Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Opozícia kritizovala video, ktoré nevyšlo.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Hlasovala by za imigrantov a dostupné aborty
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Komentáre
4. 11. 2026
Možno expresívne slovo v titulku, uznávam. Medzi vyjadrovaním sa niektorých našich (pseudo)politikov sa však stratí ako svätená voda, iste uznáte. Zopár nič neznamenajúcich poslancov národného parlamentu si z neho zjavne spravilo školiace stredisko vulgárneho primitivizmu a infantilnej arogancie a namiesto riadnej parlamentnej práce, za ktorú sú viac ako dobre platení, drzo blokujú chod zákonodarného zboru.
Jedno zo staročeských prísloví, ktoré iba veľmi ťažko možno preložiť do spisovnej slovenčiny, znie: „Jména hloupých na všech sloupých” . Popisuje situáciu, v ktorej niektorí ľudia nevhodne zanechávajú svoje podpisy, odkazy či „tagy“ na verejných priestranstvách, stenách, skalách alebo práve na stĺpoch. Prípadne – ako u nás – vo verejnom politickom a hlavne mediálnom priestore.
U zvierat je to prirodzená aktivita. U niektorých politikov však nielen nevkusná, ale doslova ponižujúca celé ich okolie. Nechápem, prečo by som sa ako volič, občan a platiteľ daní (aj na tých politikov) mal bez slovka protestu nechať urážať tým, že svoje intelektuálne impotentné smradľavé verbálne či vizuálne výlučky na mne zanechávajú ako kde a kedy sa im zachce. A ešte sa mlčky pozerať na to, ako sú na túto činnosť nesmierne hrdí a považujú ju za svoju politiku, za svoje politické hrdinské víťazstvá. Pritom sa vypočítavo slabošsky a najmä podlo skrývajú za imunitu pred zákonom za svoje vyjadrenia v rokovacej sále parlamentu.
Oplzlá vulgarita ako princíp parlamentarizmu?
Niektoré slová treba najmä tým, ktorí milujú politický exhibicionizmus, občas pripomenúť. V tomto kontexte teda považujme vulgaritu za používanie a zneužívanie hrubých, neslušný výrazov, ktoré vyjadruje silný negatívny postoj alebo emóciu. Nemusia to však byť iba výrazy. Tak, ako vztýčený prostredník je to aj používanie „invenčných“ nášiviek. Žijeme v parlamentnej demokracii, no napriek tomu konštatovaniu ma zaráža vysoké percento občanov, ktorí svojimi voličskými hlasmi posielajú do národnej rady svojich duševne vyšinutých zástupcov. Menovať tie karikatúry politikov ani netreba, všetci, možno aj vrátane nich, vedia, o koho konkrétne ide.
Nadšené médiá bývalého hlavného prúdu
Už dlho mám pocit, že niektorí novinári a keď už máme ten „gender“ aj a možno najmä novinárky, chodia na tlačové výstupy predstaviteľov zákonodarnej či výkonnej moci nadrogovaní. Alebo aspoň spití „pod obraz“. Súdim tak podľa ich otázok, podľa toho, ako opakovane ich kladú a podľa ich neschopnosti počúvať. Viem, ide skôr o neochotu, ako o neschopnosť. Tieto stojany na mikrofóny sú vždy priam nadšené, ak niekto z parlamentných „idiotov“ (vieme, koho tým výrazom myslím), niekomu zanadáva, niekoho slovne prefacká, opľuje, označkuje, proste sa na neho vyprázdni. Musí to byť riadna úchylka s takou pozornosťou a nadšením sledovať vylučovací proces psychicky narušeného „politika“. Následne ho reprodukovať a aktivisticky mediálne jeho verbálne výkaly šíriť.
Slušnému a najmä samostatne mysliacemu a konajúcemu (voliacemu) občanovi je na dávenie, ak musí pol volebného obdobia čítať nápis na tričku jedného vulgoexhibicionistu, potom po zmene rokovacieho poriadku zas transparent na kryte jeho počítača. A to je tak všetko, čo volič o dotyčnom politikovi registruje. Žiadna pridaná hodnota k parlamentarizmu. Alebo sa pozerať na trápne „zašifrované“ nápisy na nášivke saka, ktoré zjavne majú byť olympijským výkonom intelektuálnej práce iného politika. Lenže sú (v oboch prípadoch) iba parlamentnou olympiádou hlúposti, malosti a chudoby intelektu.
Komu sa chce denne pozerať na úchylov, ktorí pred nami „odhaľujú svoje kabáty“ a ešte z toho majú zjavne predovšetkým sexuálny pôžitok? Medicína má pre takú činnosť jasné číslo diagnózy.
(F 65.2 – exhibicionizmus - návratná alebo pretrvávajúca tendencia odhaľovať svoje genitálie pred cudzími, alebo ľuďmi na verejných priestranstvách, ...)
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
