Slovensko

Z RÍŠE POLITICKÝCH ROZPRÁVOK! Majerský a Šimečka zase iba vypúšťajú balóniky

Autor: Diana Zaťková
Publikované: 21. 3. 2026 07:59
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Zvýšenie volebného kvóra je len vypustený balónik, nie je reálne! Téma zvýšenia volebného kvóra na vstup do parlamentu zo súčasných piatich na sedem alebo desať percent je len vypustením balónika z ríše politických rozprávok, lebo jeho schválenie je pri súčasnom rozdelení síl v parlamente úplne nereálne. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Zvýšenie kvóra podľa neho nie je v záujme väčšiny parlamentných strán vrátane dvoch koaličných. „Ktorá strana v parlamente by za to hlasovala? Podpísal by takú novelu prezident? Súhlasil by ústavný súd s takýmto zdvihnutím kvóra?“ pýta sa Hrabko.

To, čo je podľa neho dnes na stole, je avizovaný návrh na zrušenie voľby poštou, prípadne úvahy o zvýšení volebnej kaucie. „Ak dám na šuškandu z kuloárov, že sa chystá zvýšenie percentuálneho prahu nad desať percent, tak to má byť téma? Keď taký návrh bude na stole, môžeme sa o ňom baviť,“ poznamenal Hrabko. „Ale nie, že len tak vypustím balónik alebo nastavím mucholapku, všetci sa k tomu prilepia a o ničom inom debata nebude, iba, že Smer chce zvýšiť volebné kvórum na desať percent. Veď to je nezmysel,“ dodal.

Za zástupnú tému považuje Hrabko aj vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho po stretnutí s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas-SD) o tom, že v budúcnosti bude pred podpisom prísnejšie posudzovať normy prijaté v skrátenom legislatívnom konaní alebo tzv. „prílepky“, ktoré sa k vecne nesúvisiacemu zákonu pridajú formou pozmeňujúceho návrhu.

„Pán prezident vyslovil výhrady, ktoré sú všeobecne známe,“ konštatoval Hrabko. Dodal, že proti využívaniu skráteného legislatívneho konania vždy protestujú strany, ktoré sú v opozícii. A keď sa tie isté strany dostanú do vládnej koalície, v tejto praxi pokračujú. „Pamätám si prvé vystúpenie pani prezidentky Čaputovej v parlamente, kde poslancom povedala presne to isté, čo hovorí teraz pán prezident Pellegrini, a potom hneď prvý zákon, ktorý obsahoval prílepky alebo bol v skrátenom konaní, jednoducho podpísala,“ spomína Hrabko. Za dôležitejšiu prezidentskú tému považuje Hrabko fakt, že nemáme kompletný ústavný súd. „Do toho, čo sa deje v parlamente, prezident zasiahnuť nemôže. Má, samozrejme, právo veta. Ale venovať by sa mal skôr ústavnému súdu, pretože tam sudca chýba viac ako dva a pol roka,“ upozornil Hrabko.

Na vyhlásenie Hnutia Slovensko, že v budúcnosti pôjde len do takej koalície, ktorá sa počas zadlžovania Slovenska zaviaže k zníženiu platov politikov, Hrabko reagoval, že podobné sľuby dávalo toto hnutie aj pri zostavovaní vlády v roku 2020, ale v praxi ich počas celého volebného obdobia realizovať nedokázalo. „To isté Matovič (líder Hnutia Slovensko, Igor Matovič, poznámka TASR) sľuboval, keď sa stal premiérom, dokonca tieto požiadavky aj zapísali,“ poznamenal Hrabko.

Upozornil však, že v dnešnej situácii konsolidácie verejných financií je zmrazovanie platov ústavných činiteľov gestom solidarity s ostatnými občanmi.

Na otázku, či v období po maďarských voľbách očakáva opravu a spriechodnenie ropovodu Družba, Hrabko odpovedal, že takýto scenár je podľa neho reálny. „Keby prezident Zelenskyj (ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pozn. TASR) chcel nejakým spôsobom zasiahnuť do volieb v Maďarsku, neurobil by to inak,“ poznamenal na margo pomalého tempa opráv. Šancu presvedčiť ukrajinského prezidenta, aby podporil urýchlenie opráv, podľa neho nemá Slovensko ani Maďarsko, ale Európska únia áno. „Slovensko aj Maďarsko môžu kričať, koľko chcú, nič na tom nezmenia. Ak má niekto páky na ukrajinského prezidenta, tak je to Európska únia,“ podčiarkol. Aj preto vníma pozitívne vyjadrenia predstaviteľov Európskej únie, ktorí vyzvali na opravu ropovodu a ponúkli na tento účel aj financie zo zdrojov EÚ.