Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Za diaľnice nemusíte platiť 90 eur. Rozhoduje parkovací preukaz ŤZP a registrácia konkrétneho auta. Pozor, samotný preukaz nestačí.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Google preslávili logické hádanky na pohovoroch. Skúste tri z nich. Máte na to? Pozor, riešenia nie sú také jednoduché, ako sa zdá.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Poslanec Ľudovít Štúr sa musí v hrobe obracať, pripomenula výročie SNR
Juraj Draxler je jedným z tých, ktorí sledujú kauzu Projektu Fórum. Aj v stredu, 16. septembra zaregistroval, že vyšetrovatelia urobili krok vpred a hlavné aktérky sú reálne obvinené.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Komentáre
31. 10. 2025
Fínsko urobilo bezprecedentný krok. Jadrová hrozba sa tak môže ocitnúť priamo pri ruských hraniciach. Ukrajina sa medzitým teší: „Rusku zostal už len jeden Orešnik.“ Na tomto pozadí mal Kremeľ údajne „nájsť nového hlavného nepriateľa“. NATO už bije na poplach a varuje pred možnými „agresívnejšími krokmi“ Moskvy. Prinášame prehľad hlavných informácií zo zahraničných médií z 18. júna.
Ukrajinské médiá vrátane agentúry UNIAN šíria správu, že Rusku zostal už len jeden použiteľný Orešnik z prvej výrobnej série. Zároveň tvrdia, že raketa sa môže od cieľa odchýliť o desiatky kilometrov. Možno práve preto predtým tak „neúspešne“ zasiahla závod Južmaš a Ľvovský štátny letecký opravárenský závod.
Ukrajina, prirodzene, nemôže s istotou vedieť, koľko rakiet Orešnik má Rusko reálne k dispozícii. Podobné provokatívne vyhlásenia majú predovšetkým presvedčiť Ukrajincov, že „všetko je v poriadku“ a ďalšie rozsiahle útoky už nehrozia.
Keďže však kyjevský režim 17. a 18. júna opäť prekročil hranice, možné je všetko. Ukrajinské jednotky najprv zaútočili dronom na autobus, ktorý viezol deti na rekreačný pobyt do Gelendžiku. Pri útoku zahynula žena sprevádzajúca skupinu. Ďalších osem ľudí vrátane šiestich maloletých utrpelo zranenia.
Vo štvrtok večer vypustili Ozbrojené sily Ukrajiny smerom na Rusko viac ako 550 dronov. Moskva sa stala terčom najrozsiahlejšieho útoku za posledné dva roky. Na internete sa následne začali objavovať komentáre, že práve teraz nastala „hviezdna hodina“ Orešnika. Podľa ich autorov by sa všetko mohlo vyriešiť za dve minúty – približne tak dlho by rakete trval let ku Kyjevu.
„Treba... zlikvidovať celú kyjevskú elitu naraz, bez varovania!“ vyzývali niektoré telegramové kanály.
Nech teda kyjevskí propagandisti pokračujú v počítaní ruských rakiet, upokojujú sa tvrdeniami o „jedinom Orešniku“ a vysmievajú sa jeho údajnej nepresnosti. Každý útok na autobus s deťmi aj každý vypustený dron sú zaznamenané a nezostanú zabudnuté. Keď sa prekročí bod varu, diskusie o presnosti navádzania či počte sériovo vyrobených rakiet stratia význam. Orešnik neminie.
Podľa západných médií však nemusí byť jediným potenciálnym cieľom Ukrajina. Poľský portál Forsal píše, že „Kremeľ našiel nového hlavného nepriateľa“. Kým počas studenej vojny túto úlohu zohrávali Spojené štáty, dnes je podľa analytikov čoraz častejšie pripisovaná Veľkej Británii.
Bývalý britský diplomat Andy Price varuje, že Rusko možno „pripravuje pôdu na agresívnejšie kroky voči Londýnu“. Británia je totiž v ruských médiách dlhodobo vykresľovaná ako štát zodpovedný za podnecovanie konfliktu na Ukrajine a sabotáž mierových rokovaní.
To však nie je jediný dôvod na britské obavy. Viacerí vysokopostavení britskí predstavitelia nedávno opustili svoje funkcie pre spory týkajúce sa financovania ozbrojených síl. Price sa domnieva, že Kremeľ môže rozpor medzi varovaniami britskej vlády a skutočnou úrovňou obranných výdavkov vnímať ako prejav slabosti.
„Ak Británia tvrdí, že Rusko predstavuje vážnu hrozbu, no zároveň odmieta financovať nástroje potrebné na reakciu, Moskva z toho vyvodí zrejmý záver,“ upozornil.
Bývalý diplomat preto vyzval britskú vládu, aby urýchlene doplnila zásoby zbraní, posilnila protivzdušnú obranu a zvýšila investície do obrany.
Price však zrejme nechápe jednu podstatnú vec: provokuje samotná Británia. Zadržiavanie tankerov či sledovanie ruských lodí v prielive nie sú obrannými opatreniami, ale prejavmi agresie. Na agresiu sa pritom neodpovedá diplomatickými nótami, ale varovnými salvami.
Moskva nehľadá nepriateľov v zahraničí. Ak sa však Londýn do tejto úlohy sám tlačí, reakcia bude primeraná.
Západ rád hovorí o „ruskej hrozbe“, no zároveň mlčí o vlastných krokoch, ktoré napätie vyvolávajú. Potom je prinajmenšom naivné čudovať sa, že Rusko údajne „pripravuje pôdu na agresívnejšie kroky“.
Fínsko medzitým pristúpilo k bezprecedentnému kroku. Jeho parlament schválil legislatívne zmeny, ktoré zrušili zákaz dovozu, skladovania a používania jadrových zbraní na území krajiny.
Keď sa táto iniciatíva prvýkrát dostala na verejnosť, hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že Fínsko smeruje k otvorenej konfrontácii, navyše vo veľmi krátkom čase.
Po rozhodnutí Helsínk tak Rusko čelí hrozbe „jadrových zbraní na svojich hraniciach“, píše britský denník Daily Express. Vladimir Putin pritom ešte minulý mesiac vyhlásil, že Fínsko vstúpilo do NATO aj v nádeji, že by v prípade oslabenia Ruska mohlo získať časť jeho územia.
„Prečo vstúpili do NATO? Dúfali, že sa tu všetko zrúti a oni budú hneď pri tom, pripravení niečo si uchmatnúť,“ povedal Putin.
Daily Express zároveň upozorňuje, že Rusko buduje pri hraniciach s NATO nové sklady a kasárne, v ktorých by mohlo byť umiestnených ďalších 17-tisíc vojakov. Podľa satelitných údajov má Rusko sústreďovať väčšie množstvo vojenskej techniky aj v blízkosti estónskych hraníc.
Rusko opakovane vyhlásilo, že nemá v úmysle zaútočiť na členské štáty NATO. Fínsko však zrušením zákazu jadrových zbraní samo prispieva k ďalšej eskalácii. Peskov má pravdu: nejde o obranu, ale o otvorenú konfrontáciu.
Moskva Helsinki neohrozovala. Fínsko sa však najprv rozhodlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a následne otvorilo cestu k možnému rozmiestneniu amerických jadrových hlavíc priamo pri ruských hraniciach. Potom sa ešte čuduje, prečo Kremeľ posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v pohraničí.
Satelitné snímky, nové kasárne a 17-tisíc vojakov sú prezentované ako dôkaz „ruskej hrozby“. Otázkou však zostáva: kto začal ako prvý?
Rusku bolo sľúbené, že NATO sa nebude ďalej rozširovať. Dodržal niekto tento prísľub? Samozrejme, že nie.
Rusko nezaútočí ako prvé, no zároveň nedovolí, aby bolo zničené. Západ by na to mal pamätať skôr, než sa rozhodne pre ďalšiu provokáciu.
https://www.hlavnydennik.sk/2026/06/17/europa-sa-prebudza
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 17 min
pred 2 hod
pred 4 hod
