Táto iniciatíva je súčasťou úsilia o rozšírenie zapojenia verejnosti do inštitúcií EÚ prostredníctvom platforiem ako YouTube, TikTok a Instagram. Účastníci vybraní do programu musia mať vo svojej domovskej krajine významné publikum a skúsenosti s tvorbou obsahu súvisiaceho s politikou a európskymi záležitosťami. 

Facka redakciám

Influenceri nesmú mať žiadne významné obchodné partnerstvá a nesmú sa uchádzať o politickú funkciu ani ju zastávať. To je síce facka riadnym médiám, ale vyzerá to ako krok ku transparentnosti po nesmrteľnom škandále utajených SMS-správ predsedeníčky Ursuly von der Leyenovej (EPP) v megaškandále s vakcínami Pfizer. Opak je však pravdou.

Čistky už na vstupe

Národné vlády však zároveň dostali diskriminačný pokyn, aby nevyberali uchádzačov, ktorí „zverejnili názory proti hodnotám EÚ“.

Európska únia sa dostala pod paľbu kritiky, lebo podľa usmernení influenceri zo sociálnych sietí pozvaní na spravodajstvo zo stretnutí EÚ na vysokej úrovni v Bruseli nesmú verejne vyjadrovať názory, ktoré sú v rozpore s „hodnotami EÚ“ bloku – teda s jeho progresívnou ľavicovou agendou.

Toto usmernenie okamžite vyvolalo kritiku zo strany nacionalistických a euroskeptických politikov.

Vlastenci proti

Gerolf Annemans, poslanec Európskeho parlamentu za belgickú nacionalistickú stranu Vlaams Belang, reagoval na správy sarkasticky a na sociálnych sieťach napísal: „Zašiel by som ešte ďalej: nič by sa nemalo spochybňovať.“

Švédski demokrati podobne odsúdili tento systém vylúčenia kritických  influencerovs tým , že „elita EÚ je čoraz zúfalejšia“:

EU-eliten blir allt mer desperata 🤦‍♀️

It will be up to member countries to decide which YouTubers and TikTokers should attend, but the guidance from the Council says they should not pick anyone who has “published views against EU values,” said the guidance. https://t.co/XUsGJVlIgZ

— SD i Europaparlamentet (@sdeuparlamentet) June 25, 2026

Lucas Hartong, bývalý holandský poslanec EP za Stranu slobody (PVV), túto politiku tiež kritizoval . S odkazom na usmernenia napísal, že „EÚ a skutočná demokracia nejdú práve ruka v ruke“.

Diktát Bruselu

"Táto politika odráža širšiu tendenciu v rámci inštitúcií EÚ marginalizovať konzervatívne a protiestablishmentové hlasy a zároveň presadzovať ľavicovú ideológiu a nazývať ju „európskymi hodnotami“ – hoci občania EÚ sa k nej neprihlásili," zdôrazňuje komentátor EC Zoltán Kottász z Budapešti.

Navrhovaná selekcia znamená Brusel sa neštíti opäť uprednostniť jednotlivcov a organizácie, ktoré nekriticky podporujú EÚ ako celok, len aby zdiskreditované nedemokratické ľavicové bruselské inštitúcie prezentovali v pozitívnejšom svetle.