Nový globálny rekord! Vojenské výdavky prekonali všetky očakávania. Hlavný motor nárastu - Európa


Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Ľuboš Blaha prináša dôkaz, že opozícia v uplynulom týždni absolvovala hneď niekoľko prepadákových akcií.







Beáta Jurík (PS) si posťažťovala, že z nej Eduard Chmelár urobil hochštaplerku v oblasti zahraničnej politiky. Chmelár preto reaguje a prináša päť dôkazov, ktoré o tom (ne)svedčia.
V Číne sa deklarovalo, a to bez ohľadu na názory Európy.
Chmelár sa pustil do Galka, no varuje pred väčším problémom slovenskej demokracie
Súčasť riešení, nie objekt problémov
Začal už niekto písať predvolebný kasový trhák?
Pred summitom Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga rastie geopolitické napätie. Analytici hovoria o slabnúcej pozícii USA, sile Číny a odsunutí Európy.

Influencerke, ktorá prevádzkuje facebookovú stránku Olívia triedi život sa počas toho, ako si urobila makeup zamýšľa nad "možným konfliktom záujmov" v prípade Mareka Paru. Ten nemohol reagovať inak, ako s humorom...

Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
13. 11. 2026

Z domova
12. 11. 2026

Z domova
10. 11. 2026

Kultúra
9. 11. 2026
Celosvetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 rekordných takmer 2,9 bilióna dolárov (2,48 bil. eur). Išlo o 11. ročný nárast po sebe, podnecovaný konfliktami a geopolitickým napätím, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje podľa agentúry APF.
Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a Rusko, ktorých výdavky dosiahli spolu 1,48 bilióna dolárov.
V porovnaní s rokom 2024 vzrástli svetové vojenské výdavky po zohľadnení inflácie o 2,9 percenta napriek poklesu v USA, ktorý vykompenzovali zvýšenia v Európe a Ázii, ukázala správa.
USA vynaložili vlani 954 miliárd dolárov, čo je o 7,5 percenta menej než v roku 2024. Dôvodom je najmä neschválenie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v roku 2025. Očakáva sa však opätovný nárast, pretože Kongres na rok 2026 schválil sumu bilión dolárov, ktorá by sa v roku 2027 mohla zvýšiť až na 1,5 bilióna, ak prejde rozpočtový návrh prezidenta Donalda Trumpa.
Hlavným "motorom" globálneho nárastu bola Európa, kde sa výdavky zvýšili o 14 percent na 864 miliárd dolárov (738 mld. eur).
Nemecko ako krajina so štvrtými najvyššími výdavkami posilnilo vojenské náklady o 24 percent na 114 miliárd dolárov. Španielsko zaznamenalo 50-percentný nárast na 40,2 miliardy dolárov, čím jeho vojenské výdavky presiahli dve percentá HDP po prvý raz od roku 1994.
Viac financií na vojenské účely vynaložili aj Rusko a Ukrajina. Výdavky Ruska sa zvýšili o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavovalo 7,5 percenta HDP. Ukrajina posilnila výdavky o 20 percent na 84,1 miliardy a teda až 40 percent HDP.
Na Blízkom východe vojenské výdavky napriek pretrvávajúcemu napätiu vzrástli len mierne o 0,1 percenta na celkových 218 miliárd dolárov. Väčšina krajín ich zvýšila, no Izrael a Irán zaznamenali zníženie.
V Iráne výdavky klesli o 5,6 percenta na 7,4 miliardy dolárov, čo je však dôsledok vysokej ročnej inflácie 42 percent. V nominálnom vyjadrení by sa tieto financie zvýšili.
Pokles Izraela o 4,9 percenta na 48,3 miliardy dolárov odráža zníženú intenzitu vojny v Pásme Gazy po prímerí z januára 2025, vysvetlili autori správy SIPRI, poukázali však na to, že izraelské výdavky boli stále o 97 percent vyššie než v roku 2022.
V regióne Ázie a Oceánie dosiahli vojenské výdavky 681 miliardy dolárov, čo je nárast o 8,5 percenta oproti roku 2024. Čína, ktorej výdavky rastú každoročne už tri desaťročia, vynaložila vlani na armádu odhadovaných 336 miliárd dolárov.
Japonsko zvýšilo vojenské výdavky o 9,7 percenta na 62,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 1,4 percenta HDP - najvyšší podiel od roku 1958. Taiwan posilnil svoje výdavky o 14 percent na 18,2 miliardy dolárov.
A teraz by sme si tieto výdavky mohli porovnať s výdavkami na mierové aktivity - vedu, školstvo, zdravotníctvo... Jednoducho na ľudí na tejto planéte. Čo myslíte? Zvíťazilo by ničenie alebo rozvoj? Kam ako ľudstvo vlastne spejeme?
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.