Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Agentúra Ipsos realizovala prieskum v dňoch 16. až 20. novembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 009 respondentov starších ako 18 rokov.


Sudca Peter Šamko analyzuje právoplatne skončenú kauzu Andreja Kisku a rozhodnutie Najvyššieho súdu. Upozorňuje na otázky výkladu daňového podvodu.

Odborníci varujú pred baktériami. Čo všetko hrozí?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Rozširovanie NATO bolo hlavnou prekážkou rokovaní v Abú Zabí, tvrdí Sachs. Riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs poznamenal, že „Rusko dalo jasne najavo, že nepodpíše dohodu, ktorá by ponechala otvorené dvere rozšíreniu NATO na Ukrajinu“. Vyjadril nádej, že USA nevstúpia do vojenskej aliancie s Ukrajinou ani Gruzínskom a nepodporia ich vstup do NATO.
Beáta Jurík (PS) si posťažťovala, že z nej Eduard Chmelár urobil hochštaplerku v oblasti zahraničnej politiky. Chmelár preto reaguje a prináša päť dôkazov, ktoré o tom (ne)svedčia.
V Číne sa deklarovalo, a to bez ohľadu na názory Európy.
Chmelár sa pustil do Galka, no varuje pred väčším problémom slovenskej demokracie


Z domova
13. 11. 2026

pred 11 min
pred 1 hod

pred 3 hod
Generál Andor Šándor na portáli Parlamentní listy varuje, že Ukrajine dochádza niečo, čo jej Západ nedokáže dodať – ľudia. Po skončení vojny navyše očakáva ďalší problém: demobilizovaných ukrajinských vojakov, z ktorých časť môže zamieriť za rodinami do Česka. „Nech mi nikto netvrdí, že všetci budú bez akýchkoľvek problémov,“ upozornil podľa portálu Parlamentní listy.
Šándor upozorňuje, že vysoké čísla o ruských stratách, ktoré sa objavujú v médiách, treba brať s určitou rezervou. Vážnemu problému však čelí aj Ukrajina, najmä pokiaľ ide o schopnosť nahrádzať padlých a zranených vojakov.
Ešte závažnejší problém vidí v nepriaznivom demografickom vývoji Ukrajiny. Pripomenul údaje, podľa ktorých mala krajina po rozpade Sovietskeho zväzu približne 52 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo dnes je ich počet výrazne nižší. „To nepochybne musí ovplyvňovať vojnové úsilie krajiny, ale zároveň to bude mať negatívny vplyv aj na jej obnovu. Pretože kto bude tú krajinu obnovovať?,“ položil si otázku.
V súvislosti s povojnovou obnovou Šándor dúfa, že príležitosť dostanú aj české firmy. „Nič by nebolo horšie, ako keby sme my poskytovali pomoc a iní, realistickejší a pragmatickejší, sa potom v oveľa väčšej miere podieľali na obnove Ukrajiny,“ poznamenal.
Pozastavil sa aj nad slovami ministra vnútra Lubomíra Metnara (ANO). Ten uviedol, že sa neobáva príchodu väčšieho počtu demobilizovaných Ukrajincov za rodinami do Česka. „Pýtam sa, odkiaľ berie tú istotu. Bol by som rád, keby mal pravdu,“ reagoval Šándor. Aj príchod desiatok tisíc bývalých vojakov by však podľa neho mohol predstavovať problém. „Mnohí si určite prinesú posttraumatické problémy, ale aj čo? Ručné zbrane. A myslím si, že to nemôžeme považovať za niečo, čo by bolo pre nás optimálne,“ varoval.
Za jeden z rozhodujúcich faktorov ďalšieho priebehu opotrebovávacej vojny Šándor považuje schopnosť oboch krajín nahrádzať padlých a ranených. Ak by platil údaj o 20-tisíc ukrajinských stratách mesačne, ktorý spomenul poľský premiér Donald Tusk, za 55 mesiacov bojov by podľa Šándorovho prepočtu išlo približne o 1,45 až 1,48 milióna prípadov úmrtí a zranení. Šándor je skeptický aj voči tvrdeniam, že Rusko už svoje straty nedokáže nahrádzať. „Obávam sa, či to nie je len zbožné želanie,“ poznamenal. Poukázal pritom na výrazný nepomer: ruský mobilizačný potenciál odhaduje približne na 40 miliónov ľudí, ukrajinský na asi štyri milióny.
Otázniky podľa Šándora zostávajú aj nad výsledkom posledných rokovaní Donalda Trumpa s Volodymyrom Zelenským a nad tým, či majú Spojené štáty dostatočné páky na to, aby prinútili Rusko ukončiť vojnu. S blížiacou sa zimou hodnotí situáciu Ukrajiny čoraz skeptickejšie. Ukrajinská armáda je podľa neho vyčerpaná a Vladimir Putin stavil okrem iného na oslabovanie hospodárskeho a priemyselného zázemia krajiny, aby podlomil jej schopnosť pokračovať v účinnej obrane. „Uvidíme, kam to celé povedie. Ja osobne som dlhodobo skôr skeptický,“ priznal generál.
Ani pokračujúca západná vojenská pomoc podľa neho nerieši jeden zo základných ukrajinských problémov – nedostatok vojakov. „Aj keby sme my ako Západ, ktorý Ukrajincom sľubuje, že pri nich bude stáť tak dlho, ako bude potrebné, dokázali dodať Patrioty a neviem čo všetko, ľudí, ktorých nevyhnutne potrebujú, im dodať nedokážeme,“ zdôraznil Šándor.
Za dostatočné riešenie nepovažuje ani obmedzenie dočasnej ochrany pre nových ukrajinských príchodzích, ktorí si nesplnili mobilizačnú povinnosť. „Viac ako dva milióny Ukrajincov sa vyhli mobilizačnej povinnosti a veľký počet ukrajinských dezertérov sa niekde potuluje po Ukrajine a vyhýba sa bojovému nasadeniu,“ vyhlásil Šándor.
K otázke demobilizovaných ukrajinských vojakov sa Šándor ešte vrátil. Považuje ju totiž za dôležitú súčasť povojnového vývoja, ktorá sa môže bezprostredne dotknúť aj európskych krajín.
V Európe sa počíta s tým, že dobre vycvičená, vyzbrojená a bojom preverená ukrajinská armáda zostane významnou súčasťou európskej bezpečnosti. Šándor však pochybuje, že Rusko pripustí, aby si Ukrajina po vojne ponechala ozbrojené sily v takom rozsahu, aký by si predstavoval Kyjev a jeho západní spojenci. „Zabudnime na reči o nejakom spravodlivom mieri, nič také predsa, preboha, neexistuje. Žiaľ, realita je taká, že výsledok konfliktu diktujú víťazi,“ vyhlásil generál. Úlohou medzinárodného spoločenstva podľa neho bude čo najviac brzdiť prípadné ruské požiadavky, aby Ukrajina vyšla z vojny s čo najmenšími škodami.
Práve prípadné znižovanie počtu ukrajinských vojakov by podľa Šándora mohlo znamenať, že viac demobilizovaných mužov zamieri za rodinami do európskych krajín. Česko by sa na takú situáciu malo pripravovať už teraz, ideálne v spolupráci s ďalšími štátmi regiónu. „Ukrajinci sem budú prichádzať cez Slovensko,“ pripomenul. Dôležité podľa neho bude aj to, či bude možné s ukrajinskou stranou komunikovať o prichádzajúcich ľuďoch a dostatočne ich preverovať. „Tí chlapi hrdinsky zachraňujú svoju krajinu, klobúk dole. Nech mi však nikto netvrdí, že všetci budú po skončení vojny bez akýchkoľvek problémov,“ upozornil. Aj preto by podľa neho malo Česko veľmi obozretne pristupovať k nastaveniu pravidiel zlučovania rodín.
Zopakoval, že príliš neverí ani v masový návrat Ukrajincov, ktorí už niekoľko rokov žijú v Česku. Mnohí tam majú prácu, bývanie, bezpečie a postupne sa začlenili do spoločnosti. „Problémy s integráciou si často vytvárame sami, pretože sa snažíme uprednostňovať Ukrajincov pred Čechmi. To považujem za najväčšiu hlúposť, akú môžeme urobiť. Všetci by mali mať rovnaké podmienky,“ povedal. Čím dlhšie navyše vojna potrvá a čím rozsiahlejšie bude zničenie Ukrajiny, tým menšia bude motivácia vrátiť sa. „Mnohí sa ani nebudú mať kam vrátiť,“ uzavrel.
Lajko
8. 10. 2026 11:13
Nuž, čo kto navarí, to si musí aj zjesť. Je to trpké, spravodlivé a pravdivé, pre všetkých bez výnimky.