Si Ťin-pching a Putin potvrdili pevné spojenectvo proti tlaku Spojených štátov. Trump v Pekingu nedostal nič. Naopak pri príležitosti návštevy Putina došlo k podpisu 40 dohôd medzi inštitúciami oboch krajín.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Pekingu zdôraznili pevnosť strategického partnerstva medzi oboma krajinami len niekoľko dní po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Obaja lídri počas rokovaní v pekinskej Veľkej sále ľudu predĺžili dohodu o „priateľskej spolupráci“ a zdôrazňovali rastúcu koordináciu Moskvy a Pekingu v období rastúceho napätia so Spojenými štátmi, píše agentúra SITA.

Si Ťin-pching vyhlásil, že Čína a Rusko „neustále prehlbujú politickú vzájomnú dôveru a strategickú koordináciu s odolnosťou, ktorá zostáva neochvejná“. Zároveň kritizoval „jednostranné a hegemonistické tendencie“, čím nepriamo zaútočil na Spojené štáty.

Putin označil vzťahy s Čínou za „bezprecedentne vysoké“ napriek „nepriaznivým vonkajším faktorom“. Ruský prezident sa návštevou snaží ukázať, že partnerstvo Moskvy a Pekingu zostáva stabilné aj po Trumpovej návšteve Číny, ktorá nepriniesla zásadný posun v otázkach obchodu ani Blízkeho východu.

Jednou z hlavných tém rokovaní je projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal cez Mongolsko privádzať ruský plyn do Číny ako alternatívu k dodávkam energií cez nestabilný Blízky východ. Vojna medzi USA, Izraelom a Iránom výrazne narušila dopravu cez Hormuzský prieliv a spôsobila rast cien ropy. Moskva sa snaží situáciu využiť a ponúka Číne stabilnejšie energetické dodávky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v apríli vyhlásil, že Rusko môže „kompenzovať“ výpadky energií pre Čínu spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Peking však zároveň tlačí na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Si Ťin-pching počas rokovaní s Putinom zdôraznil, že ďalšia eskalácia na Blízkom východe je „nevhodná“ a že „komplexné prímerie je maximálne naliehavé“.