Politológ a publicista Eduard Chmelár na sociálnej sieti upozornil na úspešné odignorovanie blamáže generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho zo strany protislovenských médií. 

Rutte na svojej štvrtkovej tlačovke vyhlásil: "Rusko nie je väčšie ako Belgicko a Holandsko dokopy, takže vie, že ako NATO sme veľmi silní a nemôže nad nami vyhrať."  

Po Putinovi prídu jastraby...

“Priemerne inteligentnému človeku vari nemusím vysvetľovať, že rozloha Ruska je v skutočnosti 235-krát väčšia ako spomínaných dvoch západoeurópskych štátov dohromady. A že je teda dosť desivé, ak našu obranu plánujú ľudia bez základných geografických znalostí. Ale je tu niečo oveľa horšie,” komentuje Chmelár Rutteho vyhlásenie. 

Podľa politológa sa stále viac ukazuje, že Západ sa chystá na priamu vojnu s Ruskom. Nie ako súčasť preventívnych obranných opatrení, ale ako želateľné vyústenie a zmysel súčasného konfliktu. “V Bruseli, Berlíne, Paríži a Londýne ignorujú varovné znaky stupňovania eskalácie až do bodu, z ktorého už nebude návratu. Nepripúšťajú si možnosť, že v dôsledku bezvýchodiskovej situácie v Kremli preberú do rúk opraty jastraby a prinútia Putina postupovať oveľa tvrdšie, ako si väčšina ľudí dokáže predstaviť,” konštatuje Chmelár o možných dôsledkoch.  

Sľuby, ktoré sme dali neboli dodržané

Zdôrazňuje, že my vlastne vôbec neanalyzujeme správanie Ruska. Väčšina komentárov sa obmedzuje na “debilné šovinistické hejty”, ktoré nemajú so samotným Ruskom nič spoločné. “Je to fantázia, patológia západných spoločností, ich vnútorná potreba vymyslieť si ruskú príšeru. Keď európski lídri hovoria o Rusku, hovoria v prvom rade o sebe samých. Ako výstižne poznamenáva francúzsky historik a antropológ Emmanuel Todd, Rusko je pre nich patologickou projekciou vlastných zlyhaní,” dodáva Chmelár. 

Nikdy sme podľa neho Moskvu nepočúvali. Po rozpade Sovietskeho zväzu sme sa k Rusku správali, akoby nemalo nárok na vlastné záujmy. “V deväťdesiatych rokoch ho Západ ekonomicky vydrancoval horšie ako po vpáde Hitlera v júni 1941. Nedodržali sme žiadne sľuby, ktoré sme dali Rusku. Vytláčali sme ho zo všetkých štruktúr, takže sme ho prinútili vyvíjať sa izolovane na asertívnu zmilitarizovanú veľmoc (podobne ako Nemecko a Taliansko po prvej svetovej vojne), ktorá s nami postupne prestala spolupracovať. A stále sme si nahovárali, že je to ich vina,” pripomína politológ správanie Západu k Rusku.  

Aká Putinov vzťah k Západu?

Keď Putin v slávnom (a nepochopenom) prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007 varoval, že takto to ďalej nejde, hystericky sa podľa Chmelára dezinterpretoval jeho odkaz ako vyhrážka. “Pritom Vladimír Putin sa prejavoval až do tohto medzníka ako liberálny a voči Západu lojálny politik, veď pomáhal Američanom aj v boji proti terorizmu, v ťažení do Afganistanu a istý čas sa uchádzal aj o členstvo v NATO. Spupne sme prehliadali všetky signály a tvárili sme sa, že rozumieť Rusku (čo nie je to isté ako súhlasiť s ním) je vlastizrada. A ani dnes nevnímame a nerozumieme tomu, čo Rusko hovorí a celý čas konzistentne odkazuje,” zhrnul Chmelár vzťah Putina k Západu. 

A tak sme sa najprv pokúsili uškrtiť Rusko ekonomickými sankciami. “Nevadí, že tie nikde a nikdy neviedli k politickým zmenám, ako dokazujú dlhodobé štúdie, nevadí, že sme si tým zničili vlastné ekonomiky, hlavne, že sankčné balíčky pôsobia na svedomie politikov ako placebo. Potom sme sa rozhodli vyčerpať Rusko zástupnou vojnou. Ani to nepomohlo a Spojené štáty vyšli z tohto konfliktu oslabené natoľko, že neboli schopné poraziť Irán. A keď Zelenskyj fakticky zavelil Západu, že vojna sa musí ukončiť do zimy, na prekvapenie mnohých sa stretol s nepochopením. V hlavných vojnových centrách Londýna, Paríža a Berlína si totiž uvedomili, že premárnili obrovské zdroje, že zaznamenali rekordné straty a že chcú svoje investície do vojny späť. Ako to však dosiahnuť?” pýta sa rečnícky. 

Ruskú federáciu nehodno podceniť!

Briti sa podľa neho rozhodli zarobiť peniaze unikátnym spôsobom. Rozhodli sa, že vyrobia pre Ukrajinu 350 rakiet dlhého doletu (čím prekračujú parameter zástupnej vojny) a 150 000 dronov v celkovej hodnote miliardy dolárov. Tento kontrakt chcú financovať z ukradnutých ruských zmrazených aktív, no Kyjevu ho nedodajú ako dar, ale ako pôžičku aj s úrokmi. “Väčšiu zvrátenosť som už dávno nepočul. Tvárite sa, že niekomu pomáhate, a pritom zarobíte na ukradnutých peniazoch, ktoré vám nepatria. To je dedičstvo odchádzajúceho premiéra Starmera. Podobne chce na devastovanej Ukrajine zarábať aj Francúzsko s Nemeckom,” tvrdí Chmelár o zvrátených plánoch. 

Európa sa podľa neho neobáva vojny s Ruskom, ale chce ju vyprovokovať. Podmanenie však nevyšlo v roku 1812 ani v roku 1941, pokúsia sa podmaniť si ruské impérium opäť. “A v tejto posadnutosti nie sú schopní pochopiť, že o nasadení taktických jadrových zbraní v prípade najvyššieho ohrozenia sa v najvyšších ruských kruhoch diskutuje už dlhší čas. Jeden z najvplyvnejších ruských intelektuálov, bývalý poradca prezidentov Putina, Jeľcina i Gorbačova, profesor Sergej Karaganov, ktorého osobne poznám, o tejto možnosti otvorene hovorí: "My predsa vieme, že použitie jadrovej zbrane je hriech. Ale nepoužiť ju v prípade existenčného ohrozenia štátu je smrteľný hriech.",” uzatvára Chmelár a varuje pred podceňovaním Ruska – najmä ak na čele našej bezpečnostnej organizácie stojí hlupák, ktorý nepozná ani rozsah krajiny, nieto rozsah problému.