Výsledkom pôsobenia sociálnej vlády je, že v našej krajine dochádza k hrubej deštrukcii sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Železnice (ZSSK– osobná doprava, CARGO– nákladná doprava, ŽSR– správa koľajníc)patria medzi najväčších zamestnávateľov v SR a každý rok majú stále ten istý problém. Pravidelne sa hľadá dohoda o tom, ako budú vyzerať výplaty po Novom roku. Kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľom a odborovými združeniami je tentoraz o to zložitejšie, že do výpočtov vstúpilo aj vládne rozhodnutie o príplatkoch za nočné služby a sviatky.
O čom je základná výhrada odborových združení pri ŽSR? Zatiaľ čo predstavitelia exekutívy hovoria o náraste miezd v štátnej správe, zamestnancov železničných firiem sa to netýka. V zmysle verejne prístupných informácií odborári žiadali koncom roka 2018 pre väčšinu železničiarov pridať cca 100 eur k základným tarifám. Priemerné hrubé mzdy vo všetkých troch železničných firmách sa pohybujú podľa výročných správ za minulý rok na úrovni okolo 1000 eur, čo je približne 10 percent. ZSSK má ako jediný spomedzi troch železničných firiem, ktoré som spomínal vyššie platnú kolektívnu zmluvu do konca roka 2019. Mzda sa však dohaduje aj pre budúci rok.
Koncom roka 2018 to odborári ministrovi vysvetlili veľmi jasne, že Slovensko nebolo ďaleko od momentu, keď železničiari dajú najavo, že je čas pýtať si ráznejšie. V januári 2019 sa však evidentne budeme všetci pozerať nielen na stojace vlaky na staniciach, ale aj na nahnevaných cestujúcich. V čase, keď sa kvôli výstavbe obchvatu Bratislavy D4 a R7 začnú veľké dopravné obmedzenia v Bratislave.
Zástupcovia Odborového združenia železničiarov, Federácie strojvodcov SR a Odborovej asociácie výpravcov a dispečerov spomínajú vo svojich vyjadreniach predovšetkým výhrady k mzdovej politike v železničných firmách. Klasickou odpoveďou zamestnávateľa je, že peňazí v budúcoročnom rozpočte dostali tak málo, že namiesto opráv porúch na trati budú často nútení trate odstavovať, alebo na nich znižovať rýchlosť.
Po neúspešnom kolektívnom vyjednávaní, priniesol bezprecedentnú situáciu, kedy zamestnávateľ jednostranne formou vnútorného predpisu (nariadenia generálneho riaditeľa) rozhodol o poskytovaní ním vybraných benefitov, ktoré predtým garantovala kolektívna zmluva platná do 31.12.2018!!!
Napriek opakovanej výzve spomenutých odborových združení vrátiť sa k rokovaciemu stolu a pokúsiť sa o kompromisné uzavretie dodatku, ktorým by sa predĺžila platnosť kolektívnej zmluvy sa tak nestalo. Prostredníctvom mediálneho vystúpenia Ministerstva dopravy boli odborári očiernení, že to kvôli tomu, že odborári nevedia, čo chcú.
Odborové centrály vynakladajú maximálne úsilie aj napriek rôznym prekážkam dohodnúť pre zamestnancov čo najlepšie podmienky a nesúhlasiť za každú cenu s akýmkoľvek návrhom zamestnávateľa. Aj zástupcom zamestnancov záleží, aby zamestnanci neprišli o svoje benefity dohodnuté v kolektívnej zmluve, CHCÚ VŠAK ABY ICH ZAMESTNÁVATEĽ GARANTOVAL ZAMESTNANCOM LEGÁLNOU CESTOU.
Jediná legálna cesta je mať uzavretú kolektívnu zmluvu alebo dodatok o predĺžení jej platnosti. Je preto korektné poskytnúť zamestnancom pravdivé informácie a preto je za nutné informovať o dôsledkoch Nariadenia generálneho riaditeľa č.26/2018.
V zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde platí, že “tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Použitie príspevku z fondu a výšku príspevku z fondu podľa odseku 3 možno dohodnúť len v kolektívnej zmluve”. Jazykový a logický výklad tohto ustanovenia jednoznačne poukazuje na to, že tvorbu fondu, výšku, použite a podmienky použitia SF je možné dohodnúť s odborovými organizáciami výlučne v kolektívnej zmluve, zákon to neumožňuje formou interného (vnútorného predpisu). Navyše vnútorný predpis je možné vydať len v prípade, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov v podobe odborovej organizácie nepôsobia. Keďže na ŽSR pôsobí v súčasnosti 12 odborových centrál, vydanie, aj keď po dohode s nimi by bolo porušením ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde a nie je teda právne možné.
Ak zamestnávateľ poskytne benefity nad rámec Zákonníka práce bez platnej kolektívnej zmluvy, tieto sú jeho daňovo neoprávnenými nákladmi, ktoré sa hradia zo zisku, čím ešte viac prehlbujú stratu, ktorú ŽSR deklarovali na kolektívnom vyjednávaní ako základný dôvod nemožnosti zvýšiť tarifné mzdy o viac ako 10,- eur brutto. Aký potom bude rast tarifných miezd, ak zamestnávateľ prehĺbi stratu ešte o niekoľko miliónov?
Sociálny fond, jeho tvorbu, výšku, použitie a podmienky poskytovania je podľa zákona možné dohodnúť iba v kolektívnej zmluve a nie cez vnútorný predpis, tak ako to deklaruje generálny riaditeľ v spomínanom nariadení. Bolo by korektné, aby zamestnanci vedeli aj to, že zamestnávateľ s účinnosťou od 01.01.2019 nemôže poskytovať žiadne plnenia zo sociálneho fondu, nakoľko skončila platnosť kolektívnej zmluvy a nedošlo ani ku jej predĺženiu formou dodatku.
Tým pádom zamestnávateľ objektívne nevie poskytovať ani obligatórny príspevok na stravovanie, ktorý mu ukladá ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Ak by ho aj poskytol, tak jedine z vlastných zdrojov zamestnávateľa, čo znamená jednak to, že bude zamestnancom zdaňovaný (ak by bol poskytovaný zo sociálneho fondu, je oslobodený od daní a odvodov) a jednak prehlbuje toľkokrát deklarovanú stratu zamestnávateľa (len pre informáciu príspevok na stravovanie činí ročne sumu vyše 500 000 eur).
Na základe uvedených týchto verejne dostupných informácií musím povedať, že je nonsens, ak v našej krajine dochádza takto hrubo k deštrukcii sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR. Toto je skutočná tvár našej sociálnej vlády, ktorá namiesto aktívneho sociálneho dialógu so všetkými dotknutými subjektmi porušuje sociálne práva zamestnancov.
