Körkép píše: Dva roky tvrdili, že pôjdu sami. Teraz chcú šesť miest na kandidátke PS! Gubík odkryl karty
Veľký obrat v Maďarskej aliancii: Progresívci ako partneri?

Veľký obrat v Maďarskej aliancii: Progresívci ako partneri?

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Gubík dostal mandát na začatie koaličných rokovaní. Spojenectvo s PS by podľa neho bolo „veľkým úspechom“. Známe je už aj to, koľko miest by strana požadovala na spoločnej koaličnej kandidátke, píše maďarský denník Körkép.
Článok, ktorého autorom je redaktor Lóránt Komjáthy prinášame v plnem znení.
Predseda strany Maďarská aliancia László Gubík dostal na kongrese strany, ktorý sa konal 21. novembra v Lučenci, mandát na vedenie rokovaní o vytvorení volebnej koalície. Hoci vedenie strany naďalej tvrdí, že prioritou zostáva samostatný volebný súboj, dnes sa to javí už len ako rétorická formulka. Oficiálne je totiž známe aj to, koľko „zvoliteľných miest“ bude strana požadovať od svojho budúceho koaličného partnera.
Ako už predtým informoval portál Körkép.sk, maďarská strana je ochotná vzdať sa samostatnej účasti vo voľbách výmenou za šesť zvoliteľných miest na spoločnej kandidátke. László Gubík toto číslo teraz potvrdil a hovoril aj o tom, akú výhodu vidí v spoločnom postupe s Progresívnym Slovenskom (PS).
Na jeseň 2024 László Gubík vyhlásil zmenu éry. V januári 2025 vyhlásil, že sa strana nechce zaoberať celoštátnymi témami, pretože maďarská komunita má dosť vlastných problémov na miestnej úrovni.
Na jar 2025 už nepovažoval Fidesz za strategického partnera.
V máji 2025 vylúčili Györgya Gyimesiho z radov Maďarskej aliancie. Oficiálnym dôvodom bolo, že otvoril práve otázku vzdania sa samostatnej účasti vo voľbách.
V lete 2025 na Letnom tábore v Gombaseku Gubík hovoril o tom, že poslanci maďarskej strany by v parlamente mali voľnú ruku pri kultúrno-etických otázkach a otázke vojny.
V novembri 2025 s odvolaním sa na Benešove dekréty – ktorých tému z politického hľadiska otvorilo práve PS – ešte viac zväčšil odstup od vládnych strán.
V decembri 2025 vystúpil László Gubík na protivládnom proteste organizovanom opozičným PS. Prejav predniesol na pódiu pred slovenskými, ukrajinskými a dúhovými vlajkami.
V januári 2026, rok po odmietnutí celoštátnych tém, sa strana aj jej predseda opäť začali venovať celoslovenskej politike. V tom istom mesiaci sa konal protest k Benešovým dekrétom, ktorý sa však dal označiť skôr za protivládne zhromaždenie a napokon sa zmenil na cirkus.
Dňa 12. apríla 2026 padla maďarská vláda a László Gubík už od nasledujúceho dňa považoval novú vládu za svojho strategického partnera.
Dňa 13. apríla 2026 Gubík na jednom z diskusných fór priznal, že PS už tému Benešových dekrétov opustilo (rozumej: politický cieľ prostredníctvom tejto témy dosiahlo a Maďarská aliancia sa dostala do gravitačného poľa opozície).
V máji 2026 sa László Gubík a predseda PS Michal Šimečka stretli na spoločnej tlačovej konferencii, na ktorej rokovali o zosúladení programov oboch strán.
V júli 2026 sa Gubík a Šimečka zúčastnili spoločnej diskusie na Letnom tábore v Gombaseku, kde zdôrazňovali vzájomnú spoluprácu.
V auguste 2026 Gubík vyhlásil, že kým bude predsedom strany, k zmene jej smerovania nedôjde.
V októbri 2026 politik Maďarskej aliancie Orosz Örs vyhlásil, že nádej na samostatnú účasť strany vo voľbách sa „rozplýva“.
László Gubík pritom po celý čas popieral, že by strana plánovala spoluprácu s progresívcami, a opakovane zdôrazňoval, že cieľom je samostatná účasť vo voľbách. A to napriek tomu, že signály aj politické okolnosti boli už úplne jednoznačné. Maďarská aliancia len odkladala priznanie tejto skutočnosti.
Dňa 17. novembra 2026 stál László Gubík opäť na pódiu opozície počas protivládneho protestu organizovaného PS, kde sa protiruskou rétorikou pokúšal získať priazeň opozičných voličov.
Dňa 21. novembra 2026 dostal Gubík mandát na rokovania o koaličnej spolupráci.
Oficiálne má samostatná účasť vo voľbách naďalej zostať prioritou a medzi možnými partnermi sa spomína aj KDH.
Rečnícka otázka: Koľkokrát sa v uvedenom časovom prehľade spomína KDH?
Najdôležitejším politickým výsledkom kongresu v Lučenci je skutočnosť, že Maďarská aliancia s nevídanou ľahkosťou odhodila bokom predchádzajúce, údajne zásadné stanovisko vlastnej Republikovej rady o samostatnej účasti vo voľbách. Práve na toto stanovisko sa strana v minulosti odvolávala, keď popierala svoje približovanie sa k PS a možnosť vzájomnej spolupráce.
Teraz sa však púšťa do koaličných rokovaní.
Vážne netreba brať ani zahmlievajúce vyhlásenia, ktorými sa Gubík pokúša zmiasť verejnosť. Napríklad tvrdenie, že jedným z možných partnerov by mohla byť iniciatíva Stred (Közép).
Po prvé, iniciatíva spájaná s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja zatiaľ ani neexistuje ako politická strana. Po druhé, Gubík už údajne vie, že od budúceho koaličného partnera bude pre svoju stranu požadovať šesť zvoliteľných miest.
Je zrejmé, že od neexistujúceho regionálneho zoskupenia Stred, spájaného s Lunterom, by nežiadal iba šesť miest.
Gubík opäť označil Maďarskú alianciu za súčasť opozície. Vo svojom prejave pred kongresom zdôraznil, že jeho strana „chce bojovať za civilizovanejšie Slovensko založené na princípoch právneho štátu“ a za partnerov v tomto úsilí považuje kresťanskodemokratické, stredové a liberálne opozičné sily.
O čom však Gubík nehovoril, je skutočnosť, že v politickom tábore, ktorý spomínal, je práve progresívne, sociálne liberálne PS – ktorému nie sú cudzie ani extrémne názory – najsilnejšou dominantnou silou. Kresťanskí demokrati sa navyše pre partnerstvo s PS dostali do identitnej krízy.
Dôležitým detailom je aj to, že podľa uznesenia kongresu má hľadanie koaličného partnera pre spoločnú účasť vo voľbách jedinú podmienku: zachovanie politickej a organizačnej samostatnosti strany a možnosť realizovať vlastný program.
Ide o pomerne lacnú podmienku, keďže Maďarská aliancia a PS od mája otvorene pracujú na zosúladení programov oboch strán. Vlastný program tak zrejme nebude mať až taký veľký význam.
Medzi podmienkami navyše chýba záväzok chrániť národné a komunitné politické zastúpenie. To však nie je prekvapujúce. Ako ukazuje aj náš časový prehľad, maďarská strana sa v záujme vstupu do parlamentu vzdala vlastnej identity.
Gubík na lačovej konferencii po skončení kongresu povedal:
„Argument v prospech Progresívneho Slovenska spočíva v tom, že sa nám ešte nikdy nepodarilo vyhrať voľby. V koalícii s nimi však máme nielen dobrú šancu dostať Maďarskú alianciu do parlamentu, ale aj vyhrať voľby. To by bol pomerne veľký úspech,“ uviedol.
A ak by to nestačilo, podľa Gubíka by chceli mať približne vo februári jasnejšiu predstavu o výsledku rokovaní o volebnej koalícii.
Návrh na spoločnú účasť vo voľbách predloží Gubík najneskôr v marci Republikovej rade, ktorá o ňom následne rozhodne.
(Podľa informácií portálu Körkép.sk by medzi príjemcami jedného zo šiestich zvoliteľných miest mohol byť aj predseda Republikovej rady Pandy Péter. Výsledok rozhodovania Republikovej rady sa tak javí ako vopred predvídateľný.)
Vráťme sa ešte k otázke šiestich zvoliteľných miest, pretože ide o veľmi dôležitý detail.
Šéfredaktor portálu Körkép.sk Zsolt Király informoval svojich čitateľov o možnej dohode týkajúcej sa šiestich zvoliteľných miest už niekoľko dní pred Gubíkovým oznámením.
Gubík teraz toto číslo potvrdil. Király Zsolt vo svojom komentári napísal:
„Podľa informácií portálu Körkép.sk by Gubík László a viacerí jeho politickí kolegovia mohli dostať miesto na kandidátnej listine Progresívneho Slovenska (PS). Spolu by ich malo byť šesť, aby náhodou nemohli vytvoriť samostatný poslanecký klub, na ktorý je potrebných osem mandátov. Gubík by mohol byť v prvej desiatke kandidátky, Pandy Péter a Orosz Örs zase v prvej dvadsiatke.“
Maďarská aliancia mala snem strany. Zhodnotila výsledky októbrových župných a komunálnych volieb a stanovila aj stratégiu pre parlamentné voľby v roku 2027. Predseda strany László Gubík zdôraznil, že miesto maďarskej komunity na Slovensku je na strane demokratickej opozície, ktorá sa usiluje o zmenu vlády. Nejde pritom podľa jeho slov o náhly politický obrat, ale o návrat k demokratickým tradíciám rokov 1989 a 1998. „Maďarská aliancia odmieta súčasné mocenské praktiky a chce bojovať za civilizovanejšie Slovensko postavené na princípoch právneho štátu, pričom zostáva otvorená spolupráci s kresťanskodemokratickými, stredovými a liberálnymi opozičnými silami,“ vyhlásil Gubík.
Najdôležitejším politickým rozhodnutím snemu je uznesenie, že v parlamentných voľbách v roku 2027 Maďarská aliancia považuje za prvoradú samostatnú kandidatúru. Zároveň však strana nevylučuje možnosť vytvorenia koalície s opozičnými stranami za podmienky, že si zachová svoju politickú a organizačnú suverenitu a bude presadzovať vlastný program. Uznesenie jednoznačne stanovuje aj to, že kandidáti Maďarskej aliancie nebudú kandidovať na samostatných kandidátnych listinách iných politických strán. Snem zároveň poveril predsedu strany, aby viedol predbežné rokovania s potenciálnymi koaličnými partnermi.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 1 hod
pred 1 hod

pred 1 hod

Veľký obrat v Maďarskej aliancii: Progresívci ako partneri?


Rozširovanie NATO bolo hlavnou prekážkou rokovaní v Abú Zabí, tvrdí Sachs. Riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs poznamenal, že „Rusko dalo jasne najavo, že nepodpíše dohodu, ktorá by ponechala otvorené dvere rozšíreniu NATO na Ukrajinu“. Vyjadril nádej, že USA nevstúpia do vojenskej aliancie s Ukrajinou ani Gruzínskom a nepodporia ich vstup do NATO.

Dalibor Janda odmietol pozvanie na Českého slávika. Po dlhých rokoch prehovoril o zákulisí ankety aj politickej agitácii umelcov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Beáta Jurík (PS) si posťažťovala, že z nej Eduard Chmelár urobil hochštaplerku v oblasti zahraničnej politiky. Chmelár preto reaguje a prináša päť dôkazov, ktoré o tom (ne)svedčia.
V Číne sa deklarovalo, a to bez ohľadu na názory Európy.
Chmelár sa pustil do Galka, no varuje pred väčším problémom slovenskej demokracie
Súčasť riešení, nie objekt problémov


12. 11. 2026