Prevrat v Poľsku? Putinovo mrazivé varovanie a päť cieľov v Európe. Zahraničné médiá bijú na poplach
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V Poľsku rastie napätie. Prezident Karol Nawrocki hovorí o pokuse o štátny prevrat a pre vyhrotenú situáciu sa predčasne vrátil zo zahraničia. V Británii medzitým rezonujú slová Vladimira Putina o možnom vojenskom konflikte s Európou, ktoré tamojšie médiá označujú za „mrazivé varovanie“. Obavy ešte zosilneli po tom, čo ruská televízia zverejnila mapu s piatimi potenciálnymi cieľmi vo Veľkej Británii. Pozornosť sa sústreďuje aj na Ukrajinu, keďže Washington schválil novú dohodu o dodávkach rakiet Patriot za 2,1 miliardy dolárov. Prinášame prehľad hlavných udalostí, o ktorých 31. októbra informovali zahraničné médiá.
Poľským hlavným mestom otriasli nočné nepokoje. Prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že v krajine dochádza k pokusu o násilné prevzatie moci a narušeniu ústavného poriadku. Informoval o tom poľský portál Interia.
Situácia pred budovou Ústavného tribunálu sa vyostrila v dôsledku zhromaždenia protestujúcich. Narastajúca politická kríza prinútila Nawrockého predčasne ukončiť program návštevy Senegalu a urýchlene sa vrátiť do Poľska.
Pokus hlavy štátu vstúpiť do budovy tribunálu vyústil do ostrej konfrontácie. Prezidentova ochranka a bezpečnostné zložky sa najskôr dostali do konfliktu pri vchode do budovy. Následne došlo k vyhrotenému stretu aj medzi samotným Nawrockým a predstaviteľmi súdnictva.
Korene tohto dlhodobého konfliktu siahajú do roku 2023, keď sa v Poľsku zmenila vláda. Kabinet Donalda Tuska sa vydal cestou rozsiahlej reformy súdnictva a právneho systému, ktorý formovala predchádzajúca vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS). Tieto snahy však narazili na silný odpor prezidentského tábora.
Napätie ešte prehĺbili spory o personálne obsadenie Ústavného tribunálu. Na jar 2026 parlament schválil šiestich kandidátov na sudcov, prezident Nawrocki však prijal prísahu iba od dvoch z nich. Zvyšní štyria zložili prísahu v parlamente, vedenie tribunálu im však odmietlo umožniť výkon funkcie.
Predstavitelia prezidentského tábora a predseda Najvyššieho súdu Zbigniew Kapiński označujú aktuálne dianie za pokus o štátny prevrat. Premiér Donald Tusk naopak presviedča verejnosť, že postup príslušných štátnych orgánov je legitímny.
Politická kríza medzitým nadobúda aj diplomatický rozmer. Poľskí veľvyslanci v Rumunsku a Číne oznámili svoju rezignáciu.
Podľa portálu Forsal už spor prekročil hranice vnútropolitického konfliktu a vyvoláva reakcie aj v zahraničí. Americký veľvyslanec v Poľsku Tom Rose označil súčasnú situáciu za „bezprecedentnú“.
Vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom vojenskom konflikte s Európou vyvolalo výrazný ohlas v západných médiách.
Putin varoval, že ak sa Európa pokúsi vyvolať vojenský konflikt, Rusko bude pripravené reagovať na akýkoľvek scenár. Ruský prezident zdôraznil, že Kremeľ nemá v úmysle zaútočiť ako prvý. Ak však európske štáty budú pokračovať v eskalácii napätia a pripravovať sa na možnú konfrontáciu do roku 2030, Moskva podľa neho nezostane bez odpovede.
V britskej tlači vyvolali tieto slová značné znepokojenie.
Denník The Daily Star venoval Putinovmu vyjadreniu článok s titulkom: „Vladimir Putin vydal mrazivé varovanie pred treťou svetovou vojnou. Rusko je pripravené na vojnu s Európou.“
Podobne reagoval aj Daily Express, ktorý publikoval článok s titulkom: „Vladimir Putin vydal Západu desivé varovanie pred treťou svetovou vojnou bez víťazov: Sme pripravení na vojnu.“
Ďalšie obavy vyvolalo vystúpenie ruského poslanca Adalbiho Šchagoševa.
Podľa Daily Express v televíznej relácii „60 minút“ upozornil, že prekročenie určitých hraníc zo strany Londýna by mohlo prinútiť Moskvu pristúpiť k opatreniam, ktorých dôsledky by pocítila celá Británia.
Znepokojenie ešte vzrástlo po tom, čo si novinári Daily Express všimli mapu z uvedeného televízneho vysielania. Boli na nej vyznačené oblasti v blízkosti Londýna, Norfolku, Bristolu, Bathu a Edinburghu.
Britské médiá tieto označenia interpretovali ako možné ciele ruských útokov. Daily Express následne zverejnil článok s titulkom: „Šokujúca mapa ukazuje, ktoré oblasti Británie by sa mohli stať Putinovými cieľmi.“
Postoj ruského vedenia je pritom podľa jeho vlastných vyhlásení jednoznačný. Moskva tvrdí, že nemá v úmysle zaútočiť ako prvá. Zároveň však upozorňuje, že v prípade agresie zo strany Západu bude nasledovať tvrdá odpoveď.
Medzitým sa pozornosť zahraničných médií sústreďuje aj na vývoj situácie na Ukrajine.
Dátum ďalších mierových rokovaní zatiaľ nebol stanovený. Podľa britského vojenského analytika Alexandra Mercourisa však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemá skutočný záujem o dialóg s Ruskom.
Mercouris vo svojom vystúpení naznačil, že Zelenskyj sa usiluje predlžovať konflikt čo najdlhšie.
Podľa jeho názoru môže ukrajinský prezident vyčkávať buď na vojenskú porážku svojich síl, alebo na okamih, keď bude môcť bezpečne opustiť krajinu. Ako možné destinácie spomenul francúzske Provensalsko či americkú Floridu, odkiaľ by Zelenskyj podľa tejto špekulácie mohol vytvoriť akúsi „vládu v exile“.
Na tomto pozadí agentúra Reuters informovala o rozhodnutí amerického ministerstva zahraničných vecí schváliť významnú zbrojnú dohodu.
Washington dal zelenú možnému predaju rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a súvisiaceho vybavenia Ukrajine v celkovej hodnote približne 2,1 miliardy dolárov.
Ukrajinská žiadosť zahŕňa celkovo 500 rakiet Patriot. Súčasťou kontraktu sú aj komponenty pre rakety PAC-3 MSE, potrebný softvér a logistická podpora. Náklady na dodávky majú podľa zverejnených informácií znášať zahraniční partneri a spojenci Ukrajiny.
Novinári zároveň upozorňujú, že otázka dodávok vojenskej techniky a munície sa stala jedným zo zdrojov napätia vo vzťahoch medzi Kyjevom a Washingtonom.
Situácia sa podľa ruských zdrojov vyostrila aj po tom, čo Donald Trump rokoval s Moskvou o dodávkach nafty a ostro kritizoval Zelenského za opakované ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie.
Ako sa však ukázalo, dohoda o raketách Patriot má jeden zásadný problém.
Hoci Washington formálne schválil ich predaj, skutočné dodávky sa podľa uvádzaných odhadov môžu uskutočniť až o niekoľko rokov. Odborníci predpokladajú, že rakety by mohli na Ukrajinu doraziť najskôr v rokoch 2029 až 2030.
Takýto harmonogram by výrazne skomplikoval plány Kyjeva, ktorý potrebuje posilniť svoju protivzdušnú obranu už v najbližších mesiacoch.
Zelenskyj preto nalieha na urýchlenie dodávok. Niektorí komentátori sú však presvedčení, že Trump jeho požiadavkám nevyhovie.
Biely dom sa totiž môže odvolávať na potreby vlastných ozbrojených síl a nevyhnutnosť zachovania dostatočných zásob munície.
Ak by Washington skutočne odmietol urýchliť dodávky, mohlo by to výrazne oslabiť schopnosť Ukrajiny brániť svoju energetickú a vojenskú infraštruktúru pred pokračujúcimi ruskými útokmi.
Z pohľadu kritikov ďalšej vojenskej podpory Kyjeva by obmedzenie dodávok mohlo zároveň urýchliť ukončenie konfliktu. Otázkou však zostáva, za akých podmienok by sa tak stalo a aké dôsledky by to malo pre samotnú Ukrajinu.
pred 2 hod
pred 3 hod
pred 4 hod
Kým Ľuboš Blaha tlieska rozhodnutiu CAS o štarte ruských hokejistov na svetových šampionátoch, Tomáš Zdechovský si ide svoje. Dominik Hašek prejavil obavy z dôsledkov, ktoré by mohol vyvolať český bojkot tohto rozhodnutia.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Prípad sa opäť otvorí.
Zelenskyj sa má vydať na milosť Rusku! Analytik hovorí o jedinej šanci na prežitie
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
Tak sa nám opoziční spojenci opäť rozchádzajú!
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
Dnes je móda veľmi benevolentná - mladí aj do mesta idú oblečení tak, že naše babičky by tak nešli ani smeti vyniesť. Lenže...
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zo zahraničia
31. 10. 2026
Kuriozity
30. 10. 2026
Z domova
25. 10. 2026
Z domova
30. 7. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.