V stredu 20. marca 2019 Mons. Bernardito Auza vystúpil s úvodným príhovorom na sprievodnom podujatí v sídle OSN v New Yorku v rámci prebiehajúceho 63. zasadnutia Komisie pre postavenie žien s názvom „Rodová rovnosť a rodová ideológia: Ochrana žien a dievčat“ (Gender Equality and Gender Ideology: Protecting Women and Girls). Nasleduje celý text jeho prejavu:
Vaše Excelencie, vážení prednášajúci, drahí priatelia,
som veľmi rád, že vás môžem privítať na dnešnom dopoludňajšom podujatí o rodovej rovnosti a genderovej ideológii a o potrebe chrániť ženy a dievčatá, ktoré Svätá stolica s radosťou sponzoruje, spolu s nadáciou Heritage Foundation.
Každoročne je Ekonomická a sociálna rada OSN hostiteľom Komisie pre postavenie žien (
Commission on the Status of Women, CSW) na podporu, podávanie správ a monitorovanie záležitostí týkajúcich sa politických, ekonomických, občianskych, sociálnych a vzdelávacích práv žien. Keď sa CSW prvýkrát začalo stretávať v roku 1947 v Lake Success v New Yorku, bolo jasné, čo to znamená byť ženou. Hoci sa v priebehu nasledujúcich 62 rokov viedli rôzne diskusie medzi ženami z rôznych kontinentov a rozličných zázemí o cieľoch a právach žien a o najlepších prostriedkoch na ich dosiahnutie, každý vedel, na koho sa vzťahujú, keď hovorili napríklad o rodovej rovnosti, o násilí voči ženám, o vzdelávaní dievčat alebo o rovnosti zárobku za rovnakú prácu. Ešte i celkom nedávno, v roku 2011, keď bola založená Zložka OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien
(
), známa aj pod názvom
všetci vedeli, koho reprezentuje a koho sa zastáva: približne polovicu ľudského rodu, narodenú so schopnosťou materstva, s dvoma chromozómami X, s osobitnými fyzickými, hormonálnymi a vzťahovými vlastnosťami, ktoré ju odlišujú od ďalšej približne polovice ľudského rodu, mužov.
Tento konsenzus sa bohužiaľ naštrbil kvôli najnovšiemu fenoménu rodovej (genderovej) identity a genderovej ideológie. Zatiaľ čo predtým každý vedel, čo znamená „žena“ na základe jej telesnej prirodzenosti, teraz mnohí propagátori genderovej ideológie tvrdia, že telesná prirodzenosť nemá žiadny ďalší vnútorný súvis so ženskosťou než „prisúdenie“ pohlavia pri narodení. Na ženskosť sa skôr hľadí ako na spôsob, ako človek sám seba poníma alebo ako sa prejavuje, a tak argumentujú, že tých, ktorí sa považujú za ženy, treba brať ako ženy bez ohľadu na biologickú podstatu na bunkovej, endokrinologickej či reprodukčnej úrovni, bez ohľadu na primárne a sekundárne pohlavné charakteristiky alebo iné faktory.
Tento spôsob pohľadu na ženskosť predovšetkým ako vlastnej identity nezávislej od telesného hľadiska bol vznesený na začiatku tohto 63. zasadania Komisie pre postavenie žien vo vyhlásení Skupiny LGBTI (
), prednesenom stálou zástupkyňou Nórska, veľvyslankyňou Monou Juul. Vyhlásenie uvádza, že Skupina LGBTI - neformálna nadregionálna skupina 28 členských štátov spolu s Vysokým komisariátom OSN pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami
a
– hovorila výslovne o „transrodových osobách“, ktorých „mená a údaje o pohlaví v oficiálnych dokumentoch nezodpovedajú ich rodovej identite alebo prejavu“. Povedala, že „je pripravená spolupracovať so všetkými partnermi na zaistení toho, že všetky ženy a dievčatá – bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rodové vyjadrenie a pohlavné charakteristiky – mali adekvátny a rovný prístup k systémom sociálnej ochrany, verejným službám a udržateľnej infraštruktúre.“
Skupina LGBTI hovorila, že ponímanie „žien a dievčat“ by malo byť založené skôr na „rodovej identite alebo prejave“, než na ich biologickom pohlaví. Toto chápanie ženskosti by bolo pravdepodobne celkom zarazilo 15 pôvodných členov CSW v roku 1947 i väčšinu delegátov, ktorí tu od tej doby každoročne zastupujú svoje vlády a mimovládne organizácie.
Zatiaľ čo pred 62 rokmi nebolo nutné klásť dôležitú úvodnú otázku „Kto je to žena?“, pretože všetci a všade mali jasné a jednoznačné chápanie, čo tento pojem znamená, teraz, keď sa toto porozumenie spochybňuje a mnohí sa usilujú formulovať zásadnú zmenu jeho významu, medzinárodné spoločenstvo si túto otázku musí položiť.
Dôvodom na je to, že od odpovede záleží veľmi veľa, a to nielen z hľadiska práva, vzdelávania, ekonomiky, zdravia, bezpečnosti, športu, jazyka a kultúry, ako o tom budeme dnes počuť od našich rečníkov – Mary Hasson, Emilie Kao, Monique Robles a Ryan Anderson – ale aj z hľadiska základnej antropológie, ľudskej dôstojnosti, ľudských práv, manželstva a rodiny, materstva a otcovstva, a v záujme žien, mužov a najmä detí. Nahradenie genderovej identity či prejavu za biologické pohlavie má obrovské dôsledky vo všetkých týchto oblastiach a z tohto dôvodu si musíme, so zdvorilosťou a spolucítením, položiť tieto možno nepríjemné otázky, pretože na odpovediach záleží.
Pápež František, zatiaľ čo
dôrazne povzbudzuje katolíkov i všetkých ľudí dobrej vôle k tomu, aby podporovali, prijímali, sprevádzali a milovali všetkých tých, ktorých rodová identita sa nezhoduje s ich biologickým pohlavím, aby potvrdzovali ich ľudskú dôstojnosť a bránili ich základné ľudské práva na slobodu od násilia a nespravodlivej diskriminácie (Pápežský let z Azerbajdžanu, 2. okt. 2016), zároveň sa jasne vyjadril o nebezpečenstvách pre jednotlivcov i spoločnosť, ktoré vyplývajú z genderovej ideológie.
Hovorí, že antropologické základy genderovej ideológie tým, že „neguje rozdielnosť a prirodzenú reciprocitu muža a ženy“ propagovaním „osobnej identity a citovej intimity radikálne oddelenej od biologickej odlišnosti medzi mužom a ženou“, nakoniec robí ľudskú identitu „voľbou jednotlivca“ a podkopáva „antropologický základ pre rodinu“. Ako pokračuje pápež, „jedna vec je chápať ľudskú krehkosť a zložitosť života, druhá vec je prijímať ideológie, ktoré si nárokujú navzájom oddeľovať neoddeliteľné aspekty skutočnosti“. Sme povolaní „starať sa o našu ľudskosť, čo predovšetkým znamená prijať a rešpektovať ju takú, ako bola stvorená“, zdôraznil pápež (
, 56). Naše pohlavie, rovnako ako naše gény, naša rasa, náš vek a iné prirodzené charakteristiky sú objektívnymi danosťami, nie subjektívnymi voľbami.
Vo svojej encyklike o starostlivosti o náš spoločný domov
, ktorá sa stala azda najcitovanejším pápežským dokumentom v histórii OSN od jej vydania v roku 2015 v očakávaní Parížskej dohody, pápež povedal, že „prijatie vlastného tela (...) je nevyhnutné na prijatie a akceptovanie celého sveta ako daru. Naopak, logika nadvlády nad vlastným telom sa niekedy premieňa na ľstivú logiku nadvlády nad stvorením. Naučiť sa prijať vlastné telo, starať sa oň a rešpektovať jeho význam je podstatné pre skutočnú ekológiu človeka. Vážiť si vlastné telo v jeho ženskosti alebo mužskosti je potrebné na uznanie seba samých pri stretnutí s druhými, ktorí sa líšia“ (č. 155). Pápež na inom mieste dodal, že „komplementárnosť muža a ženy (...) je spochybňovaná takzvanou genderovou ideológiou v mene slobodnejšej a spravodlivejšej spoločnosti“ a zdôraznil, že „rozdiely medzi mužom a ženou nie sú na opozíciu či podriadenosť, ale na jednotu a plodnosť“ (8. júna 2015). Inými slovami, rodová ideológia skôr než by viedla k slobodnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, zabraňuje jednote a plodnosti medzi mužom a ženou. Je to „krok späť“, pretože „odstránenie [pohlavnej] rozdielnosti v skutočnosti vytvára problém, a nie riešenie“ (15. apríla 2015).
Keď sa zotázňuje prirodzená dualita muža a ženy, podkopáva sa samotné poňatie bytia, čo to znamená byť človekom. Telo už viac nie je definujúcim prvkom človečenstva. Osoba je zredukovaná na ducha a vôľu a človek sa takmer stáva abstrakciou, kým niekto nerozlíši, aká je jeho prirodzenosť alebo si nezvolí, akého rodu chce byť. Pápeža Františka zvlášť znepokojuje to, že genderová ideológia sa vyučuje deťom, takže chlapci a dievčatá sú v tom najranejšom veku života povzbudzovaní zotázňovať, či sú chlapcom a či dievčaťom a hovorí sa im, že rod je niečo, čo si človek môže vybrať (27. júla 2016). Pápež tiež vyjadril obavy ohľadom kultúrneho tlaku, ktorý nazýva termínom „ideologická kolonizácia“, ktorý sa vyvíja na krajiny, na kultúry i jednotlivcov, ktorí odporujú tejto novej a skutočne radikálnej antropológii.
Takže dnes pri tomto podujatí sa zaoberáme veľkými a dôležitými otázkami a tom, čo to znamená byť človekom, čo to znamená byť ženou, aký je najlepší spôsob ako sa správať so spolucítením voči tým, ktorých sebaidentita nekorešponduje s ich biologickým pohlavím, ako by sme mali odpovedať na výzvy vsúvania kategórie rodovej identity do foriem zákonnej ochrany založenej na pohlavnej identite, a ako v rámci Komisie pre postavenie žien čo najlepšie obhajovať a ďalej rozvíjať vec rovnosti žien a dievčat.
Ďakujem vám, že ste prišli a pridali ste sa k diskusii.
------------------------------------
