Názory

Rozdiel medzi Smerom a Republikou sa neustále zmenšuje! - varuje politológ

Autor: Diana Zaťková
Publikované: 16. 7. 2026 10:58
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Politológ a publicista Eduard Chmelár vo svojom statuse varuje pred postupným stieraním rozdielov medzi stranou Smer-SD a hnutím Republika. Tvrdí, že odklon od sociálnodemokratickej identity, ideologické obraty vo vládnej politike a absencia autentickej ľavicovej alternatívy vytvárajú priestor na posilňovanie krajnej pravice.

Názor Eduarda Chmelára prinášame v plnom znení:

AK SA SOCIÁLNA DEMOKRACIA LÍŠI OD KRAJNEJ PRAVICE LEN V POHĽADE NA MINULOSŤ A BAGATELIZUJE SÚČASNOSŤ, NAPOKON STRATÍ AJ BUDÚCNOSŤ

Správa, že podľa prieskumu agentúry Focus sa stal predseda hnutia Republika Milan Uhrík najdôveryhodnejším lídrom politických strán, nie je vôbec prekvapujúca. Už dávnejšie som upozorňoval, že rozdiel medzi Smerom a Republikou sa neustále zmenšuje (podľa niektorých prieskumov ich delí len 2,4%) a keď to takto pôjde ďalej, nie je vylúčené, že do volieb 2027 pôjdu uhríkovci ako najsilnejší subjekt tzv. vlasteneckého tábora. Smer-SD totiž neustále stráca identitu a nič nenasvedčuje tomu, že by si to uvedomoval.

Túžba ponášať sa čo najviac na Republiku je nepochopiteľná stratégia. Nielen preto, že volič sa už dávno prestal orientovať v rozdieloch medzi sociálnou demokraciou "karpatského typu" a krajnou pravicou. Ale najmä preto, že Republika je v tomto zápase presvedčivejšia. Keďže nemá vládnu zodpovednosť, úplne jej stačí sústrediť sa na nesplnené sľuby Ficovej vlády a byť dôrazná tam, kde Smer rezignoval. Preto pozorujeme čoraz väčší odliv voličov od Smeru k Republike, ale opačný efekt napriek úsiliu Roberta Fica nenastáva.

Smer-SD rezignoval na profilovanie svojho sociálnodemokratického charakteru aj preto, lebo nemá dostatok kádrov na tento typ politiky a ani ich nehľadá. Dodajme, že ani Hlas-SD nevyužil príležitosť po príklone Smeru ku konzervatívnej politike typu bavorskej CSU, aby posilnil svoju sociálnodemokratickú identitu - z tých istých dôvodov ako to nedokáže urobiť strana Roberta Fica - a obmedzil sa na politiku "slušnejšieho Smeru". Za normálnych okolností by si táto situácia priam pýtala ľavicovú alternatívu. Zdá sa však, že ľavica na Slovensku je mŕtva.

Nie je na to lepší dôkaz, ako ideologický obrat Roberta Fica, ktorý chcel v minulosti zrušiť súkromné zdravotné poisťovne. Vo februári tohto roku však vyhlásil, že sa pri ich kritike vraj mýlil a verejne pochválil pôsobenie Penty v zdravotníctve. Majiteľa Penty a symbol koristníckeho kapitalizmu finančných skupín Haščáka dokonca omilostil natoľko, že sa s ním ukazuje na verejnosti a zaradil ho aj do svojej podnikateľskej delegácie po ázijských krajinách. To však nebolo to najprekvapujúcejšie. Šokujúce bolo, že na tento zásadný ideologický obrat nikto nezareagoval - ani opozícia, ani médiá.

Tu totiž nejde o bežnú zmenu názoru, ale zásadný obrat v politickej orientácii. NKÚ vo svojej podrobnej správe varoval, že štát rezignoval na verejný záujem v zdravotníctve. Ten Robert Fico, ktorý sa ešte pred niekoľkými rokmi vyhrážal vyvlastnením súkromných spoločností Union a Dôvera, dnes víta ich zlúčenie pod strechu Penty. Muž, ktorý sľuboval voličom iba jednu štátnu zdravotnú poisťovňu, svojou politikou dosiahol, že budeme mať iba jednu súkromnú. Zjednotil tak proti sebe tých, ktorí chceli zdravotné poisťovne zrušiť s tými, ktorí chceli ich počet rozšíriť. V tejto hre o monopol však nemožno veriť nikomu, ani opozícii. Dôvod nám všetkým ukázal na dnešnej tlačovej konferencii poslanec za SaS Tomáš Szalay, ktorý predviedol takú prvoplánovú reklamu na služby Unionu, že by sa tým mal zaoberať príslušný výbor parlamentu.

V tejto situácii bude mať Republika čoraz komfortnejšiu pozíciu. Môže vzbudzovať sympatie svojimi mierovými, antikorupčnými a do istej miery aj antisysténovými postojmi, pričom jej neonacistickým koreňom bude časť verejnosti prikladať čoraz menší význam - či už preto, lebo im nerozumie alebo preto, lebo im prestávajú prekážať. Pretože ak sa najsilnejšia vládna strana líši od krajnej pravice len v pohľade na minulosť a bagatelizuje súčasnosť, napokon stratí aj budúcnosť.