Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková urobila viaceré manažérske rozhodnutia týkajúce sa zmien programovej štruktúry, ku ktorým sa politológ Eduard Chmelár pôvodne nechcel podrobnejšie vyjadrovať. Potom, čo Michal Havran povymetal spriaznené médiá, zmenil názor a na sociálnej sieti ponúkol svoj pohľad. 

Chmelár si všíma, že kým Adela Vinczeová zobrala ukončenie svojej relácie vysoko profesionálne a s obdivuhodnou dôstojnosťou, tak Havran vo všetkých spriaznených médiách robil zo seba progresívneho mučeníka a každého poohováral. “Preniesol by som sa cez to s úsmevom, lebo mi je jasné, že sa ponúka na mediálnom trhu a čaká, kto mu dá prácu. Za vyjadrenie by mi nestáli ani osobné urážky, lebo na to, aby ste spoznali pravú tvár a charakter tohto človeka, nemusíte počúvať pesničku Katarzie o Michalovi,” uviedol Chmelár s tým, že klamstvá je nutné uviesť na pravú mieru. 

Havran začal pre politické zadanie 

"Bolo to politické zadanie, čo iné," vyhlásil sebavedomo v relácii ďalšej “mediálnej trosky” Jany Krescanko Dibákovej o konci svojho programu Večera s Havranom. Chmelár pripomína ako tento program vznikol a odhaľuje prepojenia, ktoré do príbehu progresívneho mučeníka veľmi nesedia: “Havran sa dostal na obrazovku verejnoprávnej televízie ako neznámy mladík začiatkom roka 2014. Pretlačil ho tam jeden náš spoločný známy, ktorý mal vo vtedajšej jednofarebnej vláde Smeru politické konexie. Veľkú úlohu v tom zohral vtedajší podpredseda NR SR Miroslav Číž, ktorý svoje angažovanie v tejto veci neskôr trpko oľutoval.” 

Havran vtedy podľa Chmelára sľuboval, že to vie robiť lepšie ako Štefan Hríb, a tak postupne vytlačil z RTVS reláciu Pod lampou, často kritizovanú za svoju jednostrannosť, a nahradil ju svojím formátom. “Až to bolo politické zadanie,” konštatuje Chmelár. 

Komické na tom podľa neho je už len to, že reláciu prakticky neznámeho publicistu nazval hneď od začiatku narcisisticky svojím menom, čo sa napríklad takému ostrieľanému moderátorovi, akým je Peter Bielik, podarilo až po vyše dvadsiatich rokoch. 

Okopíroval Hríba, ktorého nahradil klamstvom

“Diváci sa však namiesto alternatívy k Hríbovej neokonzervatívnej zaujatosti dočkali toho istého v neoliberálnom šate. Havran odkopíroval od Hríba prakticky všetko - od podobnej zvučky až po podobných hostí. Výhrady, že je to opäť strašne jednostranné, zamietal s aroganciou sebe vlastnou, že vraj to nie je politická relácia,” píše Chmelár s tým, že hosťami relácie boli často politické osobnosti a Havranova výhovorka je mimoriadne detinská. 

Politológ upozornil, že každý nazaujatý človek, ktorý si prečíta, ako povýšenecky, arogantne a s dešpektom sa Havran dlhodobo vyjadruje o nositeľoch iných názorov, pochopí, prečo tento človek nepatrí na obrazovku verejnoprávnej televízie a prečo sa na ňu ani nikdy nemal dostať.  

“Jeho základnou obranou, prečo si vyberal hostí neraz ešte jednostrannejšie ako Štefan Hríb, je snobská téza, že verí v "hierarchiu vzdelanosti" a že do jeho relácie patria iba "relevantné" racionálne názory,” dodáva Chmelár a upozorňuje, že Havran si privlastnil bohorovné právo určovať, kto je relevantný, čo je do neba volajúca spupnosť, ktorá odporuje nielen základným etickým pravidlám žurnalistiky, ale aj legislatíve tohto štátu, konkrétne Zákonu o STVR (predtým RTVS), ktorý zaväzuje pracovníkov poskytovať nielen nestranné, ale aj vyvážené a pluralitné informácie. 

Toto nemá s pluralitou nič spoločné 

Chmelár uviedol konkrétne príklady kedy pluralita nebola dodržaná. Prvým je relácia 7. marca 2023, ktorú odvysielala RTVS na tému, či Slovensku hrozí zmena zahraničnopolitickej orientácie s hosťami Rastislav Káčer (vtedajší minister zahraničných vecí), Pavol Demeš (bývalý minister medzinárodných vzťahov) a Milan Kňažko (exminister zahraničných vecí). “To mi chce naozaj niekto nahovoriť, že na túto tému sú relevantní iba títo kamaráti z mokrej štvrte s rovnakým názorom a že na druhej strane nebol nikto, kto by im kompetentne oponoval? To je vyslovene smiešna výhovorka,” pýta sa Chmelár a uvádza ďalší príklad:  

4. júna 2024 debatoval Havran s Janou Krescanko Dibákovou, Richardom Dírerom a Václavom Moravcom na tému, či sú politické diskusie v ohrození. “Okrem toho, že išlo o neuveriteľnú znôšku progresivistickej propagandy, ma vyslovene rozosmiala hláška Jany Krescanko Dibákovej, ktorá sa sama vyhlásila (a teda aj tú skupinku okolo stola) za "mediálnu elitu", ktorej poslaním je vysvetľovať tej nevzdelanej Slovači, ako sa veci majú. No prepáčte, ale bez servítky: to by som dopadol, keby som svoje vedomosti čerpal od jednej z najhlúpejších moderátoriek v Mliečnej dráhe a priľahlých galaxiách, ale ďakujem za pobavenie,” komentuje Chmelár reláciu, ktorá na STVR končí .

Havran podľa neho svoju neschopnosť nadhľadu zbabelo zahovára tým, že vraj vedeniu vadí jeho písanie pre denník Sme a ako "dôkaz" politického odstránenia svojej relácie poukazuje na to, že aj moderátor Do kríža Jaroslav Daniška písal pre Štandard a nikomu to neprekážalo.  

Dve tajomstvá Havranovho charakteru

“Ale to je úmyselné zavádzanie. Najprv vám prezradím jedno "verejné tajomstvo", na ktorom sa v ľavicových kruhoch dodnes zabávame. Keď mal Michal Havran svoj okrajový portál jetotak.sk, všetkých nás presviedčal, aby sme nepísali do toho "odporného smetiarskeho plátku". Nebudem tu reprodukovať všetky oplzlé nadávky, ktoré sa ušli denníku Sme, ale keby ich jeho redaktori poznali, Havran by prah tejto redakcie nikdy neprekročil,” odhaľuje Chmelár tajomstvo o Havranovom charaktere, ktorý s osočovaním denníka prestal po tom, čo v ňom dostal autorskú stranu. 

Okrem vulgárnosti, ktorú Havran predvádzal vo svojich komenátorch mimo verejnoprávnej televízie je problémom podľa Chmelára aj ďalšie verejné tajomstvo: “Tento človek s psychopatickými sklonmi sa nedokáže ovládať. Nedajte sa pomýliť jeho žoviálnym vystupovaním na obrazovke. Keď ho vyvediete z miery, dokáže vás tento psychicky extrémne nevyrovnaný muž neskoro v noci bombardovať desiatkami až suterénne vulgárnych nadávok pripomínajúcich skôr ohrdnutú frajerku ako intelektuála pretvarujúceho sa, že je nad vecou.” 

Intelektuálny pózer

Havran sa voči takýmto výhradám bránil v nedávnom rozhovore pre Denník N slaboduchou výhovorkou, že on vraj nie je tvárou verejnoprávnej televízie, že on je externista. “Ale to je trápne a smiešne. Zmluvne sa na neho vzťahujú všetky povinnosti moderátora STVR o to viac, že vyciciava peniaze nás všetkých,” informuje Chmelár o pravidlách. 

“Nemyslím si, že Havranove názory do RTVS nepatria, ako sa vyjadril generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala. Ale som presvedčený, že človek s takouto osobnostnou výbavou je do moderátorského kresla absolútne nevhodný. Napokon, jeho intelektuálna póza je v novinárskych kruhoch výrazne preceňovaná. Havranov štýl pospájať nejaké zvučné mená do vypointovanej glosy je síce čitateľsky veľmi príťažlivý, intelektuálne však nesmierne povrchný, a preto je tragikomické, že práve on kritizuje ľudí, ktorí sa vyjadrujú ku všetkému,” uviedol Chmelár na margo konca Havrana v STVR s tým, že v skutočnosti je najmenej relevantný práve tento kaviarenský teológ, ktorý nič poriadne robiť nevie, ničomu poriadne nerozumie, hoci sa tvári, že o všetkom dokáže diskutovať na expertnej úrovni.  

STVR si zaslúži nájsť model, aby nebola služkou moci!

Chmelár zaujala vízia novej riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej. Flašíková chce televíziu, ktorá pravdu nevlastní, ale hľadá, ktorá neuzatvára dialóg vo svojej pluralite, ale poskytuje divákovi dostatok informácií na to, aby mohol robiť odborne kvalifikované a morálne zodpovedné rozhodnutia.  

“To je definícia informovanosti ako demokratickej disciplíny. Všetci by sme takéto médiá verejnej služby potrebovali, lebo v súčasnej dobe by zohrali spoločensky oveľa významnejšiu úlohu. Nevyhnutne potrebujeme tento chýbajúci priestor spoločného dialógu, ktorý by rozbil názorové bubliny a prispel k odstráneniu alebo aspoň zmierneniu polarizácie spoločnosti. STVR si už konečne zaslúži nájsť model, v ktorom už nebude len slúžkou vládnej garnitúry,” uzavrel Chmelár.  

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik