Slovensko

Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 2. 4. 2026 05:36
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Palmovou nedeľou, nazývanou aj Kvetná nedeľa (29. 3.), do Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok, ktorý sa po novom zmenil na Štvrtok svätého týždňa, sa večer po svätej omši na pamiatku Pánovej Poslednej večere s učeníkmi začne v katolíckej cirkvi takzvané Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum.

Počas dňa si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok). V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Svätú (Bielu) sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

V evanjelických kostoloch sa popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.

K. Nádaská: Na Zelený štvrtok sa „zväzovali zvony“ a odleteli do Ríma

Počas Veľkonočného trojdnia, ktoré sa začína večernou omšou na Zelený štvrtok, sa v chrámoch „zväzovali zvony“. Podľa ľudovej tradície „odleteli do Ríma“ a vracali sa až podvečer na Bielu sobotu. Pre TASR to uviedla etnologička a historička Katarína Nádaská.

„V minulosti sa po tomto akte rozozneli rapkáče - buď to boli veľké kostolné rapkáče alebo malí chlapci behali po dedine aj po mestách s ručnými malými rapkáčmi, s ktorými rapkali a tým vlastne oznamovali začiatok posvätného ticha,“ priblížila. Tradícia o zvonoch odlietajúcich do Ríma podľa nej vznikla ako vysvetlenie, prečo zvony na tri dni zmĺknu. Rím bol pritom vnímaný ako centrum kresťanstva.

Gazdovia na Zelený štvrtok dopoludnia sadili aj niektoré druhy strukovín, ako cícer, fazuľa, hrach, šošovica, o ktorých sa hovorilo, že sa „zaviažu“. Preto bolo dobré podľa Nádaskej zasadiť ich práve na Zelený štvrtok.

Zelený štvrtok je zároveň spojený so striedmosťou

„Už názov naznačoval tradíciu zjesť niečo zelené počas tohto dňa,“ podotkla etnologička s tým, že po dlhej zime bolo prirodzené dopĺňať prírodné vitamíny. „Či to boli lístky mladej žihľavy, mladý šťaveľ, medvedí cesnak alebo iné bylinky a rastlinky, ktoré v súčasnosti niektorí ľudia považujú za burinu. Naši predkovia ich vedeli zužitkovať, vedeli z nich uvariť veľmi chutnú omáčku, prívarok alebo polievku a zakomponovali ich do jedla,“ priblížila. Tieto jedlá mali podľa nej zabezpečiť zdravie počas celého roka.

Spomenula aj ďalšie rituály, ktoré boli v minulosti obľúbené. Na Zelený štvrtok napríklad slobodné dievčatá skoro ráno vstali, zišli sa pod vŕbou a česali sa. Verili, že im to prinesie krásne a husté vlasy. „Vlasy považovali za ideál dievoctva. Kým sa nevydali, tak si dávali záležať na tom, aby vlasy boli naozaj krásne, husté a udržiavané. Preto aj tento rituál,“ dodala Nádaská.