Zahraničie

Kto môže rokovať s Putinom? V EÚ vypukla ostrá zákulisná vojna

Autor: Diana Zaťková
Publikované: 21. 6. 2026 05:22
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Štvrtkový summit o Rusku a Ukrajine sprevádzala vypätá atmosféra kvôli sporom, kto by mal zastupovať Európu pri rokovaniach s Ruskom. Lídri Francúzska a Nemecka ostatným v Bruseli tvrdo povedali, že by o veci mala rozhodovať iba trojica európskych veľmocí. Poľsko s Talianskom už predtým nechali za dverami.

Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza popudilo, že sa šéf kancelárie predsedu Európskej rady Antónia Costy Pedro Lourtie snaží spojiť s Kremľom. Spojenie s Moskvou, o ktorom informovala agentúra Bloomberg, mal nadviazať v posledných niekoľkých týždňoch dvakrát a zaznieť mala požiadavka smerom ku Kremľu, aby došlo k otvoreniu komunikačného kanála. Jeden z úradníkov EÚ sa serveru Politico zmienil , že síce táto komunikácia s Ruskom bola krátka, ale odrážala skutočnosť, že EÚ má „špecifické záujmy, ktoré bude treba obhajovať“.

Lídri Francúzska a Nemecka EÚ za snahu o komunikáciu s Ruskom cez predsedu Európskej rady Antónia Costu, ktorý koná v mene všetkých 27 vlád, ostro skritizovali. Ako mala serveru Politico následne popísať pätica diplomatov a úradníkov informovaných o rozhovore za zatvorenými dverami, výbušným sa stal bruselský summit aj vzhľadom na to, že sa mnohí ostatní lídri stavali na stranu Costu.

Stret o tom, kto by mal hovoriť v mene Európy, následne zavŕšili najtvrdší odporcovia Ruska v EÚ, ktorí sa zhromaždili za Macronom a Merzom a tvrdo sa pustili do Európskej únie za snahu rokovať. K aliancii Francúzska, Nemecka, Holandska a Dánska sa pripojil aj estónsky premiér Kristen Michal, ktorý neskôr serveru Politico odkázal, že „Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu prostredníka“. „Názory, že sú potrebné alternatívne kanály alebo zákulisné diplomatické cesty, sú mylné… História ponúka jasné varovanie pred pokusmi o nájdenie alternatívnych rámcov pre vyjednávanie s diktátormi,“ myslí si.

Dva hlavné tábory

Štvrtková vypätá večerná diskusia o Rusku a Ukrajine – ktorá sa kvôli citlivosti konala bez asistentov, a dokonca aj mobilných telefónov a trvala o dve hodiny dlhšie, než sa plánovalo – mala odhaliť vznik dvoch hlavných táborov.

Postoj Macrona a Merza mal byť, že teraz ešte nie je vhodný čas na rozhovory s Putinom, a až ten okamih nastane, mali by podľa nich o budúcnosti Európy rozhodovať len veľmoci a rokovania s Ruskom prebiehať iba v zložení Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie.

Druhú silnú koalíciu zastúpilo veľké množstvo lídrov ďalších krajín, ktorí naopak myslia, že by za Európu mala jednotne vystupovať práve EÚ. Zdôraznili, že to je jej úloha, a Costu podporili.

"Prvou otázkou je, či Putin chce vyjednávať. Dovtedy... nikto iný ako Costa Európsku úniu zastupovať nemôže," povedal belgický premiér Bart De Wever serveru Politico pri odchode z rokovania. Až ak by Putin chcel s Európou rokovať, malo by sa podľa neho rozhodnúť, ako sa má ďalej postupovať.

Costov spolupracovník Lourtie v stredu podľa jedného z oboznámených diplomatov oslovil veľvyslancov 27 krajín EÚ a snahu nadviazať kontakt s Ruskom osvetlil aj s tým, že nasleduje priamu žiadosť ukrajinského prezidenta Zelenského, aby sa Európa zapojila do mierových rokovaní. Vysvetľovať sa všetko rozhodol po tom, čo informácie vyplávali do médií, pretože vraj niektoré krajiny mali byť kvôli samotnému kontaktu s Ruskom „rozzúrené“.

A nadšení neboli vo Varšave a v Ríme ani kvôli následnému summitu. Už pred jeho začiatkom totiž bolo Poľsko s Talianskom vylúčené z rokovania Nemecka, Francúzska a Británie so Zelenským pred summitom, a hoci tvoria neformálnu skupinu „E5“ s nimi dohromady, skončili „odsunutí na druhú koľaj“.