Z času na čas sme svedkami toho, ako sa snažia o návrat politici, ktorí toho na Slovensku už nahovorili dosť a národ na nich nemôže spomínať, ako na tých, čo by mu pomohli. Skôr odpomohli – zbavili ho „zlatých nosníc“ – strategických podnikov. Veď rozhodnutia vlády Mikuláša Dzurindu, kde sedeli aj Ivan Mikloš, či Peter Zajac, škodami presahujú niekoľko desaťročí, pripomína europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SSD) v zostrihu z nedeľnej Debaty na telefón v jednom z regionálnych rádií.

Logicky potom ale znie otázka, prečo títo politici ani po viac, ako 20-tich rokoch nie sú stíhaní. Laššáková pripomína, že šlo o politické rozhodnutie. Prebehlo síce aj referendum, ale do jeho úspešnosti chýbali nejaké desatinky percenta. Rozhodli teda tí, ktorí k referendu neprišli. „Zablokovali to, aby sa o tomto nedalo rozhodovať. Alebo respektíve, aby sa tie štátne podniky mohli predať do zahraničia a niektoré dokonca aj štátnym firmám, a to napriek tomu, že nám tu niektorí rozprávali, že štát je zlý vlastník, tak štátny podnik zo Slovenska bol predaný štátnemu podniku napríklad z Talianska,“  vysvetľuje europoslankyňa.

Boli sme oklamaní

Aj Judita Laššáková si je vedomá toho, že predaj našich strategických podnikov nebol rozumný a že sme boli oklamaní. Hoci ide o menšinové podiely zahraničných spoločností, práve ony rozodujú „Ale to je o tom, že takýchto politikov vie poslať na smetisko dejín iba volič a pokiaľ sa pozriete na to, kde je Mikuláš Dzurinda a kde je Ivan Mikloš, tak tam sme ich už poslali. Sociálna politika niečo aj stojí,“  poznamenáva politička.

Giniho index

Giniho index (alebo Giniho koeficient) je ukazovateľ, ktorý meria nerovnosť rozdelenia – najčastejšie príjmov alebo majetku v spoločnosti. Slovenská republika je na popredných priečkach. „Giniho Index hovorí o tom, ako veľmi sú roztvorené nožnice medzi bohatými a tými chudobnými. Na západe sú tie nožnice otvorené veľmi,“  vysvetľuje europoslankyňa s tým, že hovorí o západnej šľachte – belgickom, holandskom, švédskom, či španielskom kráľovstve, kde členovia kráľovských rodín žijú z renty a rodiny sú nepredstaviteľne bohaté. „A potom máte tých, ktorí sú chudobnejší. A tie nožnice, ako sú otvorené, sú na Slovensku otvorené najmenej. Čiže ten rozdiel medzi bohatými a chudobnými je malý,“  dodáva.

Nie je to zadarmo

Laššáková ale pripomína, že to nie je zadarmo. Najviac zaťažované sú tým nevýrobné rezorty, ako zdravotníctvo a školstvo. „Len my nevieme prevziať zodpovednosť za zdravotníctvo po tom, čo tu napáchali tí dvaja, ktorých som hovorila, že tu napáchali. Tu nejde o to, že ja sa idem vyhovárať na Radičovej vládu, ale jednoducho tu boli nastavené vďaka pravicovým vládam určité pravidlá, na ktoré nabehala nejaká časť toho trhu. A vy teraz nemôžete prísť s tým, že my vám to zoberieme. Lebo oni keby sa súdili so Slovenskou republikou, tak by sme to mohli prehrať,“   vysvetľuje politička. A za to odmieta aj ona, aj jej politickí kolegovia niesť zodpovednosť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤