Hlavné mesto SR zaznamenalo v utorok, 31. marca „Veľkú kultúrnu mobilizáciu“. Združenie Otvorená kultúra! tak nazvalo protest, ktorým si chcú vynútiť odstúpenie vedenia Ministerstva kultúry (MK) SR a tiež aj Fondu na podporu umenia (FPU). Podľa odhadov červených denníkov sa protestu zúčastnilo 14-tisíc ľudí. Organizátori z platformy Otvorená kultúra! zvolili koncept, kde sa dav presúval mestom popri inštitúciách nazývajúc ministersto kultúry „ministerstvom cenzúry“. Ako inak, pripojila sa aj mimovládka Mier Ukrajine, hoci nikto nevie, čo má Ukrajina spoločné so slovenskou kultúrou.

Otvorená kultúra má problém s pôsobením Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Vyčítajú jej, že ministerstvo pod jej vedením a FPU pod vedením Matúša Oľhu nepodporuje organizácie, ktoré roky podporoval. Na proteste tiež žiadali o odvolanie vedenia STVR, keďže nové vedenie telerozhlasu si dovolilo prepustiť šesťdesiatich zamestnancov. „Apelujeme na predsedu vlády Róberta Fica, prezidenta Petra Pellegriniho a koaličných poslancov a poslankyne, aby Martinu Šimkovičovú s jej garnitúrou zastavili,“  prezentovali svoje požiadavky z Otvorenej kultúry na sociálnej sieti.

Hoci organizátori protest zvolávali kvôli „zlej situácii v rozpadávajúcej sa kultúre“, účastníci ukázali tú pravú progresívnu nekultúrnosť. Spoločník Doroty Nvotovej po tom, čo ona hovorila o „desaťtisícoch ľudí“, predniesol verš z prváckej čítanky, uši drásajúce bubny nezmĺkli ani počas hymny a mnohých pobavil aj fakt, že na podujatie boli zvážaní ľudia autobusmi. (Nie je to prax, ktorú vyčítali Smeru?) Za to, že si môžete zakričať pred ministerstvom, ste si zaplatili 15 eur, čo pobavilo aj samotnú ministerku kultúry. Ozývajú sa však aj umelci, ktorí odmietajú zneužívať systém. Bubeníka Emila Frátrika citovali Marián Greksa, Eugen Botoš, ale aj Oskar Rózsa. Ten navyše tých, čo roky čerpajú dotácie upozornil na fakt, že táto éra už sa nevráti.

Zakričať si bola aj „Demokratka“

Video z protestu zverejnila aj Dorota Nvotová (Demokrati), zo strany, ktorá kričí o tom, ako súčasná vládna garnitúra potláča slobodu, no jej predseda chystá represálie proti nezávislým médiám, aké tu snáď ešte neboli. Nvotová  Šimkovičovej vyčíta, ako zničila kultúru s tým, že jej to prišlo povedať „desaťtisíce ľudí“. Pobavila aj infantilná rečňovanka, ktorú „predniesol“ Nvotovej spoločník. „Bola raz jedna trieda, v tej triede bola krieda. Odstúpte!,“  nechal sa počuť „priamo k veci“.

Každý svoje

Protest bol skutočne veľkým kultúrnym zážitkom – kým jedni spievali slovenskú hymnu, iní im do toho výrazne bubnovali. Asi tak prejavovali svoj postoj k jednému zo symbolov slovenskej štátnosti. Na celom svete keď znie štátna hymna, ľudia v úcte ticho stoja. Niektorí voči nej mali toľko úcty, že ju potrebovali „prevalcovať“ zvukom trieskania na bubny.

Kto tu zváža autobusmi

Progresívci v minulosti vyčítali strane Smer, že svojich voličov z radov seniorov na podujatia „zváža autobusmi“. Divadlo Pôtoň je jednou z organizácií, ktoré sa pridali pod značku Otvorená kultúra!. V pondelok na poludnie na sociálnej sieti ešte verbovali ľudí do autobusov. Lebo situácia je na hrane a kultúra sa podľa ich názoru rozpadá a ak teraz nenasadnú do autobusov a nevykričia sa v Bratislave pred ministerstvom, nebude pre koho a hlanve za čo hrať...

Šimkovičovej reakcia

 „Nech protestujú. Videla som, že 15 eur potrebujú na vstupné do autobusov, že ich tam zvážajú,“ poznamenala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „Máte pocit, že by som to mala vzdať? A čo by sme potom urobili? Proti tej veľkej časti, čo protestuje, je druhá veľká časť. Tá ma zostať zase ticho a nemá dostávať nič?,“ položila relevantnú otázku Šimkovičová na otázku redaktora, ktorého zaujímalo, či to nie je priveľký tlak, keď jej odstúpenie požadujú galeristi, herci a rôzni iní umelci.

Greksa a Botoš citujú Frátrika

Špičkový slovenský bubeník Emil Frátrik vo svojom vyjadrení upozornil, že nikdy nečerpal žiadne štátne dotácie a to ani počas pandémie covidu. Hudobník vo svojom vyjadrení píše, že nemá problém s dotovaním folklórnych či jazzových festivalov, múzeí, galérií, či filharmónie. Ich činnosť vníma, ako verejnoprospešnú a preto si zaslúži byť dotovaná. „S čim ale veľký problém mám a nie som sám, je dotovanie "subjektov" a "jednotlivcov", ktorí si (lebo sa to dá) za posledných cca 11 rokov spravili z fondov a grantov svoj jediný existenčný zdroj. Ostatnych sa moj prispevok netyka,“  vyjadril sa Frátrik. Niektorým jazzovým hudobníkom odkázal, že vlastníctvo techniky, v ktorej môžu poskladať zvukovú stopu im nedáva právo označovať sa za umelca. A nepomáha ani to, ak o ich tvorbe rozhodujú tí, ktorí nerozumejú hudbe. „Najhoršie, čo môže byt je, ak o muzike (divadle, výtv. umení atď.) rozhoduje niekto, kto v danom odbore nikdy nič nedokázal, nestrávil v štúdiu ani deň, príp.. nikdy nemal svoju vlastnú vystavu,“ konštatuje ďalej Frátrik s tým, že problém začal niekedy okolo r. 1997. Upozornil na fakt, že jeho generácia hudobníkov sa nikdy neživila menšinovými žánrami, robili to preto, že ich to bavilo.  Veď za Lipov album naspäť na stromy dostal 5.500 sk a nulový podiel na "zisku". Dnes je však moderné nechať sa dotovať.

Bude, ako nebolo

„Je zarážajúce, že škriekajúca protežantská menšina stále nepochopila, že zbraň v informačnej vojne sú práve informácie. A o nich a všetkých tých svinstvách, klientelizme a zlodejinách je za tie roky toľko informácií, že na ich mieste by som sa nerozdrapoval,“  vyjadril sa na Telegrame Oskar Rózsa s tým, že tentokrát už sa im to neprepečie a spoločnosť sa nevráti do pre nich pohodlného stavu. „Sú súčasťou parazitického systému, ktorý sa rozpadol, respektíve sa pomaly a systematicky rozkladá, nielen triesky lietajú a bez ohľadu na ich škrek a fejkovú “občiansku zodpovednosť”, bude ako nebolo,“ varuje tých, ktorí dlhé roky profitovali na dotáciách a teraz sa búria proti ich stopnutiu.

Nikto nemá mandát si kultúru privlastňovať, ideologizovať, či politizovať

Kultúra je chrbtovou kosťou spoločnosti. V celej svojej šírke a hĺbke patrí národu. Preto existuje inštitucionálny systém jej podpory a delenia financií. Ten nemusí každému vyhovovať, ale treba ho rešpektovať. A práve s rešpektom je problém, myslí si Karol Farkašovský.

"Pritom si stačí uvedomiť, že podporné granty si nikto nemôže nárokovať len pre seba, ani mimovládne organizácie ani individuálni žiadatelia. Kultúra sa nedá privatizovať. Nikto nemá mandát si ju privlastňovať, ideologizovať, či politizovať. Vytĺkať politický kapitál pri verejných produkciách, divadelných predstaveniach, či vystúpeniach v rôznych programoch - je politické zneužívanie kultúry. Kultúra má byť o kráse, harmónii, emóciách, umeleckej hodnote a vznešenosti. Kaziť toto poslanie a politikou manipulovať občanov- na to pri všetkej úcte nemajú právo ani herci, ani režiséri, ani tanečníci, fotografi či iní umelci," uzavrel Farkašovský.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤