Jednou z tém posledných dvoch týždňov bolo aj menovanie nových veľvyslancov Slovenskej republiky. Prezident SR Peter Pellegrini 17. júna vymenoval piatich „šéfov“ slovenských ambasád v Taliansku, na Cypre, Kazachstane, Egypte a Etiópii. Zvlášť personálne obsadenie ambasád v Ríme a v Nikózii vyvolalo otázky aj u diplomata Petra Osvalda (PNP). Ten na sociálnej sieti uvažuje, či sú politické nominácie veľvyslancov prínosom, alebo luxusnou odmenou.

Prezident SR v príhovore k novým veľvyslancom zdôraznil, že prevzatím poverovacích listín zložili sľub zodpovednosti voči Slovensku a že ak by sa im na pozíciách nepodarilo uspieť, sú pripravení niesť aj následky. Zdôraznil, že ich prácu bude hodnotiť výlučne rezort diplomacie a vláda, ktorí jediní majú oprávnenie posúdiť, či výkon práce veľvyslanca spĺňa, alebo nespĺňa predpoklady a nároky, ktoré sú na nich kladené. „Pevne však verím, že nič také sa nestane, a že záväzok voči svojej vlasti všetci splníte, a že na jeho slnenie vynaložíte všetko svoje odborné a osobné úsilie,“  dodal prezident.

Diplomatovo zamyslenie

Väčšina z nás si pri predstave veľvyslanca vybaví kariérneho diplomata. Peter Osvald na Facebooku pripomína, že minister na túto pozíciu môže prezidentovi navrhnúť aj človeka, ktorý v štátnej správe nikdy nepôsobil. Slovenské zákony to umožňujú. „Politická nominácia nemusí byť automaticky zlá. Ak má človek silné medzinárodné kontakty a rešpekt v biznise či kultúre, môže pre Slovensko vybojovať viac než bežný úradník. U nás sa však pri nich často skloňujú pojmy ako odmena či politická trafika,“  varuje Osvald.

Slovensko si pamätá...

Osvald pripomína len niekoľko známych mien, kedy sa z jeho pohľadu dá hovoriť o politickej trafike. Okrem Petra Weissa, bývalého predsedu SDĽ, ktorý pôsobil aj ako veľvyslanec v Maďarsku či Česku, si spomenul aj na „výraznú nomináciu“ Magdy Vášáryovej v Rakúsku a Poľsku. Iný prípad bol Ivan Korčok, ktorého diplomatická kariéra sa stala „odrazovým mostíkom“ do domácej politiky. „Jeho vyslanie do Washingtonu (2018-2020) malo politickú váhu, nominoval ho minister Lajčák a vymenoval prezident Kiska.USA v tomto zmysle poslúžili ako dokonalá príprava a „tréningové centrum“ na návrat priamo na post ministra zahraničných vecí,“  pripomenul Osvald s tým, že v kuloároch sa spomínalo aj rodinné prepojenie s Lajčákom. V diskusii jeden z komentujúcich pripomenul aj menovanie Michala Kováča mladšieho. Toho Zuzana Čaputová v r. 2019 vymenovala za veľvyslanca v Spojených arabských emirátoch.

Sme svedkami podobného trendu?

Nomináciu Kmeca (nom. Hlas-SD) na veľvyslanca v Ríme a Miroslava Radačovského (nom. SNS) na Cypre je podľa Osvalda podobný trend prepájania vysokej politiky s diplomaciou. „Prinesie ich politické zázemie a známosť reálny úspech? Čo presne takéto nominácie Slovensku priniesli a aké je kritérium merateľnosti ich práce? Majú hmatateľné výsledky pre ekonomiku a občanov, alebo diplomacia občas slúži len ako prestížna odmena?,“  zaujíma Osvalda s tým, že diplomacia by mala byť tvrdou, merateľnou prácou pre Slovensko. Nie politickou hrou.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️