Každý človek ročne skonzumuje najmenej 50 000 mikročastíc plastov a rovnaké množstvo tiež vdýchne. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá sa vôbec prvýkrát zaoberá odhadom konzumácie plastov ľuďmi. Odborníci v súvislosti s výsledkami varujú pred nadmerným pitím balenej vody, ktorá drasticky zvyšuje riziko požitia kúskov plastov. Mikroplasty sú však aj v mnohých potravinách.
Skupina vedcov publikovala najnovšiu štúdiu v časopise Environmental Science and Technology. Pri svojom výskume vychádzala z dvadsiatich šiestich predchádzajúcich štúdií, ktoré sa zaoberali množstvom mikroplastu v rybách, morských plodoch, cukre, pive, balenej aj kohútikovej vode alebo vo vzduchu.
Odborníci následne použili americké vládne diétne odporúčanie, aby vypočítali, koľko plastových mikročastíc ľudia počas jedného roka zjedia.
Dospeli k záveru, že zatiaľ čo dospelí skonzumujú približne 50 000 kúskov mikroplastov, deti ich zjedia odhadom 40 000.
Vedci však upozorňujú, že v rámci šetrenia testovali iba malé množstvo nápojov a potravín a hodnotilo sa približne pätnásť percent kalorického príjmu. "Ešte nepoznáme hodnoty u obrovského množstva nápojov a potravín. Zatiaľ existujú veľké medzery v údajoch, ktoré bude treba doplniť,"
opisuje pre denník The Guardian Kieran Cox z Kanadskej univerzity vo Victorii, ktorý bol vedúcim výskumu.
Ďalšie potraviny ako je chlieb, priemyselne spracované jedlá, mäso, mliečne výrobky alebo zelenina môžu podľa Kieran tiež obsahovať veľké množstvo mikroplastov. "Je veľmi pravdepodobné, že v nich bude veľa plastových mikročastíc. Ich počty by sa mohli šplhať do stoviek tisíc," opisuje.
Najlepšími dátami disponujú vedci v prípade vody. Tá balená podľa nich obsahuje priemerne 22-krát viac mikroplastov než voda z kohútika. Človek, ktorý pije výhradne balenú vodu, by len z tohto zdroja ročne skonzumoval 130 000 častíc. Z kohútikovej vody by to bolo len 4000 častíc plastu.
Hoci vedci zatiaľ nevedia, čo sa stane v prípade vdýchnutia mikroplastu, nová štúdia predpokladá, že ľudia väčšinu inhalovaných častíc prehltnú. Nedostanú sa teda z tela kašľaním ani kýchaním.
Hoci zdravotné dopady konzumácie mikroplastu zatiaľ nie sú známe, podľa odborníkov by sa z nich mohli v tele uvoľňovať toxické látky.
Niektoré kusy sú dostatočne malé, aby prenikli ľudskou tkanivom a vyvolali imunitnú reakciu. "Existuje vysoké riziko, vzhľadom k obrovskému počtu mikročastíc. Potenciálne je to nebezpečné," opisuje Kieran.
Vedci objavili mikroplasty už skôr - vo vzduchu, pôde, riekach alebo oceánoch po celom svete. Minulý rok v októbri ich prvýkrát našli vo vzorkách ľudskej stolice, čo potvrdilo, že ľudia plastové častice konzumujú.
