Zrejme nikto nepochybuje o tom, že počas vojny ide vzdelanie tak trochu do úzadia. A toto sa teraz deje aj na Ukrajine, odkiaľ tamojší študenti odchádzajú za lepším vzdelaním do zahraničia.
Vojna na Ukrajine síce nie je na celom území, ba na viacerých nie je o vojne ani chýru, napriek tomu odtiaľ mnohí študenti mieria do zahraničných škôl. Na univerzity na Ukrajine jednoducho nastúpiť neplánujú. Z Ukrajiny už teda neutekajú iba bežní ľudia, a ako sa ukazuje, na príčine nie je iba vojna, ktorá však tento povolený exodus zrejme iba urýchlila, ale už i študenti.
Študovať mimo Ukrajiny odchádzajú chlapci aj dievčatá. V niektorých triedach je podľa portálu slovanskenoviny.sk takýchto až 90 percent detí. Odíde teda zhruba 27 z 30 detí. S najväčšou pravdepodobnosťou navždy. Pri úteku do zahraničia i dospelých ľudí, tiež zrejme nenávratnom, môže dôjsť na Ukrajine k vážnemu demografickému problému. Zabudnúť totiž nesmieme ani na obete vojny, vojakov aj civilistov, vrátane detí.
Čo teda čaká Ukrajinu, z ktorej mladí ľudia doslova utekajú? Aký je skutočný rozsah tohto problému? Mnohé ukrajinské deti totiž už v zahraničí nastúpili na miestne školy a univerzity a zatiaľ nie je isté, aké rozhodnutie napokon urobia, teda či zostanú v krajine, kde sa ukryli pred vojnou, alebo sa vrátia domov, na Ukrajinu. Podľa ukrajinského ministerstva školstva v súčasnosti študuje v zahraničí 9,3 percenta ukrajinských školákov, čo je asi 345-tisíc detí.
Ministerstvo školstva ale berie do úvahy len tých školákov, ktorí stále zostávajú aj v ukrajinskom vzdelávacom systéme, teda týchto 345-tisíc študentov je minimálny odhad. Mnohé deti totiž po odchode do zahraničia prestanú úplne študovať na ukrajinských školách. Štúdia UNESCO ukazuje, že v roku 2024 študovalo v zahraničí takmer 665-tisíc ukrajinských školákov, ale toto číslo je neúplné, pretože zahŕňa len krajiny EÚ a nie všetky, kam Ukrajinci emigrovali.
Lenže iba 29 percent týchto študentov kombinuje vzdelávanie v oboch krajinách a ďalších 16 percent sa spolieha výlučne na ukrajinské online vzdelávanie. Ak sa tento trend spojí s krajinami, ktoré nie sú zaradené do zoznamu UNESCO, dá sa predpokladať, že v zahraničí je približne 720-tisíc ukrajinských školákov. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov však približne 1,4 milióna násilne vysídlených Ukrajincov na celom svete tvoria deti vo veku 3 – 17 rokov.
Účastníci výskumného programu RAI pre Ukrajinu analyzovali rozdiel v mieste registrácie účastníkov národného multipredmetového testu (NMT) a miesto, kde fyzicky test absolvovali. Zistilo sa, že v roku 2022 absolvovalo tento test v zahraničí 23.500 absolventov škôl (10 percent zo všetkých), a 32 percent absolventov sa na absolvovanie NMT ani nezaregistrovalo, hoci je povinný pre prijatie na ukrajinské univerzity.
„K tým 32 percentám, ktorí NMT vôbec neabsolvovali, môžeme pokojne pridať ďalšiu časť tých, ktorí ho absolvovali, ale na Ukrajine sa nezapísali. To znamená, že straty sú v skutočnosti ešte väčšie, len neoperujeme so všetkými údajmi. Takže áno, pomerne veľké percento absolventov naozaj neuvažuje o vstupe na ukrajinské univerzity z hľadiska bezpečnosti alebo uzavretých hraníc,“ vysvetľuje jedna z autoriek štúdie Tatiana Zacharčenko z Ukrajinskej katolíckej univerzity.
Vlani v októbri minister školstva Oxen Lisovoj vo svojom prejave v parlamente povedal, že mnoho žiakov 10. a 11. ročníka, najmä chlapcov, opúšťa Ukrajinu. Minister teraz hovorí, že tento trend, hoci pokračuje, nie je hrozivý. Ministerstvo školstva poskytlo údaje o počte žiakov v 8. – 12. ročníku za roky 2021 – 2025. Skutočne existuje tendencia, že niekoľko percent študentov (2 – 4 percentá) každý rok nepostúpi do ďalšieho ročníka, teda školu opustia.
To však nemusí nevyhnutne znamenať, že všetky tieto deti opustili Ukrajinu, ale značná časť z nich to určite urobila. Skutočnosť je taká, že Ukrajinu opúšťajú chlapci aj dievčatá. Podľa ministerstva školstva sa celkovo počet dievčat vo vyšších ročníkoch každý rok mierne zvyšuje, ale v súčasnosti je rozdiel medzi pohlaviami pomerne nevýznamný. Medzi absolventmi škôl môže tento rozdiel dosiahnuť 10 percent.
Hlavným dôvodom cestovania stredoškolákov do zahraničia zostáva otázka bezpečnosti – zahŕňa to obavy rodičov z možného zníženia mobilizačného veku na 18 rokov a celkové obavy o životy detí vo vojnovej krajine. Navyše, pred desiatimi rokmi ľudia vnímali európske vzdelávanie ako šancu získať miesto na slnku, teda nájsť si skvelú prácu či ísť pracovať do dobrej spoločnosti, takže si vyberali len dobré univerzity. Teraz však chodia aj do nejakého malého mesta v Českej republike alebo Poľsku.
„A to je zlý trend, pretože provinčná „univerzita“ v Európe rozhodne nie je o nič lepšia ako dobrá ukrajinská univerzita,“ skonštatoval Vladimir Straško, zakladateľ dištančnej školy „Unicorn School“. V roku 2024 nastúpilo na vysoké školy na Ukrajine 197-tisíc študentov, pričom ide o najnižšie číslo za posledných deväť rokov. V reakcii na tento trend sa niektoré univerzity snažia povzbudiť uchádzačov k návratu zo zahraničia.
Napríklad Kyjevská škola ekonomická (KSE) ponúka tým, ktorí sa chcú vrátiť na Ukrajinu, plné preplatenie školného a čiastočnú kompenzáciu za ubytovanie na akademickej pôde. „Tí, ktorí sa chcú vrátiť študovať na Ukrajinu, budú mať plne hradené školné a čiastočne aj ubytovanie na akademickej pôde,“ uviedol Andrej Sidljarenko, poradca rektora pre rozvoj študentov a vzťahy s absolventmi na Kyjevskej ekonomickej škole.
Podľa Štátnej štatistickej služby bolo na začiatku akademického roka 2024 – 2025 v ukrajinskom vzdelávacom systéme iba 3,74 milióna školákov všetkých foriem vzdelávania. Toto je najnižšie číslo za posledných 30 rokov. Tento trend smerom k poklesu počtu detí a mládeže na Ukrajine bude len narastať, o čom svedčia okrem iného aj sociologické prieskumy.
Pokles počtu študentov na Ukrajine, ak bude tento trend pokračovať, vytvára nové výzvy nielen pre systém vysokoškolského vzdelávania, ale aj na trhu práce. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä v technických profesiách, sa prejavoval už pred vojnou a teraz, s odlivom študentov aj učiteľov do zahraničia, sa môže výrazne zvýšiť. Aby štát motivoval absolventov k zápisu na ukrajinské univerzity, musí na tom systematicky pracovať.
A hoci ministerstvo školstva zjednodušuje školskú dochádzku pre tých, ktorí žijú v zahraničí, zatiaľ to veľmi nepomohlo. Ssociológ Alexej Pozňak z Inštitútu demografie a sociálnych výskumov Národnej akadémie vied Ukrajiny verí, že po skončení vojny by Ukrajina mala využiť skúsenosti iných krajín, aby aspoň čiastočne vrátila ľudí domov. Najužitočnejšou skúsenosťou pre Ukrajinu budú balkánske krajiny, ktoré sú jej podobné mentalitou, a ktoré tiež nedávno zažili vojenské konflikty.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik