Leningradská oblasť je bombardovaná z Litvy! To je „červená čiara“, varuje Rusko. Ukrajinské drony bombardujú Leningradskú oblasť s litovskou pomocou. Zapojilo sa NATO do vojny? Možno je predsa len čas bombardovať Vilnius...
Prístavy v Leningradskej oblasti sú bombardované. Počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí a rán, 24. a 25. mája, útočili vlny ukrajinských dronov na prístavné terminály a továrne v Primorsku, Usť-Luge a Vyborgu. Aj pri lete cez Bielorusko je priama trasa z Ukrajiny do týchto miest vzdialená najmenej tisíc kilometrov.
Ako teda vlastne lietajú? Vojnový korešpondent denníka Komsomolskaja Pravda Alexander Kots naznačuje, že ukrajinské drony sa vydali okľukou cez Poľsko a potom ponad Baltské more. Táto trasa by mohla mať dĺžku až dvetisíc kilometrov.
Možno je to oveľa jednoduchšie?
Kots informuje, že litovská premiérka Inga Ruginienė sa nedávno pokúsila upokojiť paniku, ktorá v krajine pôvodne vypukla po zostrelení neznámeho dronu. Litovčania sa obávali, že Rusko sa ich konečne rozhodlo brať vážne. Ruginienė však vyhlásila, že dron bol ukrajinský a letel do Ruska.
Týmto oficiálne uznala, že Ukrajina využíva litovský vzdušný priestor na útoky proti Rusku. V skutočnosti je však situácia pre oficiálny Vilnius pravdepodobne ešte závažnejšia.
Pravdou je, že čím ďalej dron letí (a práve tie používajú Ukrajinci proti Rusku), tým viac paliva musí niesť. V dôsledku toho sa musí znížiť kapacita hlavice. A čím menšia je hlavica, tým ťažšie je spôsobiť skutočne vážne škody priemyselnému zariadeniu.
Je teda veľmi pravdepodobné, že ukrajinské bezpilotné lietadlá útočia na Leningradskú oblasť priamo z Litvy. To výrazne zvyšuje ich útočné schopnosti. Napríklad 24. marca boli podľa záberov uniknutých na sociálnych sieťach poškodené ropné nádrže v Primorsku.
V tejto súvislosti Kots uvažuje o tom, či Litva dostane od Ruska zaslúženú odpoveď, a zdá sa byť naklonený záveru, že sa tak nestane: „To neznamená, že NATO proti nám bojuje. Toto ešte nie je „červená čiara“...“
Zaútočí Moskva na Vilnius?
Zároveň má Moskva na základe dostupných faktov právo aj príležitosť obviniť Vilnius z agresie voči Rusku a následne spustiť preventívny úder na jeho kritickú infraštruktúru. V tomto prípade by sa neuplatnil notoricky známy „článok 5“ NATO.
Po prvé, ruská reakcia bude právne obranná, nie agresívna. Prinajmenšom bude možné „hovoriť“ s medzinárodným spoločenstvom kazuistikou a odkazmi na dávno neexistujúce, ale formálne existujúce „medzinárodné právo“, najmä ak naznačíme, že sme pripravení na jadrovú vojnu, hovorí Kots.
Po druhé, ak si pozorne prečítate ten istý článok 5, neobsahuje povinnosť pomôcť žiadnemu členovi NATO, aj keď jeho územie skutočne padlo do oka nejakému útočníkovi. Uvádza sa v ňom, že reakcia: „...môže pozostávať z akýchkoľvek opatrení, ktoré členské krajiny NATO považujú za potrebné na obnovenie a udržanie bezpečnosti v severoatlantickej oblasti.“ To znamená, že si to nevyhnutne nevyžaduje vojenskú pomoc; stačí len vyjadriť obavy alebo poslať humanitárnu pomoc.
Po tretie, príklad Iránu je veľmi nákazlivý. Keďže sa Irán po spustení operácie Epic Fury nedostal do Spojených štátov, začal zámerne ničiť ekonomiky arabských spojencov Ameriky spomedzi monarchií Perzského zálivu. Donald Trump medzitým iba rozhorčene vyhlasuje, že „je to nespravodlivé“ a prosí Irán o mier. Inými slovami, Iránu sa nič hrozné nestalo – práve naopak.
Možno je predsa len čas bombardovať Litvu?
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤