Zahraničie

Nemôžem z toho spať! Plynový kolaps v Európe vraj bude ako covid

Autor: Gabriela Fedičová
Publikované: 4. 4. 2026 17:00
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

„Dozvedám sa veci, ktoré mi nedajú spať.“ Taliansko, Nemecko a mnohé ďalšie európske krajiny sledujú dopady vojny v Iráne na Európu – v podobe cien ropy, zemného plynu i potravín, ale aj v ďalších oblastiach. Server Politico naznačil, že môže dôjsť aj k energetickým lockdownom, podobným tým, aké poznáme z obdobia covidu.

Zdá sa, že aj keby vojna v Iráne čoskoro skončila, situácia na trhu s energiami sa tak skoro nezlepší. Prezident USA Donald Trump naznačuje, že by vojna v Iráne mohla o pár týždňov skončiť, no nezdá sa, že by sa Irán chystal vzdať, píšu Parlamentní listy.

Hoci sa zdá, že vojna v Iráne je z pohľadu Európy vzdialená, ekonomické dopady tejto vojny nepochybne pocítime aj v našom regióne. Hrozí ďalšie zdraženie ropy, zemného plynu, hnojív a tým aj potravín. Rovnako sa môže stať, že viaceré letecké spoločnosti radšej nechajú svoje lietadlá stáť na zemi. To všetko by navyše mohlo viesť k rýchlejšiemu rastu inflácie.

Ak sa vojna bude preťahovať, bude to pre európsku ekonomiku rana „rovnako veľká, akú sme nedávno zažili počas pandémie covidu alebo na začiatku vojny na Ukrajine“, povedal v pondelok novinárom nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorého citoval server Politico.

„Žijem s realitou tejto vojny a jej dôsledkov 24 hodín denne,“ povedal taliansky minister obrany Guido Crosetto denníku La Repubblica. „Dozvedám sa veci, ktoré mi nedajú spať.“

Konflikt by mohol trvať „roky“, varovala minulý týždeň v rozhovore pre The Economist prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Dodala, že dlhodobé dopady „pravdepodobne presahujú to, čo si v tejto chvíli dokážeme predstaviť“.

Donald Trump odkázal krajinám, na ktoré dopady vojny proti Iránu doliehajú, na svojej sociálnej sieti Truth Social, aby začali bojovať samy za seba. „Budete sa musieť začať učiť bojovať sami za seba,“ napísal.

Server Politico upozornil, že keď v 70. rokoch 20. storočia postihla svet ropná kríza, stalo sa tak v čase, keď sa zastavil tok asi 7 % ropy na svetových trhoch. Cez Hormuzský prieliv však prechádza 20 % svetovej produkcie ropy, takže problémy môžu byť väčšie.

Európania síce nie sú takí závislí od dodávok ropy a zemného plynu ako Ázia, no ázijské štáty môžu začať ponúkať za tieto suroviny vyššie ceny. Obchodníci potom presmerujú svoje dodávky z Európy do Ázie. A Európa bude mať problém.

Podľa Charlesa Costeroussa, hlavného energetického analytika v námornej poradenskej spoločnosti Kpler, bolo v posledných dňoch 11 tankerov LNG plávajúcich pod americkou a nigérijskou vlajkou presmerovaných z Európy na východ. Počas nasledujúcich dní do Európy dorazí posledný tanker s katarským LNG, uviedol.

Rovnaký problém je aj s ropou

EÚ síce z Perzského zálivu nenakupuje veľa, ale kupuje odtiaľ produkty vyrobené z ropy, vrátane leteckého paliva. Na zemi tak môže zostať nejedno lietadlo.

Vplyvy vojny v Iráne pociťujú aj vodiči na čerpacích staniciach. Podľa servera Politico vzrástli ceny pohonných hmôt medzi 23. februárom a 23. marcom asi o 15 %. Ak bude vojna pokračovať, vlády jednotlivých krajín možno budú musieť obmedziť spotrebu benzínu. „Niektorí ľudia varujú, že nastanú energetické lockdowny v štýle, aký poznáme z obdobia covidu,“ napísal server Politico.

Problémy už teraz hlási európsky chemický priemysel, či už pre ceny energií, surovín, alebo zdražujúcu sa leteckú dopravu.

A nejde iba o chemický priemysel

Adolfo Aiello, zástupca generálneho riaditeľa Euroferu, lobistickej skupiny európskych výrobcov ocele, uviedol, že je príliš skoro na predpovedanie celkového vplyvu vojny v Iráne. Dodal však, že „riziko je jasné“.

Porastú aj ceny hnojív.

„Súčasný vývoj iba zvyšuje náklady na dusíkaté hnojivá, kde energia tvorí približne 60 – 80 % prevádzkových nákladov,“ povedal Łukasz Pasterski, riaditeľ komunikácie a public relations v lobistickej skupine Fertilizers Europe.

A zdá sa, že situácia sa tak skoro nezlepší, pretože aj keby mier nastal čoskoro, predovšetkým energetická infraštruktúra v Perzskom zálive je poškodená a jej obnova bude trvať určitý čas.