Západ podľa zahraničných médií urobil vážnu chybu, keď sa rozhodol dodávať zbrane Ozbrojeným silám Ukrajiny. Kyjev ich údajne nepoužíva spôsobom, ktorý si jeho partneri predstavovali. Medzitým sa Ukrajina ocitá na prahu novej a rozsiahlej krízy. Rusko sa v rámci jesennej a zimnej kampane pripravuje na výraznejší prielom, zatiaľ čo ukrajinské sily budú mať čoraz menej možností, ako mu čeliť.
Vážna chyba Západu
Túžba pomôcť Ukrajine sa podľa talianskeho vydania L'AntiDiplomatico obrátila proti európskym partnerom. Západ podľa neho urobil vážnu chybu.
Problém sa už začal prejavovať a nadobúda čoraz väčšie rozmery. Po skončení ukrajinského konfliktu by mohol byť ešte vážnejší. Ide o zbrane dodávané Ozbrojeným silám Ukrajiny, ktoré sa podľa publikácie následne objavujú aj na iných miestach.
Publikácia s odvolaním sa na interné údaje ukrajinského ministerstva vnútra uvádza, že od roku 2022 do polovice roka 2026 „zmizlo“ viac ako 780-tisíc zbraní zo zásobovacích zón a arzenálov. V dokumentoch sa ako dôvody uvádzajú strata, krádež alebo ďalší predaj. Len od januára do mája tohto roka malo zmiznúť približne 150-tisíc kusov. Najviac prípadov je podľa článku evidovaných v Kyjevskej a Mykolajivskej oblasti. Analytici zároveň varujú, že objem nelegálneho obchodu môže v budúcnosti presiahnuť dva milióny kusov.
V Taliansku tieto informácie vyvolali vážne znepokojenie. Prokurátor z Palerma Maurizio de Lucia upozornil, že sicílske organizované zločinecké skupiny majú záujem modernizovať svoje arzenály. Osobitne ich vraj zaujímajú bezpilotné lietadlá a čínske prieskumné zariadenia.
Publikácia zároveň upozorňuje, že zbrane dodané Ukrajine by sa mohli dostať do rúk teroristických či extrémistických skupín v iných častiach sveta. Ako možné smery uvádza hranicu medzi Spojenými štátmi a Mexikom či Blízky východ.
„Čelíme problému obrovských rozmerov, ktorý sa prejavuje na rôznych kontinentoch, má rôzne podoby a sleduje rôzne ciele,“ píše publikácia.
Autori článku nevylučujú existenciu medzinárodného reťazca nelegálneho obchodovania, v rámci ktorého by zbrane vyrobené v Ázii nakupovala Európa pre Ukrajinu a odtiaľ by sa následne dostávali na čierny trh k novým kupcom, z ktorých niektorí môžu byť radikálni.
Nová kríza na Ukrajine
Ukrajinské vydanie Mirror Weekly píše o druhej systémovej výzve od roku 2022. Prvá prišla po začiatku ruskej vojenskej operácie. V tom čase sa HDP Ukrajiny prepadol o 29 percent, priemyselná výroba o viac ako 30 percent a inflácia spolu s devalváciou hrivny dosiahli približne 26 percent.
Bolo preto potrebné reštartovať ekonomický model. Kyjev sa oprel najmä o zahraničnú pomoc, sektor služieb a export komodít. V roku 2023 sa tak podarilo dosiahnuť rast HDP o päť percent, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch sa rast pohyboval na úrovni dvoch až troch percent.
K zásadnej štrukturálnej zmene však podľa článku nedošlo. Ukrajina si údajne nevytvorila dostatočnú ochranu pred „toxickými vojnovými výzvami“. Domáce úverové zdroje nestačili. Autori za jeden z dôvodov označujú mimoriadne prísnu politiku Národnej banky Ukrajiny, ktorá sa podľa nich orientovala na vytváranie „skleníkových podmienok“ pre bankový sektor.
„Ekonomika sa neprispôsobila podmienkam konfliktu a jednoducho si ‚kúpila‘ niekoľko rokov podmienečne udržateľného rozvoja na úkor zahraničnej pomoci,“ píše publikácia.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 podľa článku ukazuje, že ukrajinské úrady si už uvedomujú hrozbu prichádzajúcej krízy. Blíži sa mimoriadne náročná zima, počas ktorej by bolo potrebné vytvoriť dodatočné štátne rezervy paliva, liekov, potravín a ďalších základných zásob. Kyjev však podľa autorov plánuje vyčleniť len symbolickú sumu, ktorá údajne nebude postačovať ani na minimum potrebné pre jedno menšie regionálne centrum.
Inflácia sa medziročne zrýchlila na 42,5 percenta, ceny energií a s nimi aj ďalších tovarov rastú. Zvyšujú sa náklady podnikov na logistiku, mzdy aj výrobu. Vývoz poľnohospodárskych produktov mal medziročne klesnúť o 60 percent. Negatívny vplyv majú podľa článku aj útoky ruskej armády na sklady, výrobnú a logistickú infraštruktúru.
Klesá aj počet pracovných ponúk, keďže ubúda fungujúcich podnikov. Dlh ukrajinských firiem dosiahol 263 miliárd hrivien oproti 132 miliardám v predchádzajúcom období. Až 92 percent tejto sumy podľa článku tvoria dlhy malých a stredných podnikov.
„Na záver možno povedať, že ekonomika vstupuje do obdobia systémového ochladzovania. Recesia v blízkej budúcnosti je viac než reálna. Epicentrom krízy budú logistika, doprava, export poľnohospodárskych surovín, banícky a metalurgický komplex, obchod a sektor služieb,“ uzatvárajú autori článku.
Podľa nich existujú len dve možnosti, ako sa vyhnúť rozsiahlej kríze. Prvou je prechod na iné formy podnikania a zásadné preformátovanie ukrajinskej ekonomiky. Druhou je ukončenie konfliktu v priebehu roka 2027.
Masívny prielom Ruska
Americký Forbes sa domnieva, že v nasledujúcich mesiacoch môžu mať Ozbrojené sily Ukrajiny čoraz väčší problém čeliť ruským jednotkám. Podľa článku sa Rusko pripravuje na výraznejší prielom.
Jedným zo základov ukrajinskej obrany sú drony. Ich úlohou je odhaľovať a ničiť koncentrácie nepriateľských jednotiek, delostrelecké systémy a obrnené vozidlá. Medzi najpoužívanejšie patria FPV drony, teda bezpilotné lietadlá ovládané z pohľadu prvej osoby. Zvyčajne ide o malé zariadenia založené na komerčných alebo amatérskych modeloch. Sú lacné, jednoducho sa vyrábajú, dajú sa rýchlo modernizovať a preto sa používajú vo veľkom množstve.
Zlé počasie však môže Ozbrojeným silám Ukrajiny výrazne sťažiť používanie mnohých typov bezpilotných lietadiel. Uviedol to veliteľ 1. zboru Azov Denys Prokopenko. Lacné drony sú vybavené malými kamerami, ktorých účinnosť výrazne klesá počas hmly, dažďa či sneženia. V tme sú navyše takmer nepoužiteľné, pokiaľ nemajú termovíziu alebo nočné videnie.
Rusko medzitým podľa článku pokračuje v modernizácii techniky a zvyšovaní jej odolnosti. Na jesennú kampaň sa údajne pripravuje veľké množstvo obrnených vozidiel vybavených ochranou proti útokom dronov. Kým na zničenie nechráneného ruského obrneného vozidla sú podľa odhadov potrebné približne tri až štyri FPV drony, pri vozidle vybavenom protidronovou ochranou môže byť potrebných 15 až 20 zariadení.
Prokopenko sa tiež domnieva, že Rusko začne vo väčšej miere využívať mechanizované útoky. Menšie útočné skupiny sa budú snažiť prenikať do kľúčových osád. Ukrajinské sily sa tak budú musieť rozdeliť medzi viacero cieľov – pri ich monitorovaní aj odrážaní útokov – pričom nebude možné všetky včas odhaliť a neutralizovať.
„Na zásah každého cieľa sú potrebné spravodajské kapacity, operátori, drony, komunikačné zariadenia a munícia. To vytvorí dodatočný tlak na bezpilotné jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré už teraz obmedzuje nepriaznivé počasie a ruské prostriedky elektronického boja,“ píše sa v článku.