Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Odkaz pre pani Remišovú

Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.

Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí

Komentáre
31. 10. 2025
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy. „Výduvky vajíčok sa vešali napríklad na slivky - verilo sa, že aké veľké je vajíčko, také veľké budú aj slivky,“ povedala.
Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali. „Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať,“ vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.
Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. „Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole,“ dodala etnografka.
Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.
V každej oblasti Slovenska podľa Mitrovej dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy.
Na východnom Slovensku sa kraslice volali pisanky. Medzi najjednoduchšie zdobenie patrilo uvarenie vajíčka napríklad s cibuľovými šupkami, prípadne farbenie s ďalšími rastlinami a predmetmi ako hrdzavé klince. „K vajíčku sa mohol pripevniť aj petržlenový list počas farbenia a po odlepení vznikla kraslica s rastlinným motívom. V niektorých lokalitách sa kraslice zdobili leptaním kyselinou, vyškrabávaním vzorov či venovaním určeným pre nápadníka dievčaťa,“ spresnila s tým, že niekde zdobili vajíčka aj sadzami, nanášaním vosku, nalepovaním slamy, sitiny, bavlnky, odrôtovaním či okovaním.
Kým sa spočiatku zdobili celé vajíčka, ktoré mali symbolický význam, neskôr sa začali zdobiť už len vyfúknuté ako estetický predmet.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.