Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Stabilitu bezpečnostného prostredia na Slovenku v minulom roku oslabovala pretrvávajúca výrazná názorová polarizácia v spoločnosti politicky motivovanými nenávistnými prejavmi voči ústavným činiteľom, verejným činiteľom a ďalším verejne aktívnym osobám. Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2025, ktorú dnes schválila vláda, pričom zároveň odobrila aj správu za predchádzajúci rok 2024. K zmierneniu spoločenského napätia a utlmeniu nenávistných prejavov v roku 2025 podľa správy nedošlo ani po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica z 15. mája 2024. Verejný priestor bol využívaný na šírenie nenávistných a vulgárnych prejavov v ešte väčšej miere a intenzite ako v roku 2024.
„V oblasti extrémizmu v prostredí SR bola hlavnou bezpečnostnou hrozbou radikalizácia detí a mladých dospelých, primárne v online priestore. Išlo o rýchle šírenie násilného a často ideologicky ovplyvneného obsahu online s potenciálom vyústiť do násilných prejavov, príp. i teroristických skutkov,“ uvádza sa v dokumente. Bezpečnostná situácia bola podľa materiálu negatívne ovplyvnená silnou polarizáciou spoločnosti, ktorá súvisela s názormi na vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy. „V SR okrem toho dlhodobo pretrváva trend nenávistných prejavov proti príslušníkom rómskeho etnika. Radikalizačný proces je individuálne podmienený. Ako spoločný faktor sa javí prehlbovanie sociálnej polarizácie a individuálnej izolácie pod vplyvom ideologických naratívov, šírenia násilného obsahu v online priestore, ale aj vplyvom motívov osobnej povahy, ako sú hnev, frustrácia či nenávisť, vyvolané nespokojnosťou so spoločenskou, politickou a ekonomickou situáciou,“ zdôrazňuje správa

Spustili pátranie, TOTO je jeho opis.

Na pokraji pekla volá ochranca právneho štátu po jeho slušnom oslovení...

Lilu zachránila všímavosť vlakvedúceho a policajtov
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 1 hod


Influencerka z gastro oblasti si mala možnosť vyskúšať prácu v školskej kuchyni. Tisíce žien ju za smiešne platy zvládajú celé roky! Kto konečne ocení ich prácu?! O svoje skúsenosti sa podelila vo virálnom videu.
Incident na mítingu Igora Matoviča vyvolal ostrú kritiku. Ivan Štubňa spochybňuje zákrok voči 78-ročnému seniorovi aj postup zasahujúcich policajtov.
Izraelský politik a diplomat Jakov Kedmi prirovnal Európu k Titanicu smerujúcemu k ľadovcu. Ostro kritizoval európskych politikov, ich postoj k Rusku aj rozhodnutiam USA.
Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!


Komentáre
31. 10. 2025
Hlavnú násilnú pravicovo-extrémistickú hrozbu v online priestore v roku 2025 naďalej predstavoval prienik militantného akceleracionizmu a nihilistického akceleracionizmu, ktoré nachádzajú odozvu najmä v radoch mládeže inklinujúcej k radikálnym riešeniam súčasných spoločenských problémov, alebo, ktoré vytvárajú obete predátorov v online prostredí. „Zaznamenaný bol nárast rizikových prejavov u čoraz mladších osôb, často bez ideologickej profilácie, motivovaný najmä fascináciou násilím, ktorý predstavuje špecifickú kategóriu. Ďalším závažným rizikom je rastúca podpora hnutia Incel (nedobrovoľný celibát, pozn. SITA) s potenciálom vyústiť do násilných a teroristických prejavov. V súvislosti so zaznamenanými prípadmi radikalizácie mladistvých vo svete, obdobne i v SR, dochádzalo k postupnému stieraniu rozdielov a vzájomnému prelínaniu terorizmu a extrémizmu v cieľoch, metódach a prostriedkoch ich aktérov,“ zdôraznila správa. Zároveň boli podľa dokumentu identifikované prípady jednotlivcov, u ktorých radikalizácia dosiahla fázu podnecovania či prípravy extrémisticky motivovaných útokov. „Tieto prípady poukázali na nevyhnutnosť koordinovaného postupu pri predchádzaní radikalizácie včasnou intervenciou a nutnosť schválenia a aplikovania deradikalizačného programu na národnej úrovni,“ skonštatoval materiál.
Správa zároveň pripomína, že v januári 2025 sa na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi stal tragický incident, keď sa vtedy 18-ročný študent tejto školy rozhodol vlastný strach a nenávisť z možného vylúčenia zo štúdia riešiť útokom nožom na učiteľov a študentov priamo počas vyučovacieho procesu. O život prišla jedna študentka a zástupkyňa riaditeľky školy, pričom ďalšia žiačka bola zranená. „Zaznamenané prejavy agresívneho správania v spoločnosti sa v roku 2025 prejavili aj v náraste verbálnych a fyzických útokov na zdravotníkov na urgentných príjmoch, v nemocniciach a počas zásahov záchrannej zdravotnej služby. Tieto incidenty ohrozovali bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Išlo napríklad o júnový prípad, keď sa 46-ročný muž v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave vyhrážal zabitím personálu s mečom v ruke, resp. v auguste, keď agresívny muž na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline napádal personál a pracovníkov vlastnej ochrany nemocnice,“ doplnil dokument.
Pokiaľ ide o rok 2024, z hľadiska hodnotenia vnútorného bezpečnostného prostredia SR bol najzávažnejšou udalosťou atentát na predsedu vlády Roberta Fica po skončení výjazdového rokovania vlády 15. mája 2024 pred Domom kultúry v Handlovej. „Na účel koncepčného riešenia bezpečnostnej situácie bola v tejto súvislosti zriadená pracovná skupina pod vedením vedúceho Úradu vlády SR. Reakciou na túto udalosť bol návrh nového zákona, tzv. Lex atentát. Tento návrh priniesol zmeny vo viacerých zákonoch s cieľom zaistiť väčšiu bezpečnosť pre verejne exponované osoby,“ pripomenul dokument.
V súvislosti s atentátom na predsedu vlády Bezpečnostná rada SR posudzovala bezpečnostné riziko s prihliadnutím na šírenie nenávistných prejavov, schvaľovanie tohto trestného činu a vyhrážanie. „Bezpečnostné orgány SR zaznamenali viaceré prípady, keď osoby na sociálnych sieťach otvorene schvaľovali atentát na predsedu vlády a označovali ho za „spravodlivý“ alebo „oprávnený“. Tieto prípady následne prešetroval Policajný zbor a prokuratúra, pričom v niektorých z nich došlo k trestnému stíhaniu.
Bezpečnostná rada posudzovala v tejto súvislosti bezpečnostné riziko s prihliadnutím na šírenie nenávistných prejavov, schvaľovanie trestného činu atentátu na predsedu vlády a vyhrážanie. Bezpečnostné riziko destabilizujúce spoločnosť predstavovalo schvaľovanie násilia a útokov najmä voči verejným činiteľom,“ zdôraznil materiál.
Okrem toho mohlo byť podľa dokumentu schvaľovanie atentátu inšpiráciou pre ďalšie osoby na vykonanie podobných činov. „Kľúčovým princípom ostáva dôsledné a transparentné konanie orgánov činných v trestnom konaní v čo najvyššej miere, čím vysielajú jednoznačný signál o nulovej tolerancii voči prejavom tohto typu. Bezpečnostné orgány SR čelili aj praktickým výzvam, akými boli identifikácia páchateľov – mnohé schvaľujúce vyjadrenia sa šírili anonymne na sociálnych sieťach, čo sťažovalo rýchlu identifikáciu autorov príspevkov, ktorá bola administratívne a časovo náročná. Niektorí páchatelia mohli byť ovplyvnení šírením jednostranných mediálnych informácií či extrémistických naratívov. Riešenie jednotlivých prípadov si vyžiadalo multidisciplinárny prístup,“ dodala správa.