Kto nosí Edelweiss, nesie odkaz násilia. A vie to
17 | 05 | 2025 I Ivan Mihale

Kto si na Slovensku pripne symbol Edelweiss, hlási sa k jednotke, ktorá počas SNP vypaľovala dediny a vraždila civilistov. Ospravedlňovanie tohto znaku ako nevinného horského kvetu je nebezpečnou manipuláciou – najmä ak prichádza od ľudí blízkych politickej opozícii. Slovenský historický kontext je jasný: Edelweiss nie je orgován, ale znak teroru.

Názor Antona Hrnka prinášame v plnom znení:

A opäť tu máme historické spory, kde sa nám predstavitelia žltej tlače podľa osvedčeného vzoru jeden meter rovná sa jeden kilometer snažia vysvetliť, že biele nie je biele a čierne nie je čierne. Tak sme sa od jedného experta, ktorého nám sprostredkoval novinár Šnídl dozvedeli, že Edelweiss nie je Edelweiss, ale orgován

Novinári by nemali podceňovať inteligenciu svojich čitateľov, najmä v dnešnej ére, keď sa dá všetko dohľadať na internete behom pár minút. Tak sme sa od dotyčného „experta“ dozvedeli, že kvet plesnivca bol znakom horských strelcov dávno pred tým, než sa stal symbolom – označením teroristickej organizácie nacistov na Slovensku počas SNP. Tento plesnivec, pardon Edelweiss sa vyznamenal teroristickými akciami proti partizánom, ale najmä civilnému slovenskému obyvateľstvu. Z toho dôvodu označovanie akejkoľvek vojenskej jednotky termínom Edelweiss sa na Slovensku chápe ako prihlásenie sa k nacistickej ideológii a tak sa to chápalo na Slovensku, aj keď si Ukrajinci jednu jednotku pravidelnej armády nazvali slovom Edelvajs. Mnohí si určite pamätajú, že sa okolo toho rozpútala u nás búrlivá diskusia.

Bolo pre mňa prekvapením, že niekto na Slovensku a ešte k tomu blízko významnej opozičnej osobnosti si pripol na klopec odznak tejto jednotky, najmä keď v tej pôvodnej zo SNP bolo aj významné zastúpenie Ukrajincov. Z môjho pohľadu dotyčná osoba sa tým vedome prihlásili k tomu, čo slovenský a možno aj ukrajinský Edelweiss/Edelvajs vykonávali.

Expert Šnídl, aby obhájil (teda, aby uplatnil povestný kilometer) konanie onej osoby sa znížil na primitívne zavádzanie. Vraj ukrajinčina a ruština nemajú vo svojom jazyku názov onej kvetiny, a preto používajú jej nemecké pomenovanie. Chyba lávky. Stačí dať do prekladača slovo plesnivec alpínsky a ukrajinčina nám vyhodí slovo гірськолижник a ruština горнолыжник. Takže netreba mať žiadnu pochybnosť, ku komu sa pomenovači ukrajinskej špeciálnej jednotky priklonili a akej ideológii slúžia. Preto aj odznak na kabáte slovenského občana jasne hovorí, akú ideológiu vyznáva.

O tom niet pochyb, Aby som to sprítomnil na slovenské reálie, tak uvediem dva príklady. Pozdrav Na stráž! Bol pôvodne pozdrav členov Slovenského katolíckeho orla. Bola to organizácia, ktorá konkurovala českému Sokolovi. Jeho členovia sa zdravili pozdravom Ahoj a aby sa orli odlíšili od sokolov, vymysleli si vlastný pozdrav. Tento pozdrav si prisvojila Hlinkova garda a dnes by asi málokto obstal s tvrdením, že jeho použitím sa nehlási k HG ale k SKO. Podobný prípad sme zažili pri odhalení sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade. Majster Kulich sa inšpiroval maľbou Svätopluka od českého maliara a grafika J. Vodrážku, ktorý vytvoril aj jeho štít s dvojitým krížom. Keď si HG tvorila svoje symboly, taktiež použila motív dvojitého kríža, ktorý sa vzdialene podobal na ten na majstrovej soche.

Pamätáte si tie tirády okolo tejto zdanlivej podoby. Nakoniec musel majster zakryť onen symbol vrchom nemeckej prilby z druhej svetovej vojny. Slovenský dvojkríž na Svätoplukovom štíte prekážal, nemecká vojenská prilba zjavne nie. To je také slovenské. Cudzie je nám milšie ako vlastné! Takže záver musí vyplynúť z kontextu.

Nech si Ukrajinci tvrdia, čo chcú a vysvetľujú svoje symboly, ako chcú, na Slovensku platí slovenský kontext. Akékoľvek prihlásenie sa k vojenskej jednotke Edelweiss, je prihlásenie sa k tým, čo vypálili slovenské dediny a povraždili tamojších obyvateľov. Zvlášť prihlásenie sa k ukrajinskému edelvajsu, keďže pomenovávateľovi bolo jasné, k čomu sa hlási, ale najmä preto, že v tom slovenskom Edelweisse boli aj ukrajinskí príslušníci.

Slobodu pre Černáka? Facka pre pozostalých, hovorí syn jednej z obetí
V deväťdesiatych rokoch stačilo zmiznúť — a životy rodín sa rozpadli na desaťročia. Prípad Jozefa Filipa, ktorého zavraždil Mikuláš Černák, patrí medzi najbrutálnejšie zločiny tohto obdobia. Jeho telo ležalo roky zakopané v lese, zatiaľ čo jeho... Čítať ďalej
16 | 05 | 2025 | Jár Rohar

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

  1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;

  2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;

  3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik