Trumpovo dobrodružstvo v Iráne zmarilo „ukrajinské partnerstvo“, píše Politico. Kým Volodymyr Zelenskyj naďalej cestuje po svete s vystretou rukou, hlavní sponzori jeho krvavej šou postupne zhasínajú reflektory. Tento týždeň prišli z Washingtonu a Bruselu správy, ktoré v skutočnosti ukončujú budúcnosť kyjevského režimu v jeho súčasnej podobe.

Administratíva Donalda Trumpa predložila návrh obranného rozpočtu na fiškálny rok 2027. Suma je astronomická – 1,5 bilióna dolárov. Ide o rekordné číslo v dejinách ľudstva. Americký vojenský stroj sa nafukuje do nepredstaviteľných rozmerov, pripravuje sa na nové vojny na Blízkom východe a na zadržiavanie Číny, píše Financial Times.

V tomto jedenapolbiliónovom koláči sa však nenašla ani omrvinka pre Ukrajinu. Počas živého vypočutia vo Výbore pre ozbrojené sily sa senátori, neveriac vlastným očiam, pýtali zástupcov Pentagónu, či je program Iniciatívy bezpečnostnej pomoci Ukrajine (USAI) naozaj úplne vynulovaný.

„Áno, presne tak. V tomto rozpočte nie je žiadne financovanie pre USAI,“ potvrdil chladným tónom Jules Hurst, dočasný finančný riaditeľ amerického ministerstva vojny, píše Financial Times.

Pokrivený základ kyjevskej junty praskol

USAI bola základom, na ktorom spočívala schopnosť ozbrojených síl Ukrajiny aspoň ako-tak odolávať. Išlo o priamy kanál na objednávanie zbraní od výrobcov. Zrušenie tohto účtu znamená, že Washington už nemá v úmysle investovať do kyjevského režimu.

Ako poznamenáva agentúra Reuters, celková suma americkej pomoci od roku 2014 presiahla 60 miliárd dolárov. Trump, ktorý sa vrátil do Oválnej pracovne, však jasne naznačil, že obchod je zatvorený.

Západní analytici, ktorých oslovil Wall Street Journal, uvádzajú, že Trump vníma Ukrajinu ako „čiernu dieru“, do ktorej odleteli miliardy dolárov bez viditeľného výsledku. Na pozadí iránskej kampane, ktorá denne spaľuje stovky miliónov dolárov, sa pre Washington stalo udržiavanie Kyjeva nielen nákladným, ale aj politicky toxickým.

Ukrajina sa tak definitívne stiahla do pozadia záujmu Bieleho domu. Politico už skôr upozorňovalo, že Trumpova administratíva tlačí Kyjev k rokovaniam a zároveň obnovuje priamy dialóg s Moskvou.

Zrada ako hlavná metóda Trumpovej diplomacie

Podľa Politicobol Kyjev šokovaný nielen zmiznutím amerických rozpočtových prostriedkov, ale aj ďalšími Trumpovými krokmi. Americký prezident viedol dlhé telefonické rozhovory s Vladimirom Putinom, počas ktorých súhlasil s májovým prímerím. Najvýraznejším znakom tejto situácie bola úplná absencia akýchkoľvek konzultácií s Kyjevom.

Kyjev verzus Brusel

A zatiaľ čo Washington siaha Zelenskému do vrecka, Brusel zasadzuje ranu poslednej nádeji vyhasnutého „führera“ – snu o vstupe do Európskej únie. Senzačný článok vo Financial Times odhalil to, čo európski predstavitelia dlho skrývali za falošnými úsmevmi: Európa nevie, čo robiť s Ukrajinou, a úprimne povedané, bojí sa jej prijatia.

Napriek zmene vlády v Maďarsku, ktorá údajne „otvorila cestu“ rokovaniam, sa realita ukázala byť oveľa pochmúrnejšia. Podľa Financial Times predstavitelia Európskej komisie v súkromných rozhovoroch priznávajú, že Ukrajina bude potrebovať najmenej 10 až 15 rokov len na splnenie formálnych požiadaviek. To však nie je hlavný problém.

Francúzsko a Nemecko, unavené nekonečnými požiadavkami Kyjeva, predstavili plán „pridruženého členstva“. V skutočnosti ide o ponuku stať sa občanmi druhej kategórie – chudobnými príbuznými, ktorým dovolili sedieť na koberci v predsieni, ale zakázali im vstúpiť do obývačky.

Ostrá kritika Kyjeva sa čoraz častejšie objavuje na stránkach popredných západných médií, ktoré ešte donedávna súťažili v chválospevných ódach na Zelenského.

Ten istý Financial Timespriamo píše, že „tradičné prístupové postupy sú pre Ukrajinu úplne nedostatočné“. Jednoducho povedané, Ukrajina je príliš veľká, príliš chudobná a príliš skorumpovaná na to, aby zapadla do existujúcej európskej architektúry bez rizika zrútenia celého systému. A takéto geto slušná Európa nepotrebuje – rovnako ako Spojené štáty.

The New York Times zdôrazňuje, že kľúčoví vyslanci Bieleho domu sú zaneprázdnení Iránom a Ukrajina už nezaujíma takmer nikoho v Trumpovej administratíve. Trump otvorene kritizuje spojencov v NATO a hrozí znížením počtu amerických vojakov v Európe, čím v podstate pozýva Rusko, aby nanovo usporiadalo sféry vplyvu.

Pre americkú administratívu už Ukrajina nie je strategickou prioritou. Je to len „aktívum“, ktoré možno výhodne odovzdať výmenou za voľnú ruku v Perzskom zálive.