Agenda, ktorú predstavil Miroslav Radačovský v rámci kampani sústreďuje sa predovšetkým na skvalitnenie života dôchodcov, potreby rodín s maloletými deťmi a osobami s handicapom.
Váš program je zameraný predovšetkým na dôchodcov a handicapovaných občanov ...
Mnohí kandidáti na europoslancov vedia veľmi distingvovane rozprávať o výdobytkoch nášho členstva v Európskej únii, o možnosti cestovania za vzdelaním, či za prácou, ale kde má odísť dôchodca?
Pred niekoľkými týždňami v relácii „Na telo“ odvysielanou TV Markíza, Richard Sulík na otázku súvisiacu s rastom preferencií ĽSNS, odpovedal, že strana pomenúva veci pravým menom.
Takže môj program nie je zlý.
Má ĽSNS vôbec program, kde by bol aj silný sociálny pilier?
Na Slovensku máme viac ako 1. 400 000 dôchodcov. Minimálny dôchodok je na Slovensku 250 euro, priemerný dôchodok niečo cez štyristo euro, odhliadnime od výsluhových dôchodkov, ktorých je zanedbateľná časť a hovorme o priemernom dôchodku. Predsa vieme, čo je život a aký je štandard dôchodcu s príjmom tristo až štyristo euro. Keď si uvedomíme, že podstatná časť príjmu dôchodcu odchádza na úhradu nákladov na bývanie, energie a doplatky za lieky, z uvedeného dôchodku je naozaj náročné vôbec existovať.
V slovenskej legislatíve máme zakotvený zákon o psoch. Samozrejme nechcem prirovnávať človeka ku psovi, ale pokiaľ ste chovateľ alebo vlastníte psa musíte mu zabezpečiť dôstojné bývanie – koterec, veterinárnu starostlivosť, riadnu opateru a dobrú stravu. Pokiaľ to neurobíte, ste trestne stíhaný za týranie zvierat. Prečo dôchodcovi nevieme zabezpečiť na primeranej úrovni ani základné potreby pre život? Dôchodca je menej ako zvieratko?
Zároveň máme najnižší rodičovský príspevok v Európe, necelých dvadsaťpäť euro. Nikto príspevky pre rodiny s deťmi a dôchodcov efektívne nerieši. A keďže sa s touto problematikou Slovenská republika systematicky nezaoberá a Európska únia predpokladá v svojom sociálnom programe, že v princípe deti a osoby staršie musia mať rovnaké podmienky na život v celej únii, som presvedčený, že je najvyšší čas otvoriť diskusiu k tejto téme. Preto, okrem iných tém, som sa rozhodol venovať najmä sociálnej politike.
Samozrejme niekto môže povedať, že je to vnútorná záležitosť členských štátov a je na jednotlivých štátoch, aby situáciu riešili. V Ústave Slovenskej republiky je uvedené, že zákony, nariadenia a smernice Európskej únie sú nadriadené zákonom Slovenskej republiky, čo je na jednej strane nesprávne, pretože štát istým spôsobom stráca suverenitu, ale je to fakt, ktorý musíme rešpektovať.
V Lisabonskej zmluve ani v ďalších zmluvách nie je tento pojem vymedzený, hoci je problémom týkajúcim sa sociálnych vecí, konkrétne minimálneho európskeho dôchodku a európskeho minimálneho rodičovského príspevku.
Pokiaľ problémy dôchodcov nedokážu riešiť národné štáty, vyvstáva potreba riešiť problematiku zabezpečenia dôchodcov na úrovni Európskej únie. Lisabonská zmluva hovorí, že občania národných štátov sú si v sociálnej oblasti rovní . Pokiaľ sú si rovní a národné štáty to nerešpektujú, je potrebné, aby o veci rozhodla Európska komisia a rozhodnutie schválil Európsky parlament.
Pokiaľ sa týka európskeho minimálneho dôchodku, musia byť splnené určité kritériá, odpracovaný minimálny počet rokov, odvody atd. Hovorím o minime, ktoré každý pri splnení podmienok musí mať. Podľa môjho názoru, by minimálny dôchodok, pokiaľ to schváli európska komisia, mal byť stanovený na osemdesiat percent z priemernej mzdy v danom štáte. To je moja vízia a myslím si, že ako europoslanec s jedným hlasom, nedokážem inú tému otvoriť a inú tému spracovať.
Všetci vieme, že človek nemôže za to aký sa narodil. Vieme, že ľudia sa rodia s rôznymi genetickými poruchami, ale povedzme si úprimne, že vrodené poruchy sú handicapom, ktorý limituje. Handicapovaný občan nemôže tvrdiť, že je obmedzovaný na svojich právach, iba pre svoj handicap. Handicapovaní občania majú svoje limity a preto sa nemôžu dožadovať práv, ktoré majú zdraví ľudia, nakoľko by mohli ohroziť život väčšiny, čo je absolútne neakceptovateľné.
Známi a priatelia ma dobromyseľne upozorňovali, že pokiaľ budem rozprávať o odborných veciach a nebodaj začnem riešiť veci právne nikto ma do Európskeho parlamentu nezvolí, pretože ľudia chcú počuť heslá. Verím však, že národ pochopil, že chcem nezištne riešiť konkrétne veci a v prípade zvolenia chcem otvoriť predovšetkým tému minimálneho európskeho dôchodku a ochranu práv starších spotrebiteľov.
Samozrejme môže sa stať, že do parlamentu nebudem zvolený. Svet sa nezrúti, iba mi bude smutno, že nič z programu ktorý som pripravil sa mi nepodarí zrealizovať. Veľmi rád, absolútne nezištne, bez akéhokoľvek nároku ponúknem môj program kandidátovi, ktorý sa do europarlamentu bude zvolený.
Slogany na bilboardoch okolo ciest sú krásne, ale keďže viem, že sú viac menej nereálne, nie som ochotný podobné nezmysly sľúbiť. Pokiaľ je do europarlamentu niekto zvolený, zodpovedá vlastnému svedomiu, pretože ktokoľvek sa ho môže spýtať: „Človeče, čo si tam robil? Prečo si tam išiel? Bol si tam na výlet alebo iba na to, aby si tam hlasoval?“ Chcem niečo konkrétne pre občanov urobiť a nemôžem s istotou povedať, že sa mi to podarí. S istotou, ale viem, že v prípade zvolenia budem presadzovať sociálne témy a pokúsim sa pôsobiť na poslancov.
To nie je narcizmus, ani megalománia. Na cestách do zahraničia som zistil jednu vec, keď sa dozvedeli, že som sudcom s dlhoročnou praxou, každý sa ku mne inak správal. Správal sa úctivo nie k Radačovskému, ale k sudcovi Slovenskej republiky.
Plané sľuby a reči síce populárne, ale nepravdivé, neriešiteľné a neakceptovateľné. Škoda, že v platnej legislatíve neexistuje skutková podstata trestný čin volebného podvodu, respektíve existuje, ale v inom slova zmysle. Pokiaľ vám prisľúbim, že o rok budete mať päťdesiat tisíc eur na stole, ak ma budete voliť do parlamentu a ja sľub nesplním, v duchu zažitej tradície, nič sa neudialo iba ja som získal mandát uvedením vás do omylu. Skutková podstata trestného činu podvodu hovorí, že kto uvedie niekoho iného do omylu a na jeho úkor sa obohatí má sa potrestať.
Z tohto dôvodu, nikdy nesľúbim niečo, čím by som občana uviedol do omylu a niečo získal. Hoci viem, že tieto skutky nie sú riešené v trestnom konaní, že je možné vyhovoriť sa a podobne, je pre mňa neprijateľné podviesť občana vlastného štátu.
Politik musí mať predovšetkým vzťah k národu, z ktorého pochádza a čestné jednanie vo vzťahu k občanovi.
