Celosvetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 rekordných takmer 2,9 bilióna dolárov (2,48 bil. eur). Išlo o 11. ročný nárast po sebe, podnecovaný konfliktami a geopolitickým napätím, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje podľa agentúry APF.

Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a Rusko, ktorých výdavky dosiahli spolu 1,48 bilióna dolárov.

V porovnaní s rokom 2024 vzrástli svetové vojenské výdavky po zohľadnení inflácie o 2,9 percenta napriek poklesu v USA, ktorý vykompenzovali zvýšenia v Európe a Ázii, ukázala správa.

USA vynaložili vlani 954 miliárd dolárov, čo je o 7,5 percenta menej než v roku 2024. Dôvodom je najmä neschválenie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v roku 2025. Očakáva sa však opätovný nárast, pretože Kongres na rok 2026 schválil sumu bilión dolárov, ktorá by sa v roku 2027 mohla zvýšiť až na 1,5 bilióna, ak prejde rozpočtový návrh prezidenta Donalda Trumpa.

Motorom je Európa

Hlavným "motorom" globálneho nárastu bola Európa, kde sa výdavky zvýšili o 14 percent na 864 miliárd dolárov (738 mld. eur).

Nemecko ako krajina so štvrtými najvyššími výdavkami posilnilo vojenské náklady o 24 percent na 114 miliárd dolárov. Španielsko zaznamenalo 50-percentný nárast na 40,2 miliardy dolárov, čím jeho vojenské výdavky presiahli dve percentá HDP po prvý raz od roku 1994.

Viac financií na vojenské účely vynaložili aj Rusko a Ukrajina. Výdavky Ruska sa zvýšili o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavovalo 7,5 percenta HDP. Ukrajina posilnila výdavky o 20 percent na 84,1 miliardy a teda až 40 percent HDP.

Na Blízkom východe vojenské výdavky napriek pretrvávajúcemu napätiu vzrástli len mierne o 0,1 percenta na celkových 218 miliárd dolárov. Väčšina krajín ich zvýšila, no Izrael a Irán zaznamenali zníženie.

V Iráne výdavky klesli o 5,6 percenta na 7,4 miliardy dolárov, čo je však dôsledok vysokej ročnej inflácie 42 percent. V nominálnom vyjadrení by sa tieto financie zvýšili.

Pokles Izraela o 4,9 percenta na 48,3 miliardy dolárov odráža zníženú intenzitu vojny v Pásme Gazy po prímerí z januára 2025, vysvetlili autori správy SIPRI, poukázali však na to, že izraelské výdavky boli stále o 97 percent vyššie než v roku 2022.

V regióne Ázie a Oceánie dosiahli vojenské výdavky 681 miliardy dolárov, čo je nárast o 8,5 percenta oproti roku 2024. Čína, ktorej výdavky rastú každoročne už tri desaťročia, vynaložila vlani na armádu odhadovaných 336 miliárd dolárov.

Japonsko zvýšilo vojenské výdavky o 9,7 percenta na 62,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 1,4 percenta HDP - najvyšší podiel od roku 1958. Taiwan posilnil svoje výdavky o 14 percent na 18,2 miliardy dolárov.

A teraz by sme si tieto výdavky mohli porovnať s výdavkami na mierové aktivity - vedu, školstvo, zdravotníctvo... Jednoducho na ľudí na tejto planéte. Čo myslíte? Zvíťazilo by ničenie alebo rozvoj? Kam ako ľudstvo vlastne spejeme?

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤