Veľký piatok, ktorého názov sa podľa Rímskeho misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty. Tie sa uskutočňujú ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista aj v mnohých kostoloch.

Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Veľkého piatka) pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

Milí čitatelia,

Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤