Rok 2018 je už históriou. Z pohľadu Slovenska to bol turbulentný rok, ktorý zmenil jeho politickú mapu a aj citlivosť slovenskej verejnosti. Zároveň to bol rok kedy ste ohlásili svoj úmysel kandidovať v prezidentských voľbách. Ako hodnotíte rok 2018 a ktoré udalosti boli podľa vás tie najdôležitejšie?
Keď som sa v roku 2017 rozhodla kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky, netušila som, že Slovensko naberie práve taký kurz, o aký sa chcem svojím výkonom prezidentského úradu snažiť. Počas môjho viac ako ročného putovania po Slovenku som mala možnosť vidieť prerod ľudí s ktorými som diskutovala a zbierala si podpisy pod petíciu. Boli čoraz otvorenejší vo svojich výpovediach. Trefne kritizovali a vystihli nespravodlivosti fungovania našej spoločnosti. Ale nielen kritizovali, ale aj dávali návrhy na ich riešenie. Rok 2018 hodnotím ako prelomový. Bol to rok uvedomovania si hodnoty občianstva jednotlivcom. To, že štát sme my občania a máme právo požadovať od politikov, aby odvádzali kvalitnú prácu v prospech všetkých, nielen vyvolených. Poslednou kvapkou a spúšťačom občianskeho vyjadrenia nespokojnosti bola bohužiaľ vražda novinára a jeho snúbenice. Nakoľko panuje veľká nedôvera ľudí v štát a jeho inštitúcie aj z dôvodu dlhodobo neriešených káuz jeho chránencov, pozitívne hodnotím aj to, že sa začínajú riešiť.
Rozhodla som sa zabojovať o kreslo hlavy Slovenskej republiky v čase, keď téma či bude, alebo nebude opäť kandidovať, nebola ešte aktuálna. Rozhodla som sa kandidovať preto, že by som túto funkciu robila intenzívnejšie ako to bolo doteraz a hlavne v spolupráci naprieč celou spoločnosťou. Jeho prezidentské obdobie hodnotím ako zložité a ťažké, vzhľadom na situáciu, ktorá v spoločnosti nastala. Keď by som ho mala hodnotiť spomedzi posledných prezidentov od roku 1993, predstavuje pre mňa najpozitívnejšieho prezidenta, na ktorého smerovanie sa dá nadviazať.
Chcela by som sa podieľať na prinavrátení dôvery občanov v náš štát. Pomáhať budovať aktívnu, uvedomelú občiansku spoločnosť a zmeniť tak aj morálne nastavenie spoločnosti. Následne sa bude dať zlepšiť tiež hospodárska situácia a zabezpečiť spravodlivé občianske a podnikateľské prostredie. Ako prezidentka chcem spájať spoločnosť a byť jej morálnou oporou. Upozorňovať na negatíva, vyvolať spoločenský tlak na potrebu ich riešenia v prospech celej spoločnosti. Určitou mierou som si to už mala možnosť vyskúšať cez moje národné projekty spoločenskej zodpovednosti, ktoré realizujem dve desaťročia a za ktoré som bola už dvakrát nominovaná na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Hospodárstvo.
Myslím si, že súčasné kompetencie a postavenie prezidenta SR sú dostatočné. Len sa doteraz nevyužívali dosť intenzívne a to bol aj môj impulz k rozhodnutiu kandidovať za prezidentku SR. Chýba mi len možnosť zákonodarnej iniciatívy. Prezident svojou morálnou autoritou si sám musí obhájiť a vybudovať rešpekt a úctu v národe, aby politické spektrum vedel ovplyvniť a spravodlivo konať.
