Politický komentátor Michal Zoldy tentoraz odkladá ostré slová a ponúka úprimný pohľad na obyčajné veci, ktoré spájajú – tradície, jedlo a pokoj sviatočných dní. Jeho názor prinášame v plnom znení.

Prajem najprv všetkým príjemné, dôstojné  a ničím nerušené veľkonočné sviatky. V týchto sviatočných dňoch treba zavesiť na klinec politické komentovanie  a dopriať každému, vrátane seba, potrebný odstup od politiky. 

Aby som predsa len nevyšiel ako komentátor z cviku, čo by nebolo dobre, sem tam niečo napíšem. Samozrejme nebude to nič, čo by malo čokoľvek spoločné s politikou. 

Dnes, s plným rešpektom, že je prísny pôst,  niečo ľahkým perom o chrenovej omáčke s varenou hovädzinou a domácou knedľou. Keď som nedávno odchádzal  na niekoľko dní do Bratislavy, čo robím veľmi nerád lebo najradšej trčím doma v horách na severnom Slovensku, moja priateľka sa ma opýtala s čím ma má privítať keď prídem,  čo mi má uvariť, na čo mám chuť. Vždy sa to pýta. Mohol som si vybrať čokoľvek. Poprosil som "Uvar mi prosím ťa tvoju výbornú chrenovú omáčku s hovädzinkou a domácou knedľou". 

Priatelia, stalo sa. Musím v tejto súvislosti povedať, že chrenová omáčka s trochou octu - inak vôbec akákoľvek omáčka - je jedlo, ktoré si nevarím, hoci variť a piecť ako-tak viem, ale omáčky nie sú  v úlohe kuchára mojou silnou stránkou. 

V Amerike majú dodnes trest smrti. Je to vec názoru. U nás sme ho tiež mali ešte za Československa, ale Rada Európy nám ho zakázala, inak by sme sa nemohlli stať členom Európskej únie. Každý odsúdený má v Amerike pred popravou právo na posledné jedlo podľa vlastného želania, pokiaľ to neprekročí limit 30 dolárov. V takej situácii by mojím želaním bola výborná slovenská chrenová omáčka s kúskom vareného mäsa, volským okom a  domácou knedľou. Do tých 30 dolárov by sa to určite zmestilo. To mi stačí doniesť,  nechať ma v pokoji najesť sa znamenitej chrenovej omáčky, a potom ma môžu posadiť do elektrického kresla, alebo mi dať nejakú injekciu, podľa toho v ktorom americkom štáte by to bolo, a môžu zapnúť prúd a odoslať ma krátkou cestou na druhý svet.  Podľa možnosti tam, kde si to želám ja. 

Nik na svete nevie variť omáčky tak dobre ako naše obetavé Slovenky, všetka česť im. Ktorýsi sviatočný deň si prvý raz takú omáčku skúsim uvariť aj ja sám.  Recepty som si cez Google pozrel, radu od priateľky som dostal tiež, tak by to nemal byť až taký problém. Takú omáčku by som vedel  jesť aj dva alebo tri dni za sebou, nemám s tým problém. Nie som prieberčivý. 

Držte mi palce, aby som nesklamal.  

Ešte raz, pekné a pokojné sviatky všetkým. Ja sa prejedať určite nebudem. Nerobím to nikdy, dokonca ani na Vianoce.

Milí čitatelia,

Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤