Čína dala Trumpovi takú facku, že to musí byť počuť až na Mars! - myslí si Draxler

Si Ťin-pching a Putin potvrdili pevné spojenectvo proti tlaku Spojených štátov. Trump v Pekingu nedostal nič. Naopak pri príležitosti návštevy Putina došlo k podpisu 40 dohôd medzi inštitúciami oboch krajín.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Pekingu zdôraznili pevnosť strategického partnerstva medzi oboma krajinami len niekoľko dní po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Obaja lídri počas rokovaní v pekinskej Veľkej sále ľudu predĺžili dohodu o „priateľskej spolupráci“ a zdôrazňovali rastúcu koordináciu Moskvy a Pekingu v období rastúceho napätia so Spojenými štátmi, píše agentúra SITA.

Si Ťin-pching vyhlásil, že Čína a Rusko „neustále prehlbujú politickú vzájomnú dôveru a strategickú koordináciu s odolnosťou, ktorá zostáva neochvejná“. Zároveň kritizoval „jednostranné a hegemonistické tendencie“, čím nepriamo zaútočil na Spojené štáty.

Putin označil vzťahy s Čínou za „bezprecedentne vysoké“ napriek „nepriaznivým vonkajším faktorom“. Ruský prezident sa návštevou snaží ukázať, že partnerstvo Moskvy a Pekingu zostáva stabilné aj po Trumpovej návšteve Číny, ktorá nepriniesla zásadný posun v otázkach obchodu ani Blízkeho východu.

Jednou z hlavných tém rokovaní je projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal cez Mongolsko privádzať ruský plyn do Číny ako alternatívu k dodávkam energií cez nestabilný Blízky východ. Vojna medzi USA, Izraelom a Iránom výrazne narušila dopravu cez Hormuzský prieliv a spôsobila rast cien ropy. Moskva sa snaží situáciu využiť a ponúka Číne stabilnejšie energetické dodávky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v apríli vyhlásil, že Rusko môže „kompenzovať“ výpadky energií pre Čínu spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Peking však zároveň tlačí na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Si Ťin-pching počas rokovaní s Putinom zdôraznil, že ďalšia eskalácia na Blízkom východe je „nevhodná“ a že „komplexné prímerie je maximálne naliehavé“.

Čína dala Trumpovi takú facku, že to musí byť počuť až na Mars

"A to úplne jednoducho: okamžite po konci jeho návštevy pozvala na návštevu Putina. Ktorého privítali s veľkými poctami. Hlavne to celé ale bolo choreograficky spravené tak, aby bol jasný kontrast medzi chladno oficiálnym privítaním amerického prezidenta, a veľmi priateľským, menej strohým privítaním Putina," vysvetľuje exminister školstva Juraj Draxler.

Podľa neho Trump zjavne dúfal, že svojou návštevou vedenie Číny oslní dostatočne na to, aby mu dali nejaké drobné ústupky. Aby potom do sveta kričal niečo o strategickej spolupráci. A bolo to presne naopak. Trump v Pekingu nedostal nič.

Draxler hovorí, že práve naopak pri príležitosti návštevy Putina došlo k podpisu 40 dohôd medzi inštitúciami oboch krajín. Čínska televízia ukazuje konkrétne projekty pokračujúcej spolupráce s Ruskom, od budovania jadrových elektrární po dynamicky sa rozvíjajúcu vzájomnú turistickú výmenu. Trump nedostal ani prísľub zrušenia obmedzení na vývoj vzácnych zemín do USA (ktoré okrem iného potrebujú na výrobu nových rakiet, ktoré majú doplniť tie vystrieľané v Iráne), ani žiadne ústupky v oblasti obchodu, ani nič ohľadom spolupráce na ukončení konfliktu v Perzskom zálive.

"Donald nie je ani vojenský líder (vojna proti Iránu je pre USA ťažká strategická porážka) ani diplomat. Je len - Donald. Nero. Hrobár americkej dominancie. A veľké oranžové dieťa," uzavrel Draxler.

19. 5. 2026 18:17

Rumunská STÍHAČKA ZOSTRELILA UKRAJINSKÝ DRON v estónskom vzdušnom priestore

Stíhačka NATO zostrelila v utorok ukrajinský dron v estónskom vzdušnom priestore po tom, čo ho podľa estónskych úradov z jeho trasy vychýlil ruský rušiaci systém. Išlo o prvý prípad od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022, keď NATO zasiahlo proti cudziemu dronu vo vzdušnom priestore niektorého z pobaltských štátov. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur uviedol, že dron najprv zachytili v Lotyšsku a následne ho zostrelila rumunská stíhačka F-16 dislokovaná v Litve. Trosky bezpi