Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Jedni bijú seniorov druhí detinsky provokujú!


Influencerka z gastro oblasti si mala možnosť vyskúšať prácu v školskej kuchyni. Tisíce žien ju za smiešne platy zvládajú celé roky! Kto konečne ocení ich prácu?! O svoje skúsenosti sa podelila vo virálnom videu.

Takto zdevastovaná kultúra nevyzerá!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Incident na mítingu Igora Matoviča vyvolal ostrú kritiku. Ivan Štubňa spochybňuje zákrok voči 78-ročnému seniorovi aj postup zasahujúcich policajtov.
Izraelský politik a diplomat Jakov Kedmi prirovnal Európu k Titanicu smerujúcemu k ľadovcu. Ostro kritizoval európskych politikov, ich postoj k Rusku aj rozhodnutiam USA.
Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!
Komentáre
31. 10. 2025
Učiteľ František Švantner - jeden z najvýznamnejších a najoriginálnejších slovenských prozaikov čiastočne nadviazal na autorov lyrizovanej prózy Margitu Figuli, Dobroslava Chrobáka či Ľuda Ondrejova. Jeho lyricko-baladickú výpoveď reprezentujú diela Malka a Nevesta hôľ, epickú zase román Život bez konca, všetky posmrtne nezabudnuteľne sfilmované.
Švantner bol synom hôr: narodil sa 29.1.1912 za Rakúsko-Uhorska v Bystrej na Horehroní, v rodine robotníka. Vzdelanie získal v rodisku, neskôr v Podbrezovej a na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1929 – 1933), kde začal publikovať pod nenáhodným pseudonym Fraňo Bystran.
V roku 1940 získal kvalifikáciu odborného učiteľa slovenčiny, dejepisu a zemepisu pre meštianske školy. Po ukončení vzdelania učil na Horehroní v Mýte pod Ďumbierom (1933 – 1940), Podbrezovej (1940 – 1945), Nová Baňa (1945 – 1947).
Jeho prvým publikovaným literárnym debutom bola expresionistická poviedka Výpoveď (1933) uverejnená v časopise Svojeť. V roku 1942 sa predstavil ôsmimi novelami, ktoré vyšli v zbierke pod názvom Malka prepojenými jednotnou témou smrti a horského prostredia okolia Brezna.
Tam bol v roku 1944 účastníkom SNP.
V rokoch 1947–50 bol štipendistom Matice slovenskej, v jej miestnych organizáciách bol činný v oblasti osvety. Stal sa členom Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, vedúcim Tvorivého filmového kolektívu aj osvetovým inšpektorom v kultovom Hronskom Beňadiku. Učiteľskú dráhu zavŕšil od 1. septembra 1950 - krátko pred smrťou - ako riaditeľ školy v Hronove. Zomrel po operácii mozgového nádoru v nemocnici v Prahe. Ostala po ňom manželka s dvomi synmi.
Písať začal na učiteľskom ústave, keď publikoval prvú poviedku v časopise Svojeť. Vo svojej tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali zahraniční velikáni ako Émile Zola, Victor Hugo, F. M. Dostojevskij i jeho slovenskí predchodcovia Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák. Pozorne študoval i dielo E. A. Poa, čo sa odrazilo v desivej zbierke Malka. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality a fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, no predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov.
Na motívy jednej z noviel – Malka - nakrútil v roku 1968 režisér Martin Ťapák rovnomenný film - baladu o vzťahu dvoch mladých ľudí a ich vášňach a "ukrutnom bolestivom osude nevinnej Málky.
"Jeden z najmystickejších, najdesivejších a najukrutnejších osudov je v Horiacom vrchu. Hriechy a ľudské slabosti sú trestané. Dva páry krvavých očí, vydesený valach a jedno kruté tajomstvo milencov," varuje čitateľ.
Švantnerov román Nevesta hôľ z roku 1946 je považovaný za vrcholné dielo prózy slovenského naturizmu. Pôvodne bol vydaný Maticou slovenskou.
Baladický príbeh sa odohráva v slovenskom horskom regióne pred druhou svetovou vojnou. Mladý hájnik Libor sa po rokoch vracia do rodnej obce, fiktívnych Prietržín, kde „stretáva svoju detskú lásku, divú a tajomnú Zunu. Aby ju získal, musí nielen prekonať svojich sokov, ale aj preniknúť do jej sveta, pretože Zuna je spätá s kráľovstvom horskej prírody, skalných stien, zvierat, tulákov a zatratených duchov“. Divá Zuna mu otvára oči pre pôvabnú prírodu, aby mohol vnímať skryté zákutia sveta i vlastnej duše.
Dielo vo vtedajšej dobe nebolo priaznivo prijaté, len v roku 1947 získalo vianočnú cenu Matice slovenskej. Až o generáciu neskôr sa v roku 1971 stalo predlohou pre ďalší film režiséra Martina Ťapáka. Hlavné úlohy zahrali Mária de Riggová (Zuna), Milan Kňažko (hájnik), Július Pántik a Miloš Pietor. Nádherné prírodné scenérie nezbudnuteľne svojou hudbou podčiarkol Svetozár Stračina.
Dvakrát Nevestu hôľ zdramatizoval režisér Roman Polák, prvýkrát insenáciou roku 1986 v DSNP Martin, druhýkrát roku 2015 v SND. Román bol znovuvydaný v roku 1973 v cenzúrovanej podobe, v pôvodnej plnej verzii vyšiel až po roku 1989, a to viackrát.
Najrozsiahlejším dielom Švantnera je román Život bez konca, v ktorom podáva obraz spoločnosti v rokoch 1894 – 1934. Próza mapuje detstvo, dospievanie a dospelosť Paulíny, ktorá sa aj kvôli nevydareným manželstvám ocitne v ťažkých životných krízach.
Toto dielo nestihlo prejsť autorovou redakčnou úpravou, pretože krátko po jeho dopísaní zomrel. Život bez konca prvýkrát vyšiel až v roku 1956 a ožil v rovnomennom seriáli režiséra Miloslava Luthera v roku 1982.
Písané dielo majstra lyrizovanej prózy sa však uzavrelo, k sfilmovanej Dáme (1968) a Sedliakovi (1968) ešte pribudol celovečerný film Piargy (2022).
Osud spisovateľa a jeho obrazového interpreta Martin Ťapáka bol tiež mysticky prepojený: deň Švantnerovho tragického úmrtia 13. október je zároveň dňom narodenia filmového režiséra, tanečníka, choreografa a herca MARTINa ŤAPÁKa. V tomto roku je to už jubilejných 100 rokov.
Jeho pomníkom je popri filmoch Nevesta hôľ a Málka aj Živý bič.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.