Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Bratislava/Leopoldov 22. novembra (TASR) - V pondelok 23. novembra uplynie 35 rokov od najkrvavejšieho úteku väzňov v dejinách Slovenska. Počas úteku siedmich odsúdených z leopoldovskej väznice v roku 1991 zahynuli piati príslušníci väzenskej stráže - František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý. Utečenci sa dostali na slobodu iba na niekoľko hodín. Polícia ich po rozsiahlej pátracej akcii zadržala a hlavní aktéri dostali doživotné tresty.
Leopoldovská väznica patrila v tom čase k najprísnejšie stráženým zariadeniam v bývalom Československu. Útek sa odohral v období, keď väzenstvo zápasilo s dôsledkami vzbúr, amnestií aj pretrvávajúcich bezpečnostných problémov. Sedem odsúdených začalo akciu plánovať v októbri 1991. Skupinu tvorili Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák. Útek sa začal po tom, ako Polgári 23. novembra 1991 počas pravidelného sčítania väzňov požiadal dozorcu Svobodu, aby mu otvoril mrežu. Tvrdil, že chce vhodiť list do schránky. Keď dozorca mrežu otvoril, Polgári naňho zaútočil a Uriga ho vzápätí niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Polgári s Urigom sa potom dostali do väzenskej kancelárie, kde sa k nim pridali ďalší členovia skupiny. Zbili a zviazali zamestnancov väznice aj dozorcov, ktorí prišli na výmenu služby. Odsúdení si obliekli ukradnuté uniformy a zobrali dva samopaly a štyri pištole. V prestrojení následne prenikli k väzenskej bráne. Pri bráne zaútočili na stráž. Štyroch príslušníkov usmrtili a dvoch ťažko zranili. Jedného z nich, dozorcu Jozefa Snopeka, vzali so sebou ako rukojemníka. Skupina sa však ešte vrátila do areálu väznice, aby vyslobodila posledného komplica. Vtedy Polgári zastrelil aj spoluväzňa, ktorý sa postavil do cesty. Podľa neskorších správ uviedol, že ho nemal rád. Krátko po siedmej hodine ráno opustili utečenci väznicu. V Leopoldove ukradli auto a vydali sa smerom na Trnavu. Po havárii ukradli ďalšie vozidlo. Ich plánom bolo dostať sa cez Poľsko loďou do Austrálie, no poruchy a nedostatok paliva im to znemožnili. Napokon sa vrátili opäť do Leopoldova, kde ich polícia vypátrala. Do pátrania boli nasadené všetky policajné zložky. Zadržanie utečencov trvalo približne 20 hodín. Pri zásahu utrpel zranenie iba Polgári, ktorý kládol odpor a strieľal z ukradnutého samopalu. Po zadržaní všetkých siedmich utečencov nasledovalo rozsiahle vyšetrovanie, ktoré vyústilo do obžaloby za viacnásobnú vraždu a ďalšie závažné trestné činy. Krajský súd v Bratislave vyniesol rozsudok 2. februára 1993. Harvana, Polgáriho a Urigu odsúdil na doživotie. Duda dostal 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák po 15 rokov a Botoš 18 rokov. Najvyšší súd SR právoplatne potvrdil rozsudok 4. marca 1994. Harvan sa ešte 29. mája 1993 obesil v cele. Z ostatných odsúdených bol prvý prepustený Fedák v roku 2009, Duda v roku 2011 a Bajger v roku 2015. Neskôr opustil väzenie aj Botoš. Polgári a Uriga si doživotné tresty odpykávajú naďalej, pričom obaja už v minulosti neúspešne žiadali o podmienečné prepustenie (Polgári v roku 2018 a Uriga v roku 2020). Prípad svojou brutalitou nemal vo vtedajšom Československu obdobu a pre priamych aktérov vyšetrovania aj súdneho procesu zostal jednou z najťažších skúseností v kariére. Leopoldovská tragédia odhalila nepripravenosť väzenského systému na krízové situácie a stala sa zlomovým bodom pre sprísnenie bezpečnostných opatrení.
K 30. výročiu udalosti v novembri 2021 poskytli TASR spomienky viacerí procesní účastníci, ktorí sa na vyšetrovaní alebo rozhodovaní v prípade podieľali. Bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok, ktorý bol vedúcim vyšetrovacieho tímu a osobne zodpovedal za obhliadku miesta činu, označil prípad za jeden z najzávažnejších, aké riešil vtedajší Krajský úrad vyšetrovania v Bratislave. „Vždy sme posudzovali prípady aj z hľadiska závažnosti. Jeden z najzávažnejších prípadov, ktorý sa realizoval na Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave, bol útek väzňov z leopoldovskej väznice, ktorí pri ňom zabili piatich príslušníkov,“ uviedol pre TASR Vačok. Pripomenul tiež, že ďalší dvaja príslušníci útok prežili, ale museli bojovať o život. Vtedajšia dozorová prokurátorka prípadu Katarína Javorčíková v rozhovore pre TASR pri 30. výročí uviedla, že išlo o jednu z najťažších káuz v jej profesionálnej kariére.
Za kľúčový moment označila nedostatočnú ostražitosť jedného z dozorcov, čo podľa nej spustilo sériu násilných činov vo väznici. Javorčíková hovorila aj o širšom poučení pre väzenstvo. Zdôraznila potrebu rovnováhy medzi primeranými podmienkami pre odsúdených a ochranou väzenského personálu. „Súčasne to musí byť nastavené tak, aby bol väzenský personál dostatočne chránený, aby sa nič také už v našich väzniciach nemohlo stať,“ pripomenula vtedy pre TASR. Bývalý sudca Najvyššieho súdu SR Milan Lipovský, ktorý v roku 1994 právoplatne odsúdil aktérov prípadu, si na proces spomínal ako na jeden z najväčších, ktoré viedol. „Chcem k tomu len povedať, že asi do smrti nezabudnem na túto záležitosť. Najmä na jedného mladého príslušníka Zboru nápravnej výchovy, ktorý bol len pár dní v službe a bol podrezaný,“ uviedol vtedy pre TASR.
Prípad označil za „zverstvo“ a vyjadril pochybnosť, či hlavný aktér Polgári cíti ľútosť nad obeťami. Leopoldovský prípad mal aj širšie pozadie. V marci 1990 sa vo väznici vzbúrilo 217 odsúdených, ktorí sa zabarikádovali v ubytovacích priestoroch, odmietli poslušnosť a vyhlásili hladovku. Vzbura bola potlačená, no väznica utrpela rozsiahle škody a v bezpečnostnom systéme zostali napätia. Medzi odsúdenými, ktorí v Leopoldove zostali aj po tejto udalosti, bol neskorší hlavný aktér úteku z novembra 1991 Polgári. Tridsaťpäť rokov po udalosti zostáva leopoldovský masaker najkrvavejším útekom väzňov v slovenskej histórii. Päť príslušníkov väzenskej stráže prišlo o život, ďalší utrpeli vážne zranenia a jeden z odsúdených zomrel neskôr vo väzbe. Prípad uzavreli právoplatné rozsudky, no v Leopoldove si ho väzenstvo každoročne pripomína aj ako udalosť, ktorá ukázala cenu zlyhania bezpečnostných opatrení.

pred 13 min

pred 29 min

pred 1 hod

Poslanci majú rozhodnúť o zásadnej zmene





Rozširovanie NATO bolo hlavnou prekážkou rokovaní v Abú Zabí, tvrdí Sachs. Riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs poznamenal, že „Rusko dalo jasne najavo, že nepodpíše dohodu, ktorá by ponechala otvorené dvere rozšíreniu NATO na Ukrajinu“. Vyjadril nádej, že USA nevstúpia do vojenskej aliancie s Ukrajinou ani Gruzínskom a nepodporia ich vstup do NATO.
Beáta Jurík (PS) si posťažťovala, že z nej Eduard Chmelár urobil hochštaplerku v oblasti zahraničnej politiky. Chmelár preto reaguje a prináša päť dôkazov, ktoré o tom (ne)svedčia.
V Číne sa deklarovalo, a to bez ohľadu na názory Európy.
Chmelár sa pustil do Galka, no varuje pred väčším problémom slovenskej demokracie
Súčasť riešení, nie objekt problémov

Dalibor Janda odmietol pozvanie na Českého slávika. Po dlhých rokoch prehovoril o zákulisí ankety aj politickej agitácii umelcov.


Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
13. 11. 2026

Z domova
12. 11. 2026

Z domova
10. 11. 2026

Kultúra
9. 11. 2026