Názory

Vráti spotrebná daň na cukor do zdravotníctva potrebný balík peňazí?

Autor: Zuzana Vargová
Publikované: 11. 1. 2019 22:55
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Nadmerný konzum cukrov v akejkoľvek podobe zasahuje nielen do metabolizmu sacharidov, ale aj tukov a bielkovín. Išlo o moju reakciu po prvom prečítaní článku citovaného nižšie, ktorý zverejnila TASR v Hlavnom denníku dňa 11.01.2019. Na prvý pohľad nie je dosť jasné, akými mechanizmami by bolo možné vrátiť do zdravotníctva nie malý, ale tak potrebný balík peňazí. Nakoľko ide o dosť komplikovanú problematiku, nechala som si niektoré veci vysvetliť odborníkmi.

Nadmerná konzumácia cukru v tekutinách alebo v potrave môže byť za určitých okolností z klinicko-patologického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom cievnych komplikácií vedúcich k orgánovo-špecifickým cievnym komplikáciám a rovnako aj ku vzniku neuropatologických komplikácií. Vo verejnosti je najviac známa chorobná jednotka cukrovka a obezita. Závažnejšia porucha metabolizmu sacharidov a s tým aj metabolizmu tukov môže skrátiť predpokladanú dĺžku života o 30-50%. Zákernosť takejto patologickej zmeny je v tom, že sa môže dlhšiu dobu javiť bezpríznakovo. Narušená regulácia metabolizmu sacharidov vedie jednoznačne ku vzniku všetkých foriem aterosklerózy, a to či už na vencovitých tepnách srdca s najväčším rizikom vzniku infarktu srdcového svalu, na cievach mozgu, očí, obličiek alebo na periférnych cievach.

11. 1. 2019 11:08

Nadspotreba cukru na Slovensku by sa dala znížiť zavedením spotrebnej dane

Slovensko je na popredných miestach v spotrebe cukru. Pred niekoľkými rokmi pritom bola situácia opačná. Nadspotreba cukru má pritom negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, čím sa zvyšujú aj náklady verejného zdravotníctva.

Čítať viac

Obezita je pandemická masová a spoločnosťou akceptovaná choroba. Na prvý pohľad jednoduchá záležitosť. V skutočnosti, aj keď dnes dostatočne prebádaná oblasť, je značne zložitou záležitosťou zasahujúcou nie len do osobného komfortu jedinca, ale má negatívny dopad na zdravie celej spoločnosti. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou sú kombinácie väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a pôsob výživy v detstve, alebo je spôsobená inými ochoreniami, napr. endokrinologické choroby, psychické ochorenie, napr. depresia, bulímia, vrodené metabolické ochorenia alebo lieky. Na vzniku obezity sa nepochybne podieľajú genetické faktory a vplyv prostredia - preberanie stravovacích návykov a životného štýlu.

Fyziologicky je človek ako aj ostatné cicavce nastavený na prekonávanie nedostatku potravy, ale nie na boj s jej prebytkom.

Obezita nie je problémom len slovenskej spoločnosti ale celého sveta. Obezita prináša pre spoločnosť zvýšené riziko výskytu chronických chorobných komplikácií, ako aj úmrtnosti obyvateľstva, chronické ochorenia sú spojené so zvýšenou invaliditou, atď. Obezita je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia obyvateľstva. Vedecké štúdie potvrdili, že za posledných 30 rokov sa počet ľudí trpiacich nadváhou a obezitou viac ako zdvojnásobil. Podľa posledných údajov na Slovenku má optimálnu telesnú hmotnosť iba 38 % obyvateľov, nadváhou trpí 36 % Slovákov a až 25 % populácie Slovenska je obéznych, čo sú alarmujúce čísla.

Rizikovým obdobím pre vznik obezity je napr. obdobie plodu pred narodením. Ak počas vnútromaternicového vývoja dochádza k podvýžive plodu, je riziko vzniku obezity v dospelom veku, dospievanie u dievčat, v dospelosti zmena stravovacích a pohybových návykov, tehotenstvo, obdobie menopauzy, ale pozor aj na obdobie súvisiace s ukončením fajčenia alebo s užívaním liekov.

Obézni ľudia trpia sociálnou diskrimináciou, nízkym sebavedomím a motivačnými poruchami, pocitom menejcennosti a zakomplexovanosti, ktoré sa môžu rozvinúť až do samovražedných sklonov. Onkologické ochorenia súvisiace s obezitou sa vyskytujú najmä pri karcinóme krčka a sliznice maternice, vaječníkov a prsníkov, karcinóme hrubého čreva, zhubnom nádory pankreasu, žlčníka a pečene, tiež pri karcinóme obličiek a prostaty. Osoby trpiace nadváhou mechanicky zaťažujú oveľa viac svoj dýchací systém, mávajú zníženú citlivosť dýchacieho centra, čo má za následok nadmernú spavosť, ako aj rozvoj spánkového apnoe.

Redukcia hmotnosti o 5-10% znižuje celkovú úmrtnosť o 20%, srdcovo-cievnu príčinu úmrtia o 9%, znižuje riziko vzniku malígnych tumorov o 37% a cukrovky o 44%.

Uvedomením si, že za všetkým spomenutým zlom je cukor, tak článok „Nadspotreba cukru na Slovensku by sa dala znížiť zavedením spotrebnej dane“ Hlavný denník, TASR, 11.01.2019, sa už nejaví taký podivný. Má to dopadnúť tak ako v prípade alkoholu alebo cigariet?

Podstatou takejto vízie je dôkladná analytická práca Inštitútu zdravotnej politiky pri MZ SR a Inštitútu finančnej politiky pri MF SR, ktoré dokázali pretaviť svoje skúsenosti do jednej myšlienky alebo dokumentu, ktorého výstupom by malo byť zavedenie spotrebnej dane na produkty obsahujúce cukor. Ide o výnimočnú spoluprácu a súhru dvoch rozdielnych inštitúcií, ktoré dokázali veľmi presne a erudovane pomenovať základné problémy v prospech verejného zdravia.

Dovolím si citovať z dokumentu z Inštitútu finančnej politiky MF SR – Komentár 2019/1: Odhaduje sa, že obezita stojí slovenské zdravotníctvo 90 – 245 mil. eur ročne. Ak pripočítame aj nepriame náklady (pridružené ochorenia), môže táto suma predstavovať až 700 mil. eur. Priamo s obezitou sa tak spája 2 – 7 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť, po zohľadnení nákladov na pridružené ochorenia to môže byť až 20 % celkových nákladov (World Hunger Education Service, 2018). Celosvetový hospodársky vplyv obezity je porovnateľný s následkami fajčenia, vojen či ozbrojeného násilia. Ročne spôsobuje nadváha a obezita globálne až 4 milióny úmrtí (The GBD 2015 Obesity Collaborators, 2017).

Ide teraz o to, či spotrebná daň bude stanovená na všetky sladené produkty, alebo len na tie, ktoré budú označené s obsahom cukru, ako nežiadúce pre naše zdravie. To by mohlo viesť k tomu, že buď si spotrebiteľ alebo všetci uvedomíme, čo nám hrozí z nadmernej konzumácie cukru a budeme na trhu vyhľadávať produkty s nízkym obsahom cukru, alebo prinúti výrobcov znížiť v produktoch pomerné zastúpenie cukrov, aby sa vyhli dani. Skúsenosti v Európe ukazujú, že pre účinnosť dane je kľúčové jej nastavenie, najmä výšky sadzby, a to najmä ak sa ich konečná cena zvýši najmenej o 20 %. Výnos z tejto dane môže byť použitý na programy pre zdravšiu populáciu.

Nakoniec nedá mi predsa len jedno – prečo sa má ešte naďalej diskutovať o niečom, čo je evidentne jasné, čo škodí nášmu zdraviu, alebo sa hľadajú spôsoby, ako to celé striasť zo stola. Načo bola potom tá kvalitná analýza dvoch ministerských inštitúcií, ktorú si treba vážiť, a ktorej závery je nutné bezpodmienečne uviesť do života spoločnosti.