Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Americké voľby nazývané midterm elections sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Najbližšie sa uskutočnia v utorok 3. novembra 2026. Voliči v nich rozhodnú o obsadení všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a 35 zo 100 kresiel v Senáte. Podľa oficiálneho portálu americkej vlády USA.gov sa tak rozhoduje o tom, ktorá strana bude mať väčšinu v jednotlivých komorách Kongresu, informuje TASR.
Midterm elections sa považujú aj za hodnotenie výkonu úradujúceho prezidenta, hoci voliči v nich priamo nerozhodujú o hlave štátu. Strana prezidenta v týchto voľbách zvyčajne stráca kreslá v Kongrese, najmä v Snemovni reprezentantov.
Podľa analýzy projektu American Presidency Project pri Kalifornskej univerzite v Santa Barbare strana úradujúceho prezidenta v midterm voľbách v rokoch 1934 až 2022 v priemere stratila 27 kresiel v Snemovni reprezentantov a tri v Senáte. Tento trend súvisí okrem iného s tým, že prezidentské voľby mobilizujú voličov víťaznej strany, zatiaľ čo v polovici mandátu môže časť jej podporovateľov stratiť motiváciu prísť hlasovať. Výsledky ovplyvňujú aj popularita prezidenta, stav ekonomiky, aktuálne politické témy a konkrétni kandidáti. Historický trend preto nie je pravidlom bez výnimiek.
V roku 2002, počas prvého mandátu republikánskeho prezidenta Georgea W. Busha, si republikáni polepšili o osem kresiel v Snemovni reprezentantov a dve v Senáte. Voľby sa konali po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, v období vysokej podpory prezidenta Busha. O štyri roky neskôr už republikáni zaznamenali výrazné straty.
Demokrati v roku 2006 získali oproti predchádzajúcemu stavu 30 kresiel v Snemovni reprezentantov a šesť v Senáte, čím prevzali kontrolu nad oboma komorami Kongresu. V roku 2010, počas prezidentovania demokrata Baracka Obamu, získali republikáni 63 kresiel v Snemovni reprezentantov a šesť v Senáte. Demokrati tak prišli o väčšinu v dolnej komore. Republikáni posilnili aj vo voľbách v roku 2014, keď získali ďalších 13 kresiel v Snemovni reprezentantov a deväť v Senáte, v ktorom prevzali väčšinu.
Počas prvého mandátu republikána Donalda Trumpa v roku 2018 získali demokrati v porovnaní s predchádzajúcim stavom 41 kresiel v Snemovni reprezentantov a prevzali v nej väčšinu. Republikáni, naopak, posilnili v Senáte, kde získali dve kreslá.
V roku 2022, počas prezidentovania demokrata Joea Bidena, republikáni získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, keď demokrati stratili deväť kresiel. Demokrati však v Senáte získali jedno kreslo naviac a udržali si v ňom väčšinu. Údaje o zmenách počtu kresiel uvádza American Presidency Project. Prehľad výsledkov ukazuje, že v tomto storočí strana úradujúceho prezidenta stratila kreslá v Snemovni reprezentantov v piatich zo šiestich prípadov.
Vývoj v Senáte je menej predvídateľný, pretože sa v každých voľbách obmieňa iba približne tretina jeho členov. Podľa televízie CNN boli voľby v roku 2022 príkladom toho, že historický trend nemusí viesť k rozsiahlej porážke prezidentovej strany. Demokrati sa vyhli očakávaným výrazným stratám a udržali si väčšinu v Senáte. Výsledky midterm elections môžu signalizovať nespokojnosť voličov s prezidentom a ovplyvniť presadzovanie jeho programu, samy osebe však nepredurčujú výsledok nasledujúcich prezidentských volieb.
Voľby v Kežmarku budú preskúmané Najvyšším správnym súdom. Zároveň novozvolený primátor Kežmarku Marek Hovaňák kritizuje absenciu komunikácie zo strany dosluhujúceho vedenia aj niektoré kroky, ku ktorým úrad pristúpil pár dní po voľbách.
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Prípad sa opäť otvorí.
Zelenskyj sa má vydať na milosť Rusku! Analytik hovorí o jedinej šanci na prežitie
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
STVR opäť prepúšťa! Končia aj dlhoroční pracovníci
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Video
2. 11. 2026
Z domova
1. 11. 2026
Zo zahraničia
31. 10. 2026
Kuriozity
30. 10. 2026
