Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Alzheimerova choroba patrí k ochoreniam, ktoré sa spájajú so starnutím populácie a zvyšovaním jej priemerného veku. Rastúci počet ochorení a zvyšujúce sa náklady na ich liečbu a starostlivosť môžu vytvoriť do budúcnosti pre Slovensko veľký ekonomický problém. A to aj napriek tomu, že v dohľadnej dobe by sa na trhu mohol objaviť liek, ktorý dokáže ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal neurológ Stanislav Šutovský z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Ako sa objavila Alzheimerova choroba? Je to klasická civilizačná nemoc alebo toto ochorenie sprevádzalo ľudstvo už od nepamäti?
Toto je klasická otázka, ktorú si kladie vedecká obec, skúmajúca, prečo bolo v minulosti tohto ochorenia menej. Dôvodom je zrejme to, že ľudia vtedy žili podstatne kratšie. Alzheimerova choroba sa objavovala aj v minulosti u ľudí, ktorí sa dožili viac ako 75 rokov. To je vek, keď sa začína najvyšší výskyt tohto ochorenia v rámci populácie. V súčasnosti, tým, že sa predlžuje priemerný vek populácie, dochádza doslova k explózii tohto ochorenia.
Čím horšie výsledky, tým vyššie odmeny? Ondruš obvinil vedenie Volkswagenu z cynickej hry
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Stovky hlásení o obrovských pavúkoch, niektoré nálezy sú blízko Slovenska
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
10. 11. 2026
Zrejme pôjde aj o ekonomický problém, pretože náklady na tento typ liečby zrejme nie sú malé...
Bude to obrovský ekonomický problém. Najlepšie sa s ním v súčasnosti vyrovnáva Japonsko, kde je percentuálne zastúpenie seniorov nad 80 rokov v spoločnosti najväčšie na svete. Japonská ekonomika sa tomuto trendu neustále prispôsobuje. Niečo podobné bude potrebné zvládnuť aj v Európe. Alzheimerova choroba má ekonomické aspekty, najmä sociálnu starostlivosť o pacientov, teda ako sa o nich dokáže postarať spoločnosť. Či už formou ústavnej starostlivosti, teda domovov dôchodcov, alebo domácej starostlivosti, kde si však vyžaduje v ťažších formách demencie 24-hodinovú starostlivosť. Obe formy možno v súčasnosti vyčísliť nákladmi vo výške približne 1000 eur mesačne. Napríklad na Islande platia klienti domovov dôchodcov mesačne približne 2500 eur, pričom priemerný dôchodok je na úrovni 2700 eur. Čiže prakticky celá suma dôchodku sa minie na poplatok za bývanie v domove. Pokiaľ by na to klientov dôchodok nestačil, zvyšok dopláca komúna, v ktorej žije, čo je mesto alebo obec. Takýmto modelom by sa malo inšpirovať aj Slovensko.
Pri akých príznakoch je potrebné spozornieť, že ide o riziko vzniku Alzheimerovej choroby?
Veľmi dôležité je identifikovať ochorenie v skorých štádiách. Medzi varovné signály patrí znížená schopnosť učiť sa. Napríklad, ak hrá pacient pexeso so svojím vnukom, tak stráca schopnosť zapamätať si umiestnenie kartičiek. Pexeso je veľmi dobrým úvodným testom na pamäť. Je to komplexná hra, kde si musí pacient zapamätať obrázok na kartičke, jeho umiestnenie a dokázať ho identifikovať. Pokiaľ v tejto hre zlyháva, je to jeden z varovných signálov. Ďalším príznakom je, keď sa pacient začína opakovať. Hovorí informácie, ktoré už raz povedal, v domnienke, že o nich ešte nehovoril. Kladie opakované otázky. V úvodných štádiách ochorenia má ešte kritické myslenie, no to sa postupne znižuje. Neskôr prichádza dezorientácia v čase a v priestore, porucha plánovania, úsudku a konfabulácie. Pacienti k nám často prichádzajú v neskorších štádiách, takže poruchy pamäti ešte nie sú dostatočným varovaním pre nich a ich príbuzných.
Dá sa s pacientmi pracovať tréningom mozgu, a tak ich udržať na nejakej úrovni čo najdlhšie?
Dá sa a je to zároveň recept, ako sa s ochorením popasovať vo včasných štádiách. Pacient by mal namáhať pamäť, aj učením sa básničiek, a tak posilňovať neuróny, ktoré mu ešte neodumreli. S postupom choroby sa však stráca schopnosť tréningom zlepšovať výkon. Keď túto schopnosť stratí, snažíme sa ho upokojovať, aby nepodľahol beznádeji, pretože keď si uvedomí svoj pamäťový deficit, ešte viac ho to deprimuje. V úvodných štádiách ochorenia je dôležitá aj pohybová aktivita. Zrealizovali sme štúdiu so Slovenskou akadémiou vied, kde sme dokázali, že fyzická aktivita môže mať rovnako pozitívny efekt ako niektoré lieky určené pre Alzheimerovu chorobu.
Akú fyzickú aktivitu máte na mysli?
Trikrát do týždňa by sa mal dosiahnuť tep aspoň na úrovni 120 úderov za minútu, čo zodpovedá napríklad 30-minútovej veľmi intenzívnej chôdzi. Tým sa pacient udržuje vo fyzickej, a do značnej miery aj psychickej, kondícii. Športová aktivita, no aj správne stravovanie mediteránskeho typu dokáže oddialiť nástup Alzheimerovej choroby až o päť rokov v porovnaní s tými, ktorí nešportujú a holdujú skôr kalorickejšej strave.
Ako dlho môže pacient zotrvať v tom úvodnom štádiu choroby?
Rozoznávame tri štádiá Alzheimerovej choroby. Prvé je takzvané preklinické štádium, keď sa ochorenie začína na bunkovej úrovni až po prvé príznaky kognitívneho deficitu. Toto štádium môže trvať 20 – 30 rokov. Spočiatku má pacient problémy, povedzme okolo 55. roku života so zapamätaním si bežných mien alebo priezvisk. To sa veľmi pomaly zhoršuje až do 70. – 75. roku života, keď dôjde k zlomu a zvýrazneniu kognitívneho deficitu. To je už takzvané prodromálne štádium ochorenia. Pacient dokáže samostatne fungovať, je sebestačný, samoobslužný a môže bývať sám. Ochorenie potom ďalej pokračuje a prechádza do štádia demencie. Alzheimerova choroba je dnes vnímaná ako proces, začínajúci na bunkovej úrovni pomerne skoro, v zrelom alebo strednom veku, pomaly postupuje a s prirodzeným starnutím organizmu sa prehlbuje.
Ako hodnotíte šancu, že by sa mohol objaviť liek, ktorý by dokázal liečiť Alzheimerovu chorobu?
V tejto otázke som pomerne opatrný. Som ale presvedčený, že v nasledujúcich desiatich rokoch by mal byť schválený liek spomaľujúci priebeh ochorenia. V súčasnosti sa farmaceutický priemysel zameriava na dve hlavné patológie prebiehajúce v mozgu pacientov – amyloidovú a tau-proteínovú. Prakticky 15 rokov prebiehajú klinické skúšky zamerané na odstránenie beta-amyloidu z mozgu pomocou monoklonálnych protilátok. Postupne sa však preukázalo, že jeho odstránenie nespomalilo progresiu demencie. Tau-proteínový terapeutický smer je novší, realizujú sa viaceré klinické skúšky a pri nich predpokladám, že by mohla byť väčšia šanca na úspech.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
