Stupavčanom mnohí závidia, že z prírody majú blízko aj do lukratívneho zamestnania v Bratislave i k luxusnej zdravotníckej zdravostlivosti BORY.  To všetko sa môže rýchlo zmeniť, práve odhalil Štandard.sk

Už niekoľko mesiacov robí vedenie mesta Stupava intenzívnu kampaň, v ktorej obyvateľom prezentuje výstavbu veterného parku. Park sa má podľa návrhu investora nachádzať medzi Stupavou a Zohorom za diaľnicou, blízko železničnej trate a v susedstve skládky odpadov Zohor. 11 veterných turbín má byť vysokých 220 metrov po vrchol listu vrtule. Investora WSB Invest už na Senicku zamietli uznesením obecného zastupiteľstvav Dubovciach, Mokrom Háji, Popudinských Močidľanoch a platným referendom v Radošovciach.

Iná Stupava

Predstavitelia stupavskej samosprávy tento projekt vítajú a obhajujú tým, že projekt bude prínosný pre rozpočet mesta. „Projekt sa teší stopercentnej podpore vedenia mesta," tvrdí aktivista Kovár s tým, že stupavský primátor Peter Novisedlák aj poslanci sú voči investorovi mimoriadne ústretoví. Mestský úrad veľmi agilne spolupracuje na presadení tohto projektu a prepožičiava na tento účel mestské Stupavské noviny. Už mesiace v nich vychádzajú články, ktoré zvýrazňujú len pozitíva veterného parku pre Stupavu.

Stupavčania PROTI

Takéto gigantické turbíny by podľa mienky mnohých Stupavčanov negatívne zasiahli do panorámy južného Záhoria, priľahlých Malých Karpát a severozápadného prístupu do Bratislavy. Vidia aj iné závažné hrozby a negatíva, a preto založili občiansku iniciatívu Stupavčania proti veternému parku. Jej član právnik Stanislav Kovár, odhaľuje: „Občanom zatvárajú ústa tvrdením o výraznom finančnom benefite, ktorý veterný park prinesie do rozpočtu mesta," pričom to má byť asi 23-tisíc eur ročne za jednu turbínu, teda 253-tisíc eur ročne, ak sa postaví všetkých 11 turbín. Stanislav Kovár pripomína aj to, že „odplata", ktorú investori platia obciam, sa odvíja od množstva elektriny vyrobenej veternými turbínami. Takže ak bude z dôvodu porúch či opotrebenia odstavená 1 veterná turbína alebo viac, môže klesnúť aj výška sľubovaných ročných platieb za veterný park, varuje. 

Príjem len 1,5%

Podľa Kovára by však 253-tisíc eur do rozpočtu mesta predstavovalo maximálne 1,5 percenta v porovnaní s celkovým príjmom mesta, ktorý sa v posledných rokoch pohybuje medzi 17 až 22 miliónmi eur. „Išlo by len o kvapku v mori, ktorú Stupavčania takmer ani nepocítia," tvrdí. 

Na škôlky?

Prednostka Piesecká argumentuje, že Stupava narástla za posledných 10 rokov o viac než tretinu obyvateľov. V posledných rokoch museli riešiť chýbajúce školské a predškolské kapacity a veľká časť rozpočtu preto aj naďalej smeruje práve do školstva. NAvyše Stupava nemá priemyselný park ako Zohor, Lozorno, Malacky či Plavecký Štvrtok. Hlavnými príjmami sú len podielové dane, daň z nehnuteľností a poplatok za odpad, ktorý je účelovo viazaný. Ďalším zdrojom sú eurofondy a dotácie viazané na konkrétne projekty. 

Správny pohľad

Na problém odstránenia turbín upozorňuje ďalší aktivista Martin Fusek. „Listy veternej turbíny sa vyrábajú z kompozitu, na ktorého recykláciu zatiaľ neexistuje žiadna technológia. Preto sa musia po skončení životnosti ukladať na skládkach odpadov," spresňuje. Upozorňuje aj na ďalší pohľad: Stupavčania môžu už teraz vidieť veľa veterných turbín postavených v rakúskych obciach, ktoré vyzerajú ako malé vrtuľky mierne nad horizontom. „Väčšina občanov, s ktorými sme komunikovali, sa domnieva, že na obzore pribudne niečo podobné, malé a málo nápadné," objasňuje Fusek. Podľa jeho slov si občania až tak neuvedomujú, že zatiaľ čo rakúske veterné turbíny sú zhruba 15 kilometrov ďaleko, tie stupavské budú len 2,5 kilometra od mesta. A majú byť aj podstatne vyššie než tie rakúske.

Fyzika v praxi

Ďalší aktivista a Stupavčan Roman Cauner dodáva, že negatívne účinky veterných turbín a parkov riešia mnohé krajiny, hlavne tie, v ktorých sa veterné parky prevádzkujú už dlhší čas a negatívne účinky sa už stihli prejaviť. Spomína pôsobenie infrazvuku, s ktorým podľa jeho názoru, dostupných zdrojov a štúdií súvisia neurózy, poruchy sústredenia, zvýšená únava a kardiovaskulárne ochorenia. Hovorí aj o stroboskopickom efekte, keď lopatky turbín vytvárajú odlesky, blikanie a mihajúce sa tiene, čo môže spôsobiť psychické problémy a poruchy spánku ľuďom žijúcim v istej vzdialenosti od veterného parku. 

Zahraničné dopady a štúdie

Opiera sa o zverejnené vedecké poznatky z oblasti medicíny, akustiky a životného prostredia, ktorých autorkou je napríklad kanadská environmentálna vedkyňa Magda Havasová. Tá priniesla sériu článkov na tému Prečo niektorí obyvatelia v blízkosti veterných turbín ochorejú, kde píše o zdravotných ťažkostiach nielen z dôvodu hluku či infrazvuku, ale aj o elektromagnetických javoch spojených s prevádzkou turbín. Medzi viacerými autormi sa vyskytuje aj profesor ORL na Washington University School of Medicine Alec N. Salt so spoluautorom štúdie, biológom Jamesom A. Kaltenbachom, ktorí sledovali infrazvuk produkovaný veternými turbínami, stimulujúci vonkajšie sluchové bunky v uchu.

Biodopady

Tie nevnímajú zvuk vedome, ale môžu vyvolávať pocity tlaku, tinitusu alebo narúšať spánok prostredníctvom podvedomých nervových dráh. K negatívam patrí podľa Caunera aj ohrozovanie úrodnej pôdy vysušovaním, zhoršená môže byť aj kvalita podzemných vôd. Vrtule zároveň predstavujú riziko pre vtáctvo, netopiere, včely a iný hmyz. 

Korutánsko STOPLO vrtule

Aktivista Fusek ešte dopĺňa, že aj z týchto dôvodov nedávno v platnom referende rakúski občania zakázali výstavbu veterných parkov v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko. Ďalší kritici veterného parku prišli zasa s petíciou. Signatári, ktorí sú za zrušenie výstavby veterného parku pri Stupave, hovoria zväčša o „preinvestovaní" financií, ktoré Európska únia vyčlenila v Pláne obnovy a odolnosti SR na budovanie obnoviteľných zdrojov energie. 

Kde je DEMOKRACIA?

Primátorom Stupavy je Peter Novisedlák, zvolený za koalíciu kovaných liberálov a demokratov: SaS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, KDH, Zmena zdola, DÚ, ktorí sa slovne pasujú za zástupcov obyčajných ľudí a ochrancov prírody a demokracie. Aktivisti sú však sklamaní, že primátor podľa nich neobhajuje záujmy obyvateľov mesta Stupavy, ale sa riadi požiadavkami investora. Chcú, aby predstavitelia mesta chránili Stupavu, a nie celú planétu. Právnik Kovár sa obáva, že vedenie mesta chce obísť názor občanov, a tak na zastupiteľstve zmietlo zo stola otázku referenda. „Odmietli ho s argumentom, že ,na referendum by boli motivovaní prísť najmä odporcovia veterného parku’," šokuje Kovár.                                     

Miesto referenda platený prieskum

Namiesto referenda, ktoré by bolo k dispozícii všetkým 13-tisíc legitímnym obyvateľom,  mesto plánuje zadať vybranej agentúre vykonanie prieskumu verejnej mienky so vzorkou 1000 ľudí. Podľa právnika je to jednak primalá vzorka: v Stupave žije reálne až 17-tisíc občanov.  Do prieskumu verejnej mienky sa tak zapoja aj tí, čo nemajú v meste trvalý pobyt, lebo agentúra nemá oprávnenie legitimovať respondentov.

Ak by sa naopak občania v platnom referende vyslovili proti veternému parku, tak by tým spoľahlivo a natrvalo zastavili projekt. Výsledky platného referenda sú totiž pre mesto právne záväzné, a tak by Stupava nesmela zmeniť svoj súčasný územný plán tak, aby povoľoval výstavbu veterného parku. „Investorovi by v takom prípade nepomohla ani EIA, ani nič iné. Zrejme z tohto dôvodu sa primátor a poslanci usilujú čím skôr potichu zmeniť územný plán mesta Stupava bez referenda," dopĺňa právnik. Viac argumentov oboch strán i stanovisko MŽP nájdete v autorskom texte. 

Či sa podarí aktivistom zopakovať víťazstvo kolegov z Dunajskej Lužnej (2005), Babína a Trnovca nad Váhom uvidíme čoskoro. Lebo kampaň do komunálnych volieb už beží ...

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️