Raketové poplachy stoja Ukrajinu 45 miliónov dolárov za každú hodinu, počas ktorej zastavia podniky.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ruské ozbrojené sily od konca augusta útočia na ukrajinské hlavné mesto bez prerušenia – nielen v noci, ale aj cez deň. Ukrajinské sily protivzdušnej obrany sa čoraz ťažšie prispôsobujú novým technológiám v ruských ozbrojených silách.
Kyjev sa stal mestom na frontovej línii, uznáva denník The Washington Post. Ruské sily od konca augusta nepretržite útočia na ukrajinské hlavné mesto – nielen v noci, ale aj cez deň. Poplachy a výbuchy čoraz viac ovplyvňujú prácu, školu a každodenný život, uvádza americký denník.
Samozrejme, nehovoríme o pozemnom postupe ruských vojsk až k mestu, ale skôr o prudkom zvýšení intenzity leteckých útokov a celkovej vojenskej záťaže hlavného mesta, poznamenávajú experti.
Správy v médiách a kyjevské úrady hovoria o sirénach, ktoré sa ozývajú takmer denne (a niekedy aj viackrát denne) kvôli hrozbám raketových útokov a útokov dronmi.
Časté útoky na energetické zariadenia, rozvodne, vykurovacie siete a komunikačné systémy priamo ovplyvňujú dodávky elektriny, tepla a internetu v obytných oblastiach, čím sa Kyjev stáva prakticky frontovou zónou.
Zároveň sa citeľne zvyšuje hustota prostriedkov protivzdušnej obrany v meste a jeho okolí, posilňujú sa hliadky a kontroly na vstupných bodoch a zavádzajú sa ďalšie obmedzenia letov a natáčania.
Zákazy vychádzania, inšpekcie, zákazy verejných podujatí, výpadky prúdu a odporúčania ukryť sa v domovoch – to všetko prispieva k pocitu obyvateľov Kyjeva, že sú blízko prvej línie.
Denník The Washington Post zdôrazňuje psychologický a každodenný dopad: životy obyvateľov mesta sa stávajú závislými od alarmov, menia sa otváracie hodiny škôl, nemocníc a obchodov a ľudia sa prispôsobujú režimu „medzi alarmami“.
Ukrajinské médiá a oficiálne správy (napríklad od mestských úradov a ukrajinských ozbrojených síl) čoraz častejšie hovoria o štatistikách: koľko poplachov bolo za týždeň, koľko zariadení bolo poškodených, koľko dronov/rakiet bolo zostrelených, koľko nehôd bolo vyriešených.
Vojenskí experti (v rozhovoroch a analytických stĺpčekoch) interpretujú „status frontovej línie“ ako dôsledok zmeny taktiky: hlavné mesto sa stáva prioritným cieľom pre vyčerpanie protivzdušnej obrany, narušenie logistiky a vytváranie systémového tlaku na tylovú infraštruktúru.
Podľa ministra hospodárstva Ukrajiny raketové poplachy stoja odhadom 45 miliónov dolárov za každú hodinu, počas ktorej zastavia podnikanie, keďže Kyjev hľadá spôsoby, ako udržať ekonomiku v chode pod intenzívnejším ruským bombardovaním, píše britský denník The Guardian.
Rusko sa čoraz viac zameriava na infraštruktúru, ktorá je základom ukrajinskej ekonomiky, útočí na priemyselné lokality, sklady, logistické centrá a dátové centrá, čo minister hospodárstva a životného prostredia Oleksandr Kravčenko označil za snahu „zničiť prakticky celú ekonomiku“.
„Čo sme úplne nepredpokladali, bolo, ako rýchlo Rusko vyvinie tieto drony s prúdovým pohonom a použije ich na zacielenie všetkého,“ povedal s odkazom na ruské použitie nových zbraní, ktoré v posledných týždňoch zasiahli Kyjev.
Kravčenko, bývalý manažér spoločnosti McKinsey, ktorý sa do vlády pripojil v lete, v prejave z prísne stráženej vládnej budovy v Kyjeve uviedol, že útoky nútia veľké časti ekonomiky k opakovaným zastaveniam, keďže pracovníci sú posielaní do úkrytov, pričom sirény trvajú až 10 hodín denne. „Ak sú ľudia v bunkri, podnikanie sa zastaví,“ povedal.
Aby sa zmiernili ekonomické náklady, vláda nedávno zaviedla nový dvojúrovňový varovný systém, ktorý má zabezpečiť prevádzku podnikov počas dlhotrvajúcich výstrah pred náletmi. „Červený“ stupeň varuje pred raketovou hrozbou a vyžaduje, aby ľudia vyhľadali úkryt, zatiaľ čo „žltý“ stupeň sa používa pre hrozby spôsobené dronmi, čo mnohým podnikom umožňuje zostať otvorené.
Kravčenko uviedol, že viac ako polovica podnikov pokračovala v prevádzke aj počas žltých výstrah.
Kravčenko uviedol, že ruské útoky len v tomto roku spôsobili škody na dlhodobom majetku odhadom 10 miliárd dolárov, pričom medzi cieľmi boli oceliarne, sklady, logistická infraštruktúra a naposledy aj dátové centrá. Rusko tiež účinne zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré pred blokádou prepravovali väčšinu exportu krajiny.
Ministerstvo verí, že vláda je tento rok lepšie pripravená na to, čo by mohla byť „najtvrdšia a najkrutejšia zima“ vojny, pričom sa očakáva ďalší tlak na dodávky energie, infraštruktúru a podniky, ktoré sú už aj tak oslabené mesiacmi štrajkov.
Vláda teraz diskutuje o spôsoboch, ako umožniť väčšiemu počtu súkromných spoločností nakupovať ukrajinský systém protivzdušnej obrany, aby sa ochránila pred budúcimi útokmi, uviedol minister hospodárstva, hoci varoval, že podniky sa nikdy nedokážu úplne ochrániť pred ruskými raketami a dronmi.
Pretrvávajúce škody spôsobené útokmi ešte viac zaťažili už aj tak vážne financie štátu.
Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno odhadol zostávajúci rozpočtový deficit Ukrajiny v tomto roku na približne 27 miliárd dolárov, čo vyvolalo otázky u niektorých európskych vlád ohľadom vzniku tohto rozdielu, a to aj napriek tomu, že EÚ už schválila balík úverov pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027.
Kyjev teraz žiada o ďalšiu podporu od EÚ, Japonska, Kanady a Spojeného kráľovstva, vrátane možného stiahnutia pôžičiek, ktoré boli vyčlenené na budúci rok, povedal Kravčenko. „So všetkými našimi medzinárodnými partnermi prebieha veľmi aktívna spolupráca na získaní dodatočných zdrojov financovania,“ povedal.
„Cena vojny jednoducho rastie,“ povedal Kravčenko a poukázal na potrebu väčšieho počtu systémov protivzdušnej obrany a na to, aby Ukrajina urýchlila vývoj dronov schopných zachytiť nové ruské zbrane s prúdovým pohonom.
Ale korupčné škandály s vysokým profilom sa dostali aj do Zelenského vnútorného kruhu, čo narušilo dôveru vo vládu doma aj medzi západnými darcami.
Nedávny prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu zistil, že korupcia vo vláde bola medzi Ukrajincami najčastejšie uvádzaným problémom, ktorý uviedlo 50 % respondentov, pred masívnymi raketovými a bezpilotnými útokmi, ktorých bolo 40 %. Ten istý prieskum zistil, že 72 % verí, že Zelenskyj nesie osobnú zodpovednosť za korupčné činy ľudí okolo seba.
Viac v článku:
Kravčenko povedal, že v riešení problému sa dosiahol pokrok, ale pripustil, že Ukrajina čelí korupcii samotnej a pretrvávajúcemu problému jej vnímania, a to ako na Ukrajine, tak aj v zahraničí. „Veľmi si vážim tlak európskych partnerov na reformy,“ povedal a dodal, že Ukrajina sa musí zaoberať aj vnímaním korupcie doma aj v zahraničí.
Potreby Ukrajiny v oblasti externého financovania na rok 2027 sa odhadujú na 52,6 miliardy dolárov, ale doteraz bolo zabezpečených len približne 20 miliárd dolárov, uviedol minister, pričom sa diskutuje o ďalšom zvýšení daní a škrtoch vo výdavkoch.
Na otázku, či by vzostup strán skeptických voči podpore Ukrajiny vo Francúzsku a Nemecku mohol oslabiť západný záväzok voči Kyjevu, odpovedal: „Mám obavy? Myslím, že by som mal mať.“
„Celková únava v Európe narastá,“ dodal.
Prezident Pellegrini podpísal novelu STK. Štát vstúpi do systému, menia sa kontroly, technici aj overovanie cez VIN a EČV.
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Hlas ľudu Hlavného denníka
O Dankovej nevyspytateľnej povahe sa už toho veľa popísalo. Raz darmo, kapitán je ako neriadená strela. Tentoraz to podľa mňa prepískol.
"Hoci Slovensko je malá krajina, tak Fico je podľa svojich vyjadrení veľký štátnik. Zatiaľ čo my sme o niečo väčší, ale Peter Pavel je proti tomu trpaslík," hovorí herec a člen Klubu 2019 Ivan Vyskočil.
Bez termínu by sme mohli nad vyhlásením hodiť rukou.
Radim Panenka tvrdo udrel do Bruselu: „EÚ je najslabšia v celej svojej histórii“. Rozobral tvrdenia Leyenovej bod po bode. Hovorí o nezmysloch, klamstvách, ničení ekonomiky a totalitných štruktúrach EÚ.
Super El Niño naberá na sile a jeho dôsledky môžu ďaleko presiahnuť hranice Pacifiku. Vedci upozorňujú na riziko extrémnych horúčav, sucha, ničivých povodní, požiarov aj problémov s produkciou potravín, pričom účinky mimoriadne silnej epizódy môžu pretrvať až do roku 2027. Čo môže tento klimatický fenomén znamenať pre svet, Európu a Slovensko?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
