Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko starne a s tým pribúdajú aj ľudia s demenciou. Dnes ich je takmer 85-tisíc. Do roku 2040 môže ich počet stúpnuť na takmer 156-tisíc. Odborníci upozorňujú, že zdravotný a sociálny systém na takýto nápor nie je pripravený. Slovensku navyše stále chýba schválený národný plán pre demencie.
Prvá celoslovenská epidemiologická štúdia demencií priniesla čísla, ktoré na Slovensku doteraz chýbali. Vypracoval ju Neuroimunologický ústav SAV v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Vychádza z anonymizovaných údajov Národného centra zdravotníckych informácií za roky 2014 až 2025, pričom referenčným rokom bol rok 2023. Do analýzy sa dostali údaje zo všetkých troch zdravotných poisťovní.
„Stúpa nám počet ľudí, ktorí sa dožívajú viac ako 75 rokov, takže očakávane nám pribúdajú aj pacienti s demenciou, keďže vek je najväčším rizikovým faktorom,“ vysvetlil riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.
V roku 2023 bolo na Slovensku 84 774 liečených pacientov s demenciou. Z toho bolo 27 320 mužov a 57 454 žien. Ženy teda tvorili takmer dve tretiny pacientov. Dôvodom je najmä vyšší vek, ktorého sa dožívajú.
Ročne pribúda približne 13 700 nových prípadov. V rokoch 2016 až 2023 sa ich počet pohyboval od 11 798 do 14 383. Najviac ľudí s demenciou vo veku nad 85 rokov eviduje Prešovský kraj, za ním nasleduje Košický kraj. Najnižšie počty zaznamenáva Žilinský kraj.
Slovensko smeruje do veľkej krízy
Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Odíde zo Slovenska?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Komentáre
31. 10. 2025
Ak bude starnutie populácie pokračovať súčasným tempom, do roku 2040 môže počet pacientov s demenciou vzrásť o 84 percent na takmer 156-tisíc. Nových prípadov má byť takmer 24-tisíc ročne, čo predstavuje nárast o viac ako 65 percent. Podľa Žilku nejde o prudký rast samotnej chorobnosti. Za nárastom stojí predovšetkým demografický vývoj.
„Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny EÚ a progresívny nárast demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu,“ zdôraznil Žilka.
Demencia však nie je iba problémom nemocníc. Veľká časť starostlivosti zostáva na rodinách. Podľa zdravotníckeho ekonóma Mateja Mišíka tvorí v susednom Česku starostlivosť až 80 percent celkových nákladov spojených s ochorením. Na jedného človeka môže pripadnúť približne 1 800 hodín opatrovania ročne. „Sú to hodiny odčerpané z trhu práce. Verejné financie tak dostávajú dvojitý úder v podobe nižších odvodov a vyšších výdavkov súčasne,“ vysvetlil.
Až 70 percent opatrovateľov tvoria ženy. Keď sa starostlivosť zintenzívni, mnohé z nich musia obmedziť prácu alebo z trhu práce úplne odísť. Náklady preto nevznikajú iba v zdravotníctve. Časť z nich sa presúva do domácností, kde sa často ani nepočíta.
Pri nákladoch typických pre východnú Európu, ktoré sa pohybujú okolo 7 900 eur na pacienta ročne, by starostlivosť o 156-tisíc pacientov predstavovala približne 1,2 miliardy eur ročne. Ide o modelový prepočet, nie o oficiálnu prognózu výdavkov štátneho rozpočtu. Do podobných výpočtov sa navyše len ťažko dá započítať čas, ktorý rodiny venujú svojim blízkym.
„Postupne preberá organizovanie domácnosti, dohľad nad liekmi, sprevádzanie k lekárom, hygienu, stravovanie a neskôr aj prakticky nepretržitú opateru,“ opísala Petra Brandoburová z Centra Memory. Podľa nej táto práca zostáva mimo evidencie a často sa považuje za samozrejmú povinnosť rodiny.
Problém je, že systém má nedostatky už dnes. Slovensko zápasí s nedostatkom kapacít, pracovníkov aj služieb. Terénna a ambulantná starostlivosť zaostáva a systém je stále výrazne postavený na pobytových zariadeniach.
„Dnes nemáme dostatočnú kapacitu na umiestňovanie ľudí s Alzheimerovou chorobou alebo podobnými ochoreniami. Alzheimer nie je len chorobou seniorov, ako si možno ľudia predstavujú. Je to ochorenie, ktoré dnes postihuje už aj ľudí po päťdesiatke, ba dokonca aj mladších,“ upozornil zdravotnícky analytik Šimon Jeseňák.
Podľa Brandoburovej systém zápasí aj s regionálnymi rozdielmi v dostupnosti služieb a nedostatočným prepojením zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Pri ľahšej forme demencie môže človek za určitých podmienok zostať doma. S postupujúcim ochorením však potrebuje čoraz väčšiu pomoc a pri ťažkej forme už často nepretržitý dohľad.
„Rozhodnutie o pobytovej starostlivosti nemožno vnímať ako zlyhanie rodiny. Kvalitná starostlivosť by nemala stáť na sebaobetovaní príbuzného,“ dodala Brandoburová.
Odborníci hovoria aj o nedostatku ľudí, ktorí by sa o pacientov starali. Jednou z možností môže byť väčšie zapojenie pracovníkov zo zahraničia. Slovenské opatrovateľky dnes vo veľkom odchádzajú do Rakúska, Nemecka či Švajčiarska. Slovensko však podľa Jeseňáka zatiaľ nie je pre zahraničných pracovníkov dostatočne atraktívne.
Veľký význam má aj skorá diagnostika. Zmeny v mozgu môžu podľa odborníkov začínať desať až dvadsať rokov pred prepuknutím ochorenia. V zahraničí sa na prvotnom zachytení príznakov podieľa aj všeobecný lekár či geriater. Na Slovensku sa pacient často dostane k diagnóze až cez psychiatra alebo neurológa.
Norbert Žilka spolu so svojím tímom pripravuje Národný program pre demencie, ktorý má vychádzať aj z výsledkov novej epidemiologickej štúdie. Slovensko však zatiaľ nemá oficiálne schválený národný program alebo akčný plán, ktorý by komplexne riešil situáciu pacientov s demenciou a ich rodín.
„Naďalej patríme do malej skupiny európskych krajín, ktoré nemajú oficiálne schválený národný program alebo akčný plán prinášajúci riešenia pre pacientov s demenciou a ich rodiny,“ uzavrel Žilka.
Čísla sú pritom neúprosné. O niekoľko rokov nebude otázkou iba to, koľko ľudí bude mať demenciu. Otázkou bude, kto pri nich zostane. Štát, zariadenia, profesionálni opatrovatelia alebo rodiny?
Dnes sa možno zdá, že 156-tisíc pacientov je číslo z ďalekej budúcnosti. Lenže človek, ktorý sa o svojho blízkeho začne starať zajtra, už budúcnosťou žiť nebude. Bude ju riešiť každý deň pri raňajkách, pri liekoch, u lekára aj v noci, keď si jeho najbližší nebude pamätať, kde býva.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
