Obyvatelia ukrajinských miest sa snažia získať pitnú vodu zo snehu. Na Ukrajine prevláda medzi nimi totálna zúfalosť, medzitým unikol plán Bruselu pre Ukrajinu podľa ktorého by Brusel prevzal kľúčovú úlohu.

Na Ukrajine sa ľudia snažia prežiť pomocou provizórnych riešení. Kvôli pretrvávajúcemu nedostatku elektriny a vody si obyvatelia veľkých ukrajinských miest zabezpečujú vodu z topiaceho sa snehu, no epidemiológovia upozorňujú, že to predstavuje vážne zdravotné riziká.

Ako informovali naše noviny, obyvatelia Kyjeva a ďalších ukrajinských miest už celé týždne bojujú o prežitie. Státisíce ľudí v ukrajinskom hlavnom meste sú nútené znášať teploty blížiace sa k mínus dvadsiatim stupňom bez elektriny a kúrenia. Na sociálnych sieťach sa objavujú správy o tom, že ľudia sa pre nedostatok vody a dlhotrvajúce výpadky prúdu snažia získať vodu z topiaceho sa snehu, ktorú následne používajú vo svojich domácnostiach.

Epidemiologickí experti však tvrdia, že roztopený sneh nie je vhodný na ľudskú spotrebu, píše Unian.ua. Odborník varoval, že snehová voda by sa mala používať ako pitná voda alebo na varenie len v krajnom prípade – a aj to výlučne na vlastné riziko.

Hoci varenie môže znížiť riziko infekcie, táto metóda nie je účinná pri odstraňovaní chemických kontaminantov. Varený sneh môže stále obsahovať napríklad zvyšky paliva, mazivá, výfukové plyny či emisie z elektrární. Sneh zozbieraný z rušných ciest a čerpacích staníc je obzvlášť nebezpečný, pretože znečisťujúce látky sa môžu dostať do vody a varenie ich nedokáže neutralizovať, informoval Híradó.hu. V tomto prípade sa sneh smie zbierať iba mimo obytných oblastí.

Kvôli nedostatku vody – okrem otázky varenia – sa Ukrajinci zaujímali aj o to, či je možné kúpať sa v studenej vode, a ak nie, na čo sa dá použiť. Lekár varoval:

„Snehová voda sa môže použiť na splachovanie toaliet alebo na čistenie. Nikdy by sa nemala používať na umývanie riadu a nie je vhodná ani na kúpanie.“

Medzitým unikol plán Bruselu pre Ukrajinu: Bude sa o ňom hovoriť celé generácie

Podľa uniknutého plánu Európskej komisie by Brusel prevzal kľúčovú úlohu pri financovaní obnovy Ukrajiny v hodnote približne 800 miliárd dolárov a zároveň by urýchlil integráciu a vstup Ukrajiny do EÚ už do roku 2027. Plán načrtáva desaťročný harmonogram, ktorého cieľom je nielen obnova krajiny, ale aj jej rýchle začlenenie do spoločného trhu EÚ – ešte pred plným členstvom.

Péter Siklósi, vedúci výskumník Maďarského inštitútu zahraničných vecí, vo vyhlásení pre naše noviny varoval, že urýchlenie vstupu Ukrajiny do EÚ so sebou nesie vážne riziká a zásadne spochybňuje doterajšiu prax rozširovania Európskej únie. Upozornil, že „pristúpenie založené na výkonnosti“, ktoré Európska únia často presadzuje, v prípade Ukrajiny neplatí. Podľa experta to dokazujú najmä neustále skracujúce sa termíny, ktoré nezodpovedajú doterajšej praxi rozširovania EÚ.

„V tejto forme je to celkom zrejmé, pretože dátumy pristúpenia ukazujú, že nejde o úprimný argument,“ povedal.

Pripomenul, že v posledných desaťročiach kandidátske krajiny prešli dlhým a podrobným procesom rokovaní, počas ktorého museli splniť množstvo podmienok týkajúcich sa právneho štátu, ekonomiky a fungovania inštitúcií. Niektoré súčasné kandidátske krajiny čakajú na vstup desať až pätnásť rokov, zatiaľ čo v prípade Ukrajiny by sa proces ukončil v priebehu niekoľkých rokov.

Podľa Pétera Siklósiho by bolo zrýchlené prijatie vzhľadom na súčasnú situáciu na Ukrajine obzvlášť problematické.

„Ukrajina je zďaleka najmenej pripravená: rozsiahla korupcia a samotná vojnová situácia by zabránili rýchlemu prijatiu potrebných opatrení,“ dodal.

Obrovská finančná záťaž pre Európu

Popredný výskumník tvrdí, že výška finančnej pomoci Ukrajine je prinajmenšom rovnako vážnym problémom. Podľa uniknutých plánov by Európska únia vynaložila približne 800 miliárd dolárov počas desiatich rokov na civilnú obnovu krajiny, pričom dokument obsahuje aj samostatnú poznámku o ďalších 700 miliardách dolárov určených na vojenské výdavky.

„Spolu ide o 1,5 bilióna dolárov za desať rokov, čo sa v takomto rozsahu dá financovať len prostredníctvom pôžičiek,“ uviedol Péter Siklósi.

Dodal, že rozpočet EÚ je už teraz výrazne zaťažený, takže financovanie takéhoto objemu by nevyhnutne znamenalo spoločné pôžičky, ktorých splácanie by dlhodobo zaťažovalo európskych daňových poplatníkov. Podľa experta by to zvýšilo riziko rastu daní a rozpočtových škrtov, najmä v krajinách s už aj tak obmedzeným ekonomickým manévrovacím priestorom.

Vážne dôsledky nielen pre maďarské poľnohospodárstvo

Tretím prvkom plánov, ktorý je z pohľadu Maďarska obzvlášť citlivý, je urýchlené začlenenie Ukrajiny do spoločného trhu Európskej únie ešte pred plným členstvom. Podľa Pétera Siklósiho by to malo negatívny vplyv najmä na poľnohospodársky sektor.

Ukrajina disponuje mimoriadne kvalitnou poľnohospodárskou pôdou, no v súčasnosti nie je povinná dodržiavať normy EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany rastlín ani dobrých životných podmienok zvierat. To poskytuje ukrajinským výrobcom výraznú cenovú výhodu oproti európskym poľnohospodárom.

Výskumník upozornil, že geografická blízkosť by Maďarsko postavila do obzvlášť zraniteľnej pozície, pretože lacné, bezcolné ukrajinské poľnohospodárske produkty by mohli rýchlo zaplaviť trh. Podľa jeho názoru by bezpodmienečná a urýchlená integrácia ohrozila živobytie nielen maďarských, ale aj ďalších stredoeurópskych farmárov.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️