Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Jedni bijú seniorov druhí detinsky provokujú!
Influencerka z gastro oblasti si mala možnosť vyskúšať prácu v školskej kuchyni. Tisíce žien ju za smiešne platy zvládajú celé roky! Kto konečne ocení ich prácu?! O svoje skúsenosti sa podelila vo virálnom videu.
Takto zdevastovaná kultúra nevyzerá!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Incident na mítingu Igora Matoviča vyvolal ostrú kritiku. Ivan Štubňa spochybňuje zákrok voči 78-ročnému seniorovi aj postup zasahujúcich policajtov.
Izraelský politik a diplomat Jakov Kedmi prirovnal Európu k Titanicu smerujúcemu k ľadovcu. Ostro kritizoval európskych politikov, ich postoj k Rusku aj rozhodnutiam USA.
Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!
Komentáre
31. 10. 2025
Učiteľ František Švantner - jeden z najvýznamnejších a najoriginálnejších slovenských prozaikov čiastočne nadviazal na autorov lyrizovanej prózy Margitu Figuli, Dobroslava Chrobáka či Ľuda Ondrejova. Jeho lyricko-baladickú výpoveď reprezentujú diela Malka a Nevesta hôľ, epickú zase román Život bez konca, všetky posmrtne nezabudnuteľne sfilmované.
Švantner bol synom hôr: narodil sa 29.1.1912 za Rakúsko-Uhorska v Bystrej na Horehroní, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929 – 1933), kde začal publikovať pod nenáhodným pseudonym Fraňo Bystran.
V roku 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania učil na Horehroní v Mýte pod Ďumbierom (1933 – 1940), Podbrezovej (1940 – 1945), Nová Baňa (1945 – 1947).
Jeho prvým publikovaným literárnym debutom bola expresionistická poviedka Výpoveď (1933) uverejnená v časopise Svojeť. V roku 1942 sa predstavil ôsmimi novelami, ktoré vyšli v zbierke pod názvom Malka prepojenými jednotnou témou smrti a horského prostredia okolia Brezna.
Tam bol v roku 1944 účastníkom SNP.
V rokoch 1947–50 bol štipendistom Matice slovenskej, v jej miestnych organizáciách bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom v kultovom Hronskom Beňadiku. Učiteľskú dráhu zavŕšil od 1. septembra 1950 - krátko pred smrťou - ako riaditeľ školy v Hronove. Zomrel po operácii mozgového nádoru v nemocnici v Prahe. Ostala po ňom manželka s dvomi synmi.
Písať začal na učiteľskom ústave, keď publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali zahraniční velikáni ako Émile Zola, Victor Hugo, F. M. Dostojevskij i jeho slovenskí predchodcovia Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák. Pozorne študoval i dielo E. A. Poa, čo sa odrazilo v desivej zbierke Malka. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.
Na motívy jednej z noviel – Malka - nakrútil v roku 1968 režisér Martin Ťapák rovnomenný film - baladu o vzťahu dvoch mladých ľudí a ich vášňach a "ukrutnom bolestivom osude nevinnej Málky.
"Jeden z najmystickejších, najdesivejších a najukrutnejších osudov je v Horiacom vrchu. Hriechy a ľudské slabosti sú trestané. Dva páry krvavých očí, vydesený valach a jedno kruté tajomstvo milencov," varuje čitateľ.
Švantnerov román Nevesta hôľ z roku 1946 je považovaný za vrcholné dielo prózy slovenského naturizmu. Pôvodne bol vydaný Maticou slovenskou.
Baladický príbeh sa odohráva v slovenskom horskom regióne pred druhou svetovou vojnou. Mladý hájnik Libor sa po rokoch vracia do rodnej obce, fiktívnych Prietržín, kde „stretáva svoju detskú lásku, divú a tajomnú Zunu. Aby ju získal, musí nielen prekonať svojich sokov, ale aj preniknúť do jej sveta, pretože Zuna je spätá s kráľovstvom horskej prírody, skalných stien, zvierat, tulákov a zatratených duchov“. Divá Zuna mu otvára oči pre pôvabnú prírodu, aby mohol vnímať skryté zákutia sveta i vlastnej duše.
Dielo vo vtedajšej dobe nebolo priaznivo prijaté, len v roku 1947 získalo vianočnú cenu Matice slovenskej. Až o generáciu neskôr sa v roku 1971 stalo predlohou pre ďalší film režiséra Martina Ťapáka. Hlavné úlohy zahrali Mária de Riggová (Zuna), Milan Kňažko (hájnik), Július Pántik a Miloš Pietor. Nádherné prírodné scenérie nezbudnuteľne svojou hudbou podčiarkol Svetozár Stračina.
Dvakrát Nevestu hôľ zdramatizoval režisér Roman Polák, prvýkrát insenáciou roku 1986 v DSNP Martin, druhýkrát roku 2015 v SND. Román bol znovuvydaný v roku 1973 v cenzúrovanej podobe, v pôvodnej plnej verzii vyšiel až po roku 1989, a to viackrát.
Najrozsiahlejším dielom Švantnera je román Život bez konca, v ktorom podáva obraz spoločnosti v rokoch 1894 – 1934. Próza mapuje detstvo, dospievanie a dospelosť Paulíny, ktorá sa aj kvôli nevydareným manželstvám ocitne v ťažkých životných krízach.
Toto dielo nestihlo prejsť autorovou redakčnou úpravou, pretože krátko po jeho dopísaní zomrel. Život bez konca prvýkrát vyšiel až v roku 1956 a ožil v rovnomennom seriáli režiséra Miloslava Luthera v roku 1982.
Písané dielo majstra lyrizovanej prózy sa však uzavrelo, k sfilmovanej Dáme (1968) a Sedliakovi (1968) ešte pribudol celovečerný film Piargy (2022).
Osud spisovateľa a jeho obrazového interpreta Martin Ťapáka bol tiež mysticky prepojený: deň Švantnerovho tragického úmrtia 13. október je zároveň dňom narodenia filmového režiséra, tanečníka, choreografa a herca MARTINa ŤAPÁKa. V tomto roku je to už jubilejných 100 rokov.
Jeho pomníkom je popri filmoch Nevesta hôľ a Málka aj Živý bič.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
