti potom zrejme nebude možné v konaní ďalej pokračovať, kým rozhodnutie nebude aj právoplatné. Túto anomáliu poznáme z rozhodnutí správnych orgánov, ktoré vydávajú rozhodnutia, proti ktorým odvolanie nemá odkladný účinok. V rozhodnutiach správnych orgánov ale nejde o obmedzenie slobody a ústavných práv.
Prokuratúra teda zrazu stojí pred prekážkou s ktorou nepočítala
Lipšicove tvrdenie, že čoskoro nás oboznámi s výsledkom vyšetrovania, tak vyznieva skôr ako blufovanie. Prokuratúra má totiž iný problém v prípade procesne obvineného Kočnera. Musí rozhodnúť o sťažnosti po doplnení jej dôvodov a oboznámení sa so spisom. Pravdepodobne tak bude ešte čeliť aj napadnutím vykonaných vyšetrovacích úkonov po dátume obvinenia a následného zamietnutia sťažnosti. Bude sa musieť vysporiadať s výrokmi, závermi a prepojeniami na ostatných obvinených a dokonca bude musieť odôvodniť aj niektoré svoje postupy pri zaistení a legalizácii dôkazov. Z tohto dôvodu sú Lipšicove prognózy v tomto smere dosť nereálne, keďže prokuratúra by tým zjavne mohla riskovať veľmi vážne následky z prípadného nezákonného konania.
Lipšic zabúda na svoje postavenie v spore
Mediálna sláva dokáže ľahko vstúpiť do hlavy a omámiť aj starých harcovníkov. Dlhodobá mediálna absencia JUDr. Lipšica, ho v postavení obhajcu rodiny zavraždených, mohla zviesť z racionálnej úvahy a jeho vystupovanie by mohlo byť pravdepodobne oveľa účinnejšie, keby vystupoval diskrétnejšie. To by možno viedlo k lepšej súčinnosti s políciou a prokuratúrou, ako aj výsledkom vyšetrovania. Rozhodol sa však zverejňovať informácie, ktoré neboli po vôli ani vyšetrovateľom, ani prokuratúre a predstierať, že pomáha orgánom činným v trestnom konaní a rodine pozostalých. Tento druh morbídnosti vyžaduje veľmi silný žalúdok. Podobne v prípade rozhodnutia generálneho prokurátora sa snaží Lipšic pristupovať ku všetkým, ako by boli dementní a nechápali, v čom spočíva význam tohto rozhodnutia.
Lipšic si neodpustil cynickú poznámku, že Čižnárove rozhodnutie je akási formálna hlúposť, pretože už je aj tak pripravené výsledné hlásenie o stave vyšetrovania.
Naozaj?
Ako profesionál by mal povedať však objasniť aj objektívne následky takéhoto rozhodnutia. Tie by totiž mohli totiž priniesť zmätok do samotného vyšetrovania ako aj do postupu prokurátory a vyšetrovateľa. Ibaže objektívnu informáciu by nemohol tak atraktívne mediálne predať.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.