V Západnej Európe sa začína rozprávať o právach vracajúcich sa teroristov Islamského štátu - sú to ale trochu znepokojujúce postoje. Zdá sa, že na Západe existuje obrovská starosť o blaho ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť svoje rodné alebo adoptívne krajiny a prisahali vernosť Islamskému štátu. Týmto bojovníkom je pripisovaných niekoľko hrozných zločinov.
Teraz, keď oddiely podporované Spojenými Štátmi oslobodili mesto Baghúz, čo bola posledná pevnosť ISIS v Sýrii, sa džihádisti a ich nevesty zrejme zatúžili vrátiť späť na Západ.
Zdá sa, že len málo ľudí na Západe si uvedomuje, že dôvodom tejto túžby nemusí byť len želanie znovu si užívať pohodlie Západu, ale že sa môže jednať aj o príkaz Islamského štátu. Jeden z hovorcov radikálov, Abu al-Hassan al-Muhajer, nedávno "vydal nahrávku vyzývajúcu bojovníkov vo všetkých provinciách ISIS, aby pokračovali v džiháde a rozširovali svoje aktivity proti 'národom neveriacich' a najmä proti Spojeným štátom..."
Švédski štátni predstavitelia vyjadrili svoju starosť o navrátilcov - džihádistov ISIS v zaujímavých vyhláseniach. Napríklad Klas Friberg, šéf Švédskej bezpečnostnej služby (Sapo), v januári opísal vracajúcich sa bojovníkov ISIS ako "zničených ľudí, ktorí sú hlboko traumatizovaní svojimi skúsenosťami" a povedal, že švédska spoločnosť musí "hrať zásadnú úlohu pri ich opätovnej integrácii do Švédska."
Mnoho sporných vyhlásení bolo prednesených aj o Shamine Begum, neveste džihádistov, ktorá sa snaží vrátiť do Británie. V nedávnom rozhovore zo Sýrie Begum pripustila, že nemá problém s popravami a inými krutosťami spáchanými jednotkami ISIS, pretože "v Islame je to všetko povolené." Napriek tomu Richard Barret, bývalý riaditeľ boja proti globálnemu terorizmu v britskej spravodajskej agentúre MI6, vyhlásil, že Begum by mala "dostať druhú šancu" a malo by jej byť umožnené sa vrátiť domov, aj keď nemá žiadne výčitky svedomia.
Barret potom bedákal nad tým, že britská vláda, z iniciatívy ministra vnútra Sajid Javida, zbavila Shamimu Begum britského občianstva a nedovolila jej, aby sa vrátila do Spojeného kráľovstva. Podľa neho tak vláda prejavila "úplný nedostatok záujmu o jej nezávideniahodnú situáciu". Britská labouristická poslankyňa Diane Abbott povedala, že urobiť zo Shamin Begum osobu bez štátnej príslušnosti je "bezcitné" a "neľudské".
Problém je v tom, že o skutočné obete teroristov Islamského štátu neprejavujú tí istí predstavitelia politického establišmentu ani zďaleka toľko obáv. Zdá sa, že obete Islamského štátu ostali úplne zabudnuté.
Skutočnými obeťami sú ľudia, ktorí sa dostali do rúk Islamskému štátu. Tých teroristi s nadšením znásilňovali, mučili, stínali im hlavy, upaľovali, ukrižovali alebo strieľali len tak zo športu. Hrozné utrpenie týchto obetí - jezídov, kresťanov a "zlých" moslimov - sa však vo verejných debatách o návrate bojovníkov ISIS málokedy spomína. Je to ako by tieto obete nikdy neexistovali.
Jediná pripomienka, ktorá sa stále omieľa je tá, že teroristi z ISIS majú právo vrátiť sa späť na Západ, pretože sú občanmi západných krajín. Asi by sme sa čudovali, keby sa taký súcit dnes prejavoval povedzme nacistom, ktorý utiekli do zahraničia.
Západ sa týmto prehliadaním obetí Islamského štátu dopúšťa dvojnásobného zločinu. Po prvé - tým, že sa v čase, keď boli násilnosti páchané, nedokázal vzchopiť a nepokúsil sa ich zachrániť. Za druhé - sentimentálne starosti o teroristov, ktorí boli porazení po ťažkom boji.
Nedávno vyšlo najavo, že len v meste Baghúz bolo sťatých päťdesiat Jezídiek. Zdá sa však, že ani tento hrozný objav neprinúti západných lídrov na to, aby pomohli s pátraním mnohých mladistvých dievčat, ktoré sú stále nezvestné. Podľa jednej správy držia džihádisti v až 3 000 žien ako otrokýň. Ak ich niekto nezachráni, tak budú zrejme sexuálnymi otrokyňami po celý zvyšok života.
Jednej aktivistke za ľudské práva a zároveň laureátke Nobelovej ceny za mier, Nadii Murad, sa podarilo utiecť. Bola jednou z tisícov Jezídek, ktoré boli zajaté Islamským štátom a sú držané ako otrokyne. Nadia nedávno napísala: "Mojou najväčšou nočnou morou je, že ak medzinárodné organizácie nič neurobia, tak môj národ Jezídov prestane existovať."
Islamský štát rozpútal genocídu Jezídov v auguste 2014 a odvtedy, už takmer päť rokov, sa tomu svet bohužiaľ len pasívne prihliada. Niektorí z džihádistov sa už vrátili späť na Západ alebo tam smerujú. Jednej dospievajúcej dievčine, ktorú ISIS predal do otroctva, sa podarilo utiecť do Nemecka. Tam ostala úplne zhrozená, keď zistila, že tam žije aj jej bývalý väzniteľ, ktorý ju bil a znásilňoval.
"Viem o tebe, povedal mi. A viem, kde bývaš a s kým žiješ. Vedel všetko o mojom živote v Nemecku... Posledná vec, ktorú som tu očakávala, bola, že sa tu stretnem so svojím trýzniteľom a zistím, že o mne všetko vie."
Zdá sa, že niektorým médiám hlavného prúdu v Británii konečne dochádza, že nečinnosť vlády voči prenasledovaným menšinám na Blízkom východe je trochu šokujúca. Noviny The Sunday Times nedávno napísali:
"Organizácia Barnabas Fund, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom v zahraničí, získala údaje vďaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Tieto údaje odhaľujú, že britské ministerstvo vnútra opakovane nedokázalo poskytnúť útočisko v Británii dostatočnému počtu kresťanov, Jezídov a iným."
"Toto zistenie, že britská vláda zrejme uprednostňuje moslimov, môže pošpiniť Britániu v očiach zvyšku sveta. Medzitým vláda začala revíziu, ktorú nariadil minister zahraničia Jeremy Hunt. Týka sa globálneho prenasledovania kresťanov."
"Keď to Jeremy Hunt oznámil na vianoce v roku 2018, citoval odhady, podľa ktorých trpí prenasledovaním po celom svete asi 215 miliónov kresťanov a povedal, že Británia nie je voči nim dostatočne veľkorysá."
To je však povedané až príliš zdvorilo. Podľa novín The Sunday Times, zo 4 850 Sýrčanov prijatých v roku 2017 britským ministerstvom vnútra bolo 4 572 sunitských moslimov, kresťanov bolo iba 11. Podľa údajov za druhý štvrťrok roku 2018 bolo z 1 197 Sýrčanov prijatých do Británie 1 047 sunnitov a 10 kresťanov. V týchto údajoch nie je vôbec žiadna zmienka o Jezídoch.
V roku 2014 bola na Jezídov spáchaná genocída, keď teroristi z Islamského štátu zaútočili na prevažne jezídské mesto Sindžár v severnom Iraku a zničili ich svätyne. Nasledovali brutálne vraždy, únosy a znásilňovania. 200 000 ľudí z mesta utieklo a ďalších približne 50 000 našlo útočisko na úpätí hory Sindžár. Dodnes tam títo Jezídovia stále žijú v stanoch, v nepredstaviteľnej chudobe a čakajú na pomoc od sveta, ktorý na nich úplne zabudol.
Bohužiaľ sa však zdá, že britské ministerstvo vnútra je natoľko prehnité, že je nemožné ho zahanbiť natoľko, aby sa rozhojdalo k činu. Podľa denníka The Times britské ministerstvo vnútra zamietlo nedávno azyl mužovi z Iránu, ktorý konvertoval z islamu na kresťanstvo. Odôvodnením bolo, že kresťanstvo údajne nie je mierumilovné náboženstvo:
"Imigrační úradníci Iráncovi napísali a citovali násilné pasáže z Biblie aby zdôvodnili zamietnutie jeho žiadosti o azyl. Spomenuli napríklad to, že Kniha zjavenia svätého Jána je 'plná príbehov pomsty, skazy, smrti a násilia'. Predáci Anglikánskej cirkvi odsúdili" náboženskú negramotnosť ", ktorú prejavili imigrační úradníci po tom, čo muž upozornil na to, že bude zrejme v Iráne kvôli svojej viere čeliť prenasledovaniu."
V celom západnom svete sa politické a mediálne elity denne predháňajú v predstieraní toho, ako hlboko im záleží na ľudských právach a pritom kašlú na prenasledované menšiny - vrátane mnohých moslimiek. Asra Nomani napísala:
"Jednou z našich najväčších výziev v Amerike je to, že progresivisti nestoja vždy v jednom šíku s progresívnymi moslimami, pretože v záujme slobody náboženstva, občianskych slobôd a politickej korektnosti nechcú uraziť kultúrne zvyky ostatných moslimov. Poznám progresivistov, ktorí chodia na medzináboženské akcie v rôznych mešitách a vidia napríklad to, že ženy sú v suteréne, no nechcú o tom s nikým diskutovať, nechcú nikoho napádať a myslia si: 'No dobre, také sú vaše zvyklosti.'"
Je už najvyšší čas nazvať túto pózu tým, čím je - morálnym narcizmom. Je najvyšší čas požadovať od našich politikov a médií slúžiacich establišmentu - tých, ktorí zdanlivo nikdy nepoľavujú vo svojich vyhláseniach o ľudských právach - aby vymohli ľudské práva pre tých, ktorí túto pomoc skutočne zúfalo potrebujú.
