"O mojej osobe sa hovorí, že viem zjednotiť aj kresťanov s komunistami," začal svoje "zadumanie" sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
Zdá sa, že to Harabin so svojou politickou kariérou ešte nevzdáva. Povrávalo sa, že sa po (ne)úspešnej kandidatúre na prezidenta pridá už k existujúcemu politickému subjektu, no on to vtedy poprel a stále si išiel svoje o tom, že ostane sudcom a jeho prezidentská kandidatúra neskončila.
To už ale nie je aktuálne! V kuloároch koluje informácia, že čoskoro založí vlastný projekt, ktorý má byť pomenovaný práve po ňom. Prvým krokom ma byť občianske združenie Harabinovci. Niektorí v zákulisí dokonca tvrdia, že takýto plán bol už v novembri minulého roka. Hlavnému denníku to potvrdili aj dva zdroje, ktoré pracovali v samotnom tíme Harabina.
Všetko tomu nasvedčuje, že atmosféra v národnom, kresťanskom a sociálnom spektre hustne.
Vladimír Mečiar sa "veľmi nenápadne" vyjadril, že "Čas nás tlačí. Buď bude nasledovať akcia, alebo budeme musieť čakať na novú generáciu a niekoho, kto sa národu znovu postaví na čelo," informujú
Hlavné správy.
Mečiar však sám zároveň tvrdil na poslednom verejnom vystúpení v Bratislave v hoteli s rovnakým názvom, že Harabin je predovšetkým sudca.
Každý, kto si pamätá jeho reči z minulosti, vie, že takýto druh vyhlásení sa nestrieľa len tak zboku.
Posledný Harabinov útok prišiel do kresťanského tábora a v tomto prípade to "vyzerá na spasiteľa" v sudcovskom talári, ktorý vytiahne Slovensko z liberálneho marazmu a zachráni kresťanskú civilizáciu.
A práve o kresťanskej téme je tento článok. V pondelok na svojej facebookovej stránke
pridal príspevok, kde sa pýta, "kto urobil pre cirkev viac - Husák alebo Mikloško". Je táto otázka však na mieste?
"Právna kontinuita Slovenskej republiky sa neodvíja od vojnového Slovenského štátu, ale sa viaže na zákon o československe
j federácii z roku 1968, ktorý presadil Gustáv Husák," argumentuje Harabin. V tom má pravdu, niet o tom pochybností.
Husák "bol pre cirkev a samostatné Slovensko určite väčším prínosom než mediálny "disident" František Mikloško, ktorý v televíznej relácii Najväčší Slovák tieto fakty oponoval nedostatkom mandariniek," dodal.
Nechutné a nejasné ostáva, prečo porovnáva bývalého prezidenta a súčasného exkandidáta na prezidenta, ktorý, na rozdiel od Harabina, dokázal svoju prehru prijať so cťou a ukončil svoju politickú kariéru.
To je zrejme už pre večného kandidáta nepochopiteľná záležitosť. To, že Mikloškovi pripomína, že "
hlasoval proti vzniku Slovenskej republiky" len ukazuje, ako účelovo Harbin ohýba vlastné témy, kedže spor Husák - Mikloško sám nastolil ako spor komunistov a kresťanov a nie založenia samostatného Slovenska.
Pre Harabina je tiež rovnako príznačné, že zneužívanie hodnotných a historických tém je pre neho rebríkom upevnenia si vlastnej pozície v systéme.
Tak ako využil alternatívnu scénu, tak nezmyselne sype soľ do rán historických udalostí. No robí tak len preto, aby zviditeľnil seba samého.
Ak si to všetko zhrnieme, môžeme pozorovať buď rozbiehajúcu sa predvolebnú kampaň sudcu Najvyššieho súdu, alebo opäť len tliachanie do vetra, tak ako tomu bolo po prezidentských voľbách. Naozaj neviem, čo je z toho horšie.
Vieme však, čo je na tom najhoršie! Harabin naháňa vo svoj prospech jedného politika, ktorý je už po smrti, a druhého, ktorý z politiky odišiel vo volebnú noc prvého kola prezidentských volieb.
Mikloško odišiel z politiky za potlesku, dôstojne a so cťou. Tak si ho budú pamätať kresťania na Slovensku. Harabina si však budú pamätať ako človeka, ktorí nezvládol sám seba v úlohe kandidáta na prezidenta.
